Strata šance

Surogačné materstvo rieši viaceré nielen medicínske problémy s prirodzeným počatím dieťaťa a je tak možným vyústením vzniku biologického a sociálno-právneho rodičovstva. Prináša však aj mnohé problematické situácie a otázky, ktoré vznikajú v súvislosti so zodpovednosťou za škodu a nemajetkovú ujmu. Príspevok sa zaoberá niektorými z potenciálnych scenárov vzniku zodpovednosti a zamýšľa sa nad možnými formami a druhmi reparačných nárokov.

Náhrada tzv. stratenej šance nie je v našich právnych podmienkach príliš známa, no napriek tomu sa s použitím tohto pojmu v praxi stretávame, a to najmä v medicínskych sporoch. Jej uplatnenie je možné vidieť predovšetkým v prípadoch neistej kauzality, ktorú je možné korigovať viacerými spôsobmi, pričom jedným z nich je práve teória straty šance. Ide o koncept, ktorý je výnimočný v tom, že prichádza so sui generis chráneným statkom, a to šancou. Nechráni sa teda život ani zdravie, ale chráni sa šanca jednotlivca, ktorá predstavuje novú nahraditeľnú a reparovateľnú ujmu. Spôsob použitia tejto teórie v praxi a jej prípadné možné uplatnenie v rámci slovenského deliktného práva sú síce zaujímavé, no prinajmenšom sporné.