Výnimočný stav

Vyše štyristo sťažností tureckých sudcov a prokurátorov, ktorí namietali ich väznenie po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat v roku 2016, je zaujímavé nielenz pohľadu konkrétnych reálií. Tu vystupuje do popredia najmä odôvodnenosť predlžovania výnimočného stavu a primeranosti krajných opatrení (väznenie) voči sudcoma prokurátorom. Dôležitý je aj „novátorský“ prístup Európskeho súdu pre ľudské práva pri využití formulácie „nie je potrebné skúmať“ namietané porušenia iných práv, keď o jednom z nich rozhodol, že bolo porušené.