Právo na informácie vo vojne, vojnovom stave, výnimočnom stave a núdzovom stave

The Constitution of the Slovak Republic in Art. 26(4) regulates the possibilities, limits and conditions for limiting the right to information, while the legitimate aim of the restriction is also the security of the state and public order. The Constitutional Law on State Security allows for further restrictions on the right to information in times of war, state of war, exceptional state and state of emergency. The contribution addresses these restrictions in order to demonstrate that in crisis situations the right to information should be exercised as widely as possible, namely by public authorities. This would also reduce the spread and impact of disinformation on society.

Právo na informácie, proporcionalita, bezpečnosť, verejný poriadok, krízová situácia, dezinformácie

Right to information, proportionality, security, public order, crisis situation, disinformation

Príspevok sa venuje zásahom do práva na informácie v situácii ohrozenia alebo porušenia bezpečnosti Slovenskej republiky vyžadujúcom v závislosti od svojej intenzity vyhlásenie vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Cieľom príspevku je kritická analýza legitímneho cieľa, ktorý sa zásahom do práva na informácie v situácii ohrozenia alebo porušenia bezpečnosti Slovenskej republiky sleduje, pričom príspevok hľadá odpoveď na otázku, či zasahovanie do práva na informácie nepredstavuje práve väčšie ohrozenie bezpečnosti, ako jej ochranu.

Bezpečnosť je v ústavnom poriadku vymedzená ako stav, v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, demokratický poriadok a zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné práva a slobody a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie. ¹⁾

Bezpečnosť a jej zachovanie na území Slovenskej republiky, ale aj v medzinárodnom kontexte je jedna zo základných úloh štátu a jeho orgánov. Je to tiež podstatným prvkom výkonu štátnej moci. Slovenská republika vykonáva štátnu moc s cieľom zachovať mier a bezpečnosť štátu, najmä brániť svoju zvrchovanosť, územnú celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc a demokratický poriadok, chrániť život a zdravie osôb, základné práva a slobody, majetok a životné prostredie a plniť záväzky vyplývajúce z členstva v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti a z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Pojem bezpečnosti je spojený s bezpečnosťou Slovenskej republiky ako štátu a musí byť vykladaný v súvislosti so základnými hodnotami, ktoré sú vymedzené v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava"). Bezpečnosť Slovenskej republiky ako štátu je dosiahnutá vtedy, ak sú zachovávané jeho ústavné hodnoty

Súčasne je dôležité, aby bola bezpečnosť a jej zachovanie úlohou štátu a jeho orgánov, ktoré konajú zákonným spôsobom a postupom. Nezvládnutie ochrany bezpečnosti spoločnosti a obyvateľstva zo strany štátu a jeho orgánov vystavuje ústavné hodnoty ako demokratický a právny štát rovnako veľkému, ak nie aj väčšiemu bezpečnostnému riziku spočívajúcemu v nahradzovaní štátu pri plnení jeho úloh vykonávaných zákonnými postupmi ich zabezpečovaním a plnením inými subjektmi ako štátom, ktoré by sa necítili pri zabezpečovaní bezpečnosti spoločnosti viazané a obmedzované zákonom ako sú ním viazané a obmedzované štátne orgány.

Bezpečnosť má niekoľko rozmerov, resp. podôb. Je to iste na prvom mieste bezpečnosť života, zdravia a majetku, ochrana obyvateľstva pred teroristickými útokmi pri nemu. Bezpečnosť sa ale týka aj napr. zabezpečenia a zásobovania obyvateľstva potravinami, pitnou vodou, ale tiež energiami. ²⁾ Každá z týchto bezpečností, resp. jej jednotlivých odtienkov je v dnešnej dobe vystavená riziku, a to tak v globálnom pohľade, v regionálnom európskom pohľade, ako aj v národnom pohľade.

Riziko pre stav bezpečnosti predstavuje hrozba krízy alebo jej vznik. Kríza predstavuje rozhodný okamih alebo časový úsek, po ktorom môže nasledovať zásadná zmena vo vývoji daného systému v podmienkach krízovej situácie.

Krízová situácia predstavuje časovo a priestorovo ohraničený priebeh javov a procesov po narušení rovnovážneho stavu spoločenských, technologických a prírodných systémov a procesov, ktoré ohrozujú ľudský život, životné prostredie, ekonomiku, hmotné a duchovné hodnoty štátu alebo regiónu a jeho obyvateľov a môže sa pri nich narušiť fungovanie inštitúcií verejnej moci. Krízová situácia je obdobie, kedy jednotlivé hrozby prekročili hranicu prípustnej eskalácie, zdravie, život a majetok obyvateľstva sú v ohrození, bežne disponibilné sily a prostriedky a bežne dostupné zdroje nepostačujú na zvládanie danej situácie a bežné kompetencie a legislatíva nevytvárajú podmienky pre efektívne zvládanie krízových javov. V plnom rozsahu sa uplatňuje krízová legislatíva a aktivuje sa systém hospodárskych opatrení pre krízové stavy. Sú vyhlasované a prijímané rôzne regulačné a ochranné opatrenia, ktoré majú v ústavnom poriadku Slovenskej republiky formu vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Sily a prostriedky krízového manažmentu sú zapojené do procesu zvládania krízy a úsilie všetkých zainteresovaných krízových orgánov, síl a prostriedkov je zamerané na jediný cieľ, a to dostať krízu pod kontrolu.

Ohrozenie alebo porušenie bezpečnosti vplyvom krízovej situácie sa prejavuje v niektorom z ústavným inštitútov podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len "ústavný zákon o bezpečnosti"). ³⁾ Ústavná regulácia krízových situácií upravuje o. i. aj mieru možností príslušných štátnych orgánov zasiahnuť do základných práv a slobôd mimo ústavou predpokladaného rámca a ukladanie povinností mimo ústavou predpokladaného rámca (čl. 13). Ústavným základom týchto možností je