Právne aspekty obmedzenia prístupu k informáciám

Vydáno: 25 minút čítania
Anotácia:
Predkladaný článok kategorizuje jednotlivé druhy informácií a následne sústreďuje pozornosť, ku ktorým skupinám informácií je obmedzený prístup. V súlade s Ústavou SR je treba uviesť, že existujú aj iné právne predpisy so silou zákona, ktoré majú význam z hľadiska realizácie základného práva na informácie. Tieto môžu pri napĺňaní svojho účelu taktiež predurčiť obmedzenie práva na prístup k informáciám, no len v prípadoch ustanovených v čl. 26 ods. 4 ústavy. Osobitne je z ústavného hľadiska diskutabilné, ak by niektorý osobitný zákon vylučoval zo sprístupnenia celé dokumenty. S najväčšou pravdepodobnosťou nebude takéto vylúčenie spĺňať ústavnú požiadavku proporcionality a minimalizácie zásahu do základného práva na informácie, keďže sa nebude uplatňovať pravidlo "selekcie" iba naozaj "citlivých" informácií, ale pôjde o paušálne utajenie všetkých informácií nachádzajúcich sa v dokumentácii, a bude teda v rozpore s Ústavou SR.
Annotation:
The present article categorizes different kinds of information and then focuses attention to which groups of information with limited access. In accordance with the Constitution of the SLOVAK republic it is necessary to mention that there are also other legal regulations with the force of law that are of importance from the point of view of the implementation of the fundamental right to information. These may in fulfilling its purpose, also determine the restriction of the right on access to information, but only in the cases provided for in čl. 26 sec. 4 of the constitution. In particular, from the constitutional point of view questionable, if a special law vylučoval from the disclosure of the entire documents. Most likely not such an exclusion comply with the constitutional requirement of proportionality, and minimization of intervention into the fundamental right to information, since it will not apply the rule,the selection of" only the truly sensitive" information, but it will be a flat rate of maintaining the confidentiality of all the information contained in the documentation, and it will be therefore in contradiction with the Constitution of the Slovak republic.
Kľúčové slová:
Povinné osoby, ochrana utajovaných skutočností a osobných údajov, obmedzenia prístupu k informáciám, sprístupňovanie informácií na žiadosť, oprávnená osoba, vybavovanie žiadosti a vydanie rozhodnutia1)
Key Words:
The obliged persons, the protection of confidential information and personal data, restrictions on access to information, disclosure of information upon request, the authorised person processing the application and issuance of the decision
 
Úvod
Právo na informácie je reglementované v čl. 26 Ústavy SR a zaraďuje sa medzi politické práva, v zmysle ktorého orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Ústavný súd SR v súvislosti s výkladom čl. 26 okrem iného uviedol, že..
z ústavnej definície vyplýva, že právo na informácie zaručené v čl. 26 ústavy má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovanie, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná.
Súčasne uviedol,..
že Ústava SR neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať."
2)
Podľa stabilizovaných právnych názorov ústavného súdu prostredníctvom práva prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa každému umožňuje dozvedieť sa informáciu a získať ju do svojej dispozičnej sféry a v nej informáciu spracovať pre svoju potrebu aj potrebu iných, keďže v súlade s ústavou k nemu patrí aj právo informáciu ďalej rozširovať.
V súlade s Ústavou SR je treba uviesť, že existujú aj iné právne predpisy so silou zákona, ktoré majú význam z hľadiska realizácie základného práva na informácie 3) . Tieto môžu pri napĺňaní svojho účelu taktiež predurčiť obmedzenie práva na prístup k informáciám, no len v prípadoch ustanovených v čl. 26 ods. 4 ústavy. Preto ústavný súd uvádza, že pre obmedzenie základného práva na prístup k informáciám nie sú relevantné iba ustanovenia § 8 až 11 Infozákona, explicitne vymedzujúce obmedzenia v prístupe k informáciám, ale aj ustanovenia iných zákonných právnych predpisov chrániace práca a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť.
Ústavný súd SR hodnotí zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ako právny predpis vykazujúci známky vysokého stupňa všeobecnosti, neraz aj nekonkrétnosti. I keď zmyslom a účelom konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je kritika zákonov, ústavný súd považoval za potrebné poukázať na veľmi všeobecný charakter tohto zákona, pretože naznačená všeobecnosť vyvoláva vysoké nároky na kvalitu činnosti orgánov verejnej moci pri aplikácii ustanovení tohto zák

Související dokumenty

Súvisiace články

Základné východiská skúmania problematiky ochrany informácií prostriedkami práva
Ľudské práva, slobody a hranice ich limitácie v čase pandémie - Uplatňovanie racionálnych predpokladov pri obmedzovaní ľudských práv a slobôd
Vybrané mechanizmy na ochranu pred diskrimináciou a násilím páchanom na ženách
Správa z konferencie Partnerstvá a reforma pre ochranu ľudských práv
Niektoré aspekty legality odpočúvania
Právo na odpor jako ústavně zaručené právo a jeho specifika
Konflikt slobody prejavu a ochrany osobnostných práv osôb verejného záujmu v rozhodovacej praxi súdov
Mechanizmy zmluvnej ochrany ľudských práv
Sloboda pohybu a pobytu v poľskom práve
Aký je súčasný rating slobody a zdravia?
Rozhodovanie súdov týkajúce sa rodovej rovnosti a ľudských práv žien: niekoľko zamyslení nad právnickým diskurzom a jeho spoločensko-kontextuálnymi aspektmi
Intersexuálne športovkyne ako hnacia sila transnacionálnej ochrany ľudských práv
Ústavnoprávne požiadavky prípustnosti obmedzenia práva na informácie držané štátom
Metódy smerujúce k definícii základných práv v praxi maďarského ústavného súdu
Elektronické údaje o polohe osoby z pohľadu GDPR
Úřední změna pohlaví jako úvaha de lege ferenda?
Kopernikovský obrat cez feministickú teóriu práva
Právo na odpoveď v rozhodovacej praxi slovenských súdov
Vodiaci pes v slovenskej legislatíve: živé zviera ako kompenzačná pomôcka bez primeranej regulácie

Súvisiace predpisy

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
Zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme