Abstrakt
Pre právnu úpravu informácií je vhodné poznať význam pojmu „informácia". V tejto súvislosti taktiež treba poznať základné ústavné východiská právnej úpravy informácií. Obsah príspevku tieto čiastkové problémy vysvetľuje.
Abstract
For the legal regulation of information it is appropriate to know the meaning of the term „information". In this context, it is also necessary to know the basic constitutional grounds of the regulation of information. The post deals with these partial issues.
Kľúčové slová
pojem informácia, právna ochrana informácií, ústavný rámec ochrany informácií1)
Key words
concept of information, legal protection of information, constitutional framework of information protection
S prudkým rozvojom informačných technológií na prelome 20. a 21. storočia narastá aj počet produkovaných a spracovávaných informácií. V tejto súvislosti možno hovoriť o informačnej explózii, ktorú vyvoláva jednak množstvo informácií, jednak rozvoj ich vzájomných vzťahov. Našťastie rozvoj informačných technológií prináša zo sebou aj nástroje na zvládnutie uvedenej situácie. Je jednoznačné, že jedným z týchto nástrojov je aj právna úprava nakladania s informáciami v jednotlivých systémoch práva.
Ako už bolo uvedené v súčasnosti je pojem informácia spájaný predovšetkým s rozvojom informačných technológií, ktorý nadobudol osobitnú dimenziu v druhej polovici dvadsiateho storočia. S týmto pojmom sa však môžeme v rôznom vyjadrení, ale v tom istom význame, stretnúť už od samotných počiatkov ľudskej civilizácie. Ak by informácie neexistovali a nefungovali by rôzne nástroje ich odovzdávania z generácií na generácie, neexistoval by ani rozvoj všetkých sfér ľudskej spoločnosti. Bez vytvárania a posunu informácií by neexistoval pokrok v rozvoji hospodárstva a obchodovania, vzdelania, kultúry, spoločenských, prírodných alebo technických vied, ba ani morálky alebo aj samotného práva. Kedysi boli informácie zhmotnené spôsobom, ktorý zodpovedal stupňu vývoja ľudstva. Možno povedať, že od jednoduchých výrazových prostriedkov, ako napríklad prostredníctvom malieb v jaskyniach, legiend v ústnom podaní, rukopisov vytvorených rôznym písmom a na rôznom podklade, až po informácie v digitálnej podobe, sa plynutím času prirodzene menil spôsob ich vyjadrenia. Dnes ich nájdeme najčastejšie v softwarových databázach a na sociálnych sieťach. S informatizáciou všetkých oblastí spoločenského života je nepochybne spätý aj vznik nových právnych vzťahov, ktoré neboli dovtedy známe. Právo, ako nástroj regulácie právnych vzťahov, musí na takéto nové javy príslušným spôsobom reagovať. Vytvoriť právny rámec pre vytváranie, uchovávanie a zdieľanie informácií tak nie je vôbec jednoduchá úloha. Okrem všestrannosti a mnohorakosti nakladania s informáciami, a s tým súvisiacich vzťahov, sa treba vysporiadať aj s takým základným problémom, ako je vymedzenie samotného pojmu „informácia". Vytvorenie adekvátneho právneho rámca úpravy informácií predpokladá aj poznanie ústavného rámca, ktorý pre konkrétne právne systémy úpravy informácií vytvára isté mantineli. Ak teda má právo upravovať vzťahy súvisiace s nakladaním s informáciami, potom treba vedieť, čo je obsahom pojmu „informácia", respektíve v čom spočíva jeho význam. Taktiež treba v tejto súvislosti poznať základné ústavnoprávne východiská.
1. Vymedzenie pojmu „informácia"
Už na začiatku treba povedať, že nájsť jednoznačnú a jednotnú odpoveď na otázku „čo je to informácia" je veľmi obtiažne a zložité. Neexistuje všeobecne platná definícia, ktorá by bola využiteľná vo všetkých oblastiach spoločnosti. Je zrejmé, že každá vedná disciplína pracuje s pojmom „informácia" z iného uhľa pohľadu. Preto inak bude tento pojem chápať sociológ, politológ, historik, prírodovedec, informatik či fyzik, a inak právnik. Dokonca ani relevantná právna úprava v zásade neobsahuje jednoznačnú a jednotnú definíciu pojmu informácia. Skôr možno v tejto súvislosti hovoriť o takzvanej „kontextuálnej definícii". Inak povedané, všetko čo možno subsumovať pod pojem informácia, sa dá vyčítať zväčša len z kontextu právneho predpisu.
Skutočnosť, že právne predpisy nedefinujú jednotný pojem informácia, možno na jednej strane hodnotiť kladne. Akákoľvek spoločná definícia by sotva všestranne podchytila podstatu všetkých druhov a podôb informácií, čo by v konečnom dôsledku viedlo k oslabeniu prístupu k informáciám, respektíve k oslabeniu ochrany vybraných informácií. Na druhej strane sa súdy a orgány štátnej správy pri svojom rozhodovaní často takmer výlučne pridŕžajú litery právnych predpisov, pričom výklad ex
ratione legis
ustupuje do úzadia.
2)
V takýchto prípadoch potom spravidla ide ruka v ruke s neexistenciou jednoznačnej definície pojmu informácia aj nesprávna aplikácia ustanovení právnych predpisov týkajúcich sa informácií.Pre účel vymedzenia pojmu „informácia" je nevyhnutné akceptovať aj názory teoretických úvah jednak právnych, ale aj iných než právnych disciplín vzťahujúcich sa na túto problematiku. Neprijateľné by bolo nevšímať si aj skúsenosti aplikačnej praxe, ako aj iné existujúce riešenia. Je preto osobitne dôležité, aby bol pojem „informácia" vykladaný komplexne, v súlade s účelom zákona, súvisiacimi právnymi predpismi, odbornou literatúrou a v neposlednom rade v súlade s poznaním aplikačnej praxe.
Dokonca Váňa v tejto súvislosti vyjadril zaujímavú myšlienku, a to že informácie nie sú dôležité iba pre človeka a ľudskú spoločnosť, ale sú v podstate nutnou podmienkou pre existenciu všetkých živých organizmov. Preto treba odpoveď na podstatu informácie hľadať pravdepodobne inde ako u človeka či v ľudskej spoločnosti, a to v prírode, v existujúcom objektívnom svete."
3)
Na prvý pohľad by sa zdalo, že defin