IVANČÍK, J.: Prístup verejnosti k informáciám o obrane štátu. Slovenská skúsenosť a komparatistika.* Právny obzor, 107, 2024, č. 3, s. 312 – 334.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.3.06
Public access to state defense information. Slovak experience and comparison with foreign countries. The direct military conflict that has arisen in Ukraine since 2022 significantly increases public interest in the defense and security of the state. Due to the proximity of the conflict, the above applies especially in the Central European region. Access to information by public, however, runs into the need to conceal sensitive facts, considering the state’s defense capability. The aim of the contribution is to identify the boundaries where the right of citizens to control public affairs must give way to the regime of secrecy and what is the current application practice in this regard. The article is based on the legislative conditions of the Slovak Republic, it is also devoted to comparative studies to a significant extent.
Key words: access to information; public defense; making information available; mandatory disclosure of information
Úvod
Právo na prístup verejnosti k informáciám je spolu so slobodou prejavu možné vnímať ako absolútny fundament základných ľudských práv a slobôd občanov. V podmienkach Slovenskej republiky je jeho vyjadrením čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom ako vôbec prvé z politických práv sa zaručujú sloboda prejavu a právo na informácie.
Rastúci záujem verejnosti o možnosť využívania práva prístupu k informáciám potvrdzujú aj základné dáta. Z prieskumu rozsahu doručených žiadostí o informácie ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) vyplýva, že za ostatné roky dochádza k signifikantnému zvýšeniu aplikácie tejto možnosti. Zatiaľ čo v roku 2017 bolo na zmienené štátne orgány doručených v priemere 280 žiadostí o informácie, v roku 2020 ich bolo priemerne až 518.
1)
Napriek tomu, že široký prístup k informáciám zabezpečuje nielen základný rámec informovanosti verejnosti, ale tiež možnosti kontroly a predchádzaniu neefektívneho nakladania s verejnými prostriedkami, existujú v každom štáte limity, na ktoré treba prihliadať.
Objektom nášho záujmu v tomto príspevku bude identifikácia hraníc prístupu k informáciám v korelácii s potrebou štátu utajiť určité skutočnosti z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti a obrany. Problematiku považujeme za mimoriadne aktuálnu najmä s ohľadom na vojenský konflikt, ktorý sa od roku 2022 odohráva na Ukrajine. V tejto súvislosti sa občas javí, že krajiny Európskej únie, ktorých právne poriadky sú v dôsledku početných medzinárodných zmlúv značne unifikované, umožňujú potenciálnym narušiteľom ich bezpečnosti získať podrobný prehľad o obranyschopnosti priamo prostredníctvom demokratických inštitútov.
Naše pozorovania budeme realizovať na podmienkach Slovenskej republiky, ktorej právnu úpravu budeme komparovať najmä s príbuznou úpravou, judikatúrou a názormi odbornej verejnosti v Českej republike, ale tiež v širšom kontexte aj na podkladoch európskych súdnych rozhodnutí.
Je v demokratickej spoločnosti možné a vhodné získať od štátu napr. informácie o počte obrnených vozidiel, zbraní či nábojov, ktorými disponuje? ak áno, do akej granularity je vhodné takéto údaje sprístupňovať?
Pretože niet pochýb o tom, že nákupy v rezorte obrany sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami významnej hodnoty, ide o verejný záujem, ku ktorému patrí aj širšia odborná diskusia. Do kontradikcie sa tak dostávajú dva právom chránené základné ústavné princípy, pri ktorých je nevyhnutné vykonávať aj test proporcionality. Ďalšou otázkou je, či prístup stanovený
de lege lata
je orgánmi verejnej moci dodržiavaný, resp. aké sú reálne aplikačné východiská.1. Ciele a metódy výskumu
Priama vojenská agresia Ruska na Ukrajine v roku 2022 výrazne zmenila viaceré kľúčové formy nazerania na otázky bezpečnosti a obrany štátu. Na Slovensku sa uvedené prejavilo najmä vo forme revízie plánov na dlhodobý rozvoj rezortu Ministerstva obrany SR, ktoré podľa ostatných koncepcií očakáva zásadné navyšovanie finančných zdrojov. Do roku 2035 tak predmetné ministerstvo očakáva nevyhnutné investície vo výške približne 38 miliárd eur.
2)
So zvyšujúcim sa bezpečnostným rizikom a rastúcimi výdavkami sa, pochopiteľne, zvyšuje aj záujem verejnosti o spôsob hospodárenia ministerstva obrany.
3)
Do popredia sa preto dostáva primeraná miera verejnej kontroly, ktorá má v čo najširšej miere zamedziť plytvaniu, resp. neefektívnemu či dokonca nezákonnému nakladaniu s verejnými prostriedkami. Potrebu transparentnosti napokon akcentuje aj samotné Ministerstvo obrany SR, ktoré na ňu odkazuje priamo vo svojich rozvojových materiáloch.
4)
Z povahy veci však vyplývajú pre prístup k informáciám v oblasti národnej obrany a bezpečnosti aj limitácie.
V našom výskume sme sa preto zamerali na nasledujúce výskumné otázky:
- akým spôsobom je možné definovať hranice medzi režimom utajenia a prístupom verejnosti k informáciám v oblasti verejnej bezpečnosti a obrany?
- aká je súčasná aplikačná prax v Slovenskej republike v oblasti sprístupňovania a zverejňovania informácií v oblasti verejnej bezpečnosti a obrany?
Za účelom zodpovedania nastolených výskumných otázok budeme postupovať najmä metódami kvalitatívneho výskumu. Predmetom nášho záujmu bude najmä analýza súdnych rozhodnutí najvyšších súdnych autorít na Slovensku a v Európskej únii, a to so zameraním na právo verejnosti na informácie, s osobitným záberom na obranyschopnosť štátu, dôverné informácie a informačné služby. S ohľadom na pomerne časté legislatívne úpravy a vývojové trendy v oblasti prístupu k informáciám sa budeme sústrediť v čo najväčšej miere na recentnú rozhodovaciu prax, t. j. rozhodnutia nie staršie ako desať rokov.
Zvýšenú pozornosť budeme venovať aj komparatistike so štátmi s obdobnou právnou úpravou, teda najmä členskými štátmi Európskej únie, ktoré spája základný legislatívny rámec a tiež na úpravu platnú v Českej republike, ktorej právny poriadok spája so Slovenskom historická skúsenosť a podobnosť sociálno-ekonomických reálií. Práve "
argumentum bohemicum
", teda odkaz na judikatúru v Českej republike je v slovenskej rozhodovacej praxi stále pomerne živý, preto môžu byť závery uvedené v našom výskume zaujímavé pre aplikačnú prax v oboch štátoch.2. Bezpečnosť a obrana štátu ako dôvod obmedzenia prístupu k informáciám
Vykonávacou normou ústavného práva na informácie je v podmienkach Slovenskej republiky zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a