Zabezpečenie

§ 28 ods. 4 a § 29 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii§ 69 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii Ustanovenie § 28 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii je potrebné interpretovať tak, že pokiaľ ide o zabezpečenú pohľadávku, túto je potrebné riadne prihlásiť, a toto prihlásenie je potrebné urobiť v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu (t. j. včas), inak zabezpečovacie právo zanikne. Teda uplynutím zákonnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok zanikne len neprihlásené zabezpečovacie právo, v dôsledku čoho sa prihlásená pohľadávka považuje za nezabezpečenú. Riadne prihlásenou pohľadávkou sa pre tieto účely rozumie aj súhrnná pohľadávka pozostávajúca z viacerých pohľadávok majúcich ten istý právny základ (dôvod). Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1ObdoK/3/2023

V súvislosti s rekodifikáciou civilného práva procesného prišlo, okrem iného, aj k výraznej koncepčnej zmene dočasných (neodkladných a zabezpečovacích) opatrení súdu. V súvislosti so stručnosťou právnej úpravy sa tak vynára otázka, ktorý druh dočasného opatrenia treba použiť na účely zabezpečenia peňažných prostriedkov na bankovom účte. Článok razí tézu, že v takomto prípade sa možno vždy domáhať nariadenia neodkladného opatrenia. Problematickým aspektom však je aj rozsah zabezpečenia peňažných prostriedkov, ktorý by mal korelovať s rozsahom následnej exekúcie. Vzhľadom na absenciu podrobnej právnej úpravy však zákon túto otázku nerieši.

V príspevku sa pokúšame formulovať odpovede na niektoré otázky, ktoré rezonujú v praxi v súvislosti s ustanoveniami Obchodného zákonníka o spoločnosti v kríze. Obchodný zákonník sa obmedzuje pritom len na pravidlá financovania spoločnosti v kríze a na právnu úpravu, ktorá určité plnenia v prospech spoločnosti v kríze majúce povahu poskytnutia cudzích zdrojov, ktoré majú byť vrátené, preklasifikuje, resp. prekvalifikuje na vlastné zdroje, ktoré naopak nesmú byť počas krízy vrátené. Osobitná pozornosť je venovaná určeniu rozsahu osôb, ktorých plnenia sa preklasifikujú, následkom porušenia zákazu vrátiť preklasifikované zdroje a taktiež postaveniu zabezpečených veriteľov obchodnej spoločnosti v kríze. Formulované sú návrhy na posudzovanie vlastností jednotlivých nárokov, ktoré za daných okolností vznikajú, možností ich realizácie a aj ich premlčania. V neposlednom rade sa pod vplyvom nedávneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ skúma aj rozsah, v akom je možné pravidlá Obchodného zákonníka o financovaní spoločnosti v kríze aplikovať aj na zahraničné obchodné spoločnosti alebo na iné situácie s cudzím prvkom.