Zápis do katastra

Autor sa v tomto príspevku venuje analýze postupu okresného úradu, katastrálneho odboru, v konaní o návrhu na vklad a v konaní o zázname v prípade určitých druhov sporov o platnosť právneho úkonu, na základe ktorého bol podaný návrh na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností. Pri svojich úvahách autor vychádza z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 229/2010 z 20.7.2011 (judikát č. R 81/2014) a ktorý sa týka postupu okresného úradu, katastrálneho odboru, v prípade vzniku sporu o platnosť odstúpenia od zmluvy, ktorou sa nakladalo s nehnuteľnosťou. S poukazom na zásadu materiálnej rovnosti autor uvádza, že predmetný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné aplikovať aj v súvislosti so sporom o platnosť právneho úkonu, ktorým si darca uplatnil právo na vrátenie daru, ktorým je nehnuteľnosť, a v prípade sporu o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou.

Zápis poznámky v katastri má, resp. môže mať závažné dôsledky v katastrálnom konaní a eventuálne aj v oblasti občianskeho práva hmotného (ak bola totiž v katastri vyznačená napríklad poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra, dotknutá osoba sa nemôže odvolávať na to, že je dobromyseľná ohľadom toho, že jej patrí nehnuteľnosť). Napriek tejto skutočnosti odborná verejnosť venuje inštitútu poznámky minimálnu pozornosť. Aplikačnú prax pritom trápia viaceré problémy vyplývajúce z nedostatočnej právnej úpravy tohto inštitútu v katastrálnom zákone. Autori tohto príspevku analyzujú inštitút poznámky, poukazujú na nedostatky jeho právnej úpravy de lege lata a problémy aplikačnej praxe. Zároveň sa autori zmieňujú o úvahách de lege ferenda.

Je, samozrejme, pochopiteľné, že pri spravovaní z hľadiska údajovej bázy tak bohatého informačného systému, akým je kataster nehnuteľností, môže dôjsť k pochybeniu a že sa do tohto informačného systému môžu dostať aj chybné údaje, a to či už chybné údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti, alebo chybné údaje technického charakteru. V aplikačnej praxi preto nie sú nijako výnimočné podania, ktorými fyzické a právnické osoby žiadajú opravu zápisu v katastri nehnuteľností. Mechanizmus opravy chyby však nie je tak jednoduchý, ako by sa možno na prvý pohľad mohlo zdať.