585/2008 Z.z.
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
z 10. decembra 2008,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení
Zmena: 273/2010 Z.z.
Zmena: 544/2011 Z.z.
Zmena: 442/2019 Z.z.
Zmena: 128/2025 Z.z.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 62 písm. a) zákona č.
355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z.z. ustanovuje:
§ 1
Všeobecné ustanovenia
(1) Prevencia a kontrola prenosných ochorení podľa tejto vyhlášky sa vzťahuje
na každé ochorenie, ktoré sa môže preniesť na človeka, s osobitným zreteľom na prenosné
ochorenia podliehajúce povinnému hláseniu v Slovenskej republike a tie prenosné ochorenia
a špeciálne zdravotné problematiky, ktoré sú zahrnuté do špecializovaných sietí pre
epidemiologický dohľad nad prenosnými ochoreniami podľa osobitných predpisov. 1)
(2) Kritériá na výber prenosných ochorení zo špeciálnych zdravotných problematík,
ktoré sa zahŕňajú pod epidemiologický dohľad, sú uvedené v osobitnom predpise. 2)
(3) Údaje uvádzané v pracovných postupoch špecializovaných sietí, ktoré zabezpečujú
epidemiologický dohľad, sú uvedené v osobitnom predpise. 3)
(4) Opatrenia pri prenosných ochoreniach, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti
s pobytom osoby v zdravotníckom zariadení, upravuje osobitný predpis. 4)
§ 2
Mimoriadna epidemiologická udalosť
(1) O mimoriadnu epidemiologickú udalosť ide, ak sa nad očakávanú úroveň
v určitom mieste a čase vyskytne
a) podozrenie na prenosné ochorenie,
b) prenosné ochorenie,
c) úmrtie na prenosné ochorenie.
(2) Presiahnutie očakávanej úrovne výskytu prenosného ochorenia, podozrenia
na prenosné ochorenie alebo úmrtí na prenosné ochorenie určuje regionálny úrad verejného
zdravotníctva v závislosti od závažnosti prenosného ochorenia.
(3) Mimoriadna epidemiologická udalosť vzniká pri podozrení na
a) výskyt
prenosných ochorení a syndrómov podliehajúcich povinnému medzinárodnému hláseniu,
a to pravých kiahní, detskej obrny spôsobenej divým typom poliovírusu, chrípky spôsobenej
novým subtypom, závažného akútneho respiračného syndrómu podľa osobitného predpisu,
5)
b) vznik rýchlo sa šíriacich a život ohrozujúcich nákaz, a to hemoragické horúčky,
cholera, pľúcny mor, žltá zimnica 5) a vtáčia chrípka,
c) hromadný výskyt prenosných ochorení,
d) použitie biologických bojových látok.
§ 3
Aktivačná úroveň systému rýchlej reakcie
(1) Aktivačná úroveň systému rýchlej reakcie (ďalej len "aktivačná úroveň")
č. 1 zahŕňa
a) monitorovanie epidemiologickej situácie,
b) hlásenie prenosného ochorenia, ktoré sa vykonáva podľa § 4.
(2) Aktivačná úroveň č. 2 zahŕňa hlásenie podozrenia na výskyt mimoriadnej
epidemiologickej udalosti, pri ktorej regionálny úrad verejného zdravotníctva, Ministerstvo
obrany Slovenskej republiky a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len
"regionálny úrad"), v rámci svojej pôsobnosti po overení hlásenia o výskyte mimoriadnej
epidemiologickej udalosti bez zbytočného odkladu
a) nariadi opatrenia na predchádzanie
prenosným ochoreniam v ohnisku nákazy,
b) hlási Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") a
regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v sídle kraja výskyt mimoriadnej epidemiologickej
udalosti,
c) oznámi podozrenie na výskyt mimoriadnej epidemiologickej udalosti poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti.
(3) Aktivačná úroveň č. 3 vzniká pri potvrdení výskytu mimoriadnej epidemiologickej
udalosti; regionálny úrad vo svojom územnom obvode postupuje pri nariaďovaní a odvolávaní
opatrení na predchádzanie prenosným ochoreniam v súlade s každoročne aktualizovaným
protiepidemickým plánom na vykonanie mimoriadnych opatrení a výskyt mimoriadnej epidemiologickej
udalosti oznámi poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.
§ 4
Hlásenie
(1) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, zdravotnícky pracovník musí hlásiť
príslušnému regionálnemu úradu prenosné ochorenie a podozrenie na závažné alebo rýchlo
sa šíriace prenosné ochorenie; hlásenie možno urobiť prostredníctvom lekára telefonicky,
faxom, elektronickou poštou alebo iným vhodným spôsobom.
(2) Pri hlásení sa používa tento systém klasifikácie:
a) potvrdené prenosné
ochorenie, ak ide o prípad overený laboratórnym dôkazom (ďalej len "potvrdený prípad"),
b) pravdepodobné prenosné ochorenie, ak ide o prípad s jasnou klinickou symptomatológiou,
alebo klinický prípad v epidemiologickej súvislosti s potvrdeným prípadom,
c) možné prenosné ochorenie, ak ide o prípad s klinickým obrazom, ktorý by mohol
svedčiť o ochorení; nejde o potvrdený prípad ani o pravdepodobný prípad.
(3) Pri hlásení sa musí postupovať v súlade so štandardnými definíciami vybraných
prenosných ochorení, ktoré sú uvedené v osobitných predpisoch. 6)
(4) Akútne prenosné ochorenia dýchacích ciest vrátane chrípky sa musia hlásiť
regionálnemu úradu raz týždenne; pri hromadnom výskyte určí časový interval hlásenia
regionálny úrad.
(5) Prenosné ochorenie alebo podozrenie na život ohrozujúcu a rýchlo sa šíriacu
nákazu alebo epidémiu sa musí ihneď hlásiť regionálnemu úradu osobne, telefonicky,
faxom alebo elektronickou poštou podľa § 2 až 4 a podľa prílohy č. 1.
§ 5
Očkovanie a jeho druhy
(1) Očkovanie proti prenosným ochoreniam zahŕňa
a) povinné pravidelné očkovanie
osôb, ktoré dosiahli určený vek,
b) povinné očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných
nákaz,
c) povinné očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu
vybraných nákaz, 7)
d) odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných
nákaz,
e) odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu
vybraných nákaz, 7)
f) očkovanie osôb cestujúcich do cudziny a z cudziny,
g) očkovanie osôb na vlastnú žiadosť,
h) povinné mimoriadne očkovanie.
(2) Súčasťou povinného očkovania je aj podrobenie sa potrebným vyšetreniam
v určenom termíne.
(3) Podrobnosti o očkovacích postupoch na povinné pravidelné očkovanie osôb,
ktoré dosiahli určený vek a na povinné a odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené
zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, sú uvedené v prílohe č. 2.
(4) Očkovacie postupy, ktoré sa vykonávajú v inom veku alebo v inom intervale
ako podľa schémy pravidelného povinného očkovania osôb, sú uvedené v prílohe č. 2a.
§ 6
Povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek
(1) Očkovanie detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej
obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým
invazívnym ochoreniam sa vykonáva najskôr prvý deň desiateho týždňa života dieťaťa.
(2) Očkovanie detí proti osýpkam, mumpsu a ružienke sa vykonáva najskôr prvý
deň 15. mesiaca života dieťaťa.
(3) Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva každých 15 rokov.
§ 7
Povinné očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných
nákaz
(1) Proti tuberkulóze sa očkujú tuberkulín negatívne kontakty osôb s aktívnou
formou tuberkulózy.
(2) Proti vírusovému zápalu pečene typu B sa očkujú
a) osoby žijúce v spoločnej
domácnosti s nosičom HBsAg alebo osobou chorou na vírusový zápal pečene typu B, u
ktorej sa laboratórnym vyšetrením zistí, že nemá protilátky proti hepatitíde typu
B,
b) novorodenci HBsAg pozitívnych matiek,
c) osoby pripravované na dialýzu alebo dialyzované osoby, ak neboli očkované pred
dialýzou,
d) osoby pripravené na transplantáciu orgánov,
e) žiaci stredných zdravotníckych škôl a študenti zdravotníckych študijných odborov
na vysokých školách tak, aby pri nástupe na praktické vyučovanie mali podané najmenej
dve dávky očkovacej látky,
f) osoby vystavené riziku nákazy pri poranení na základe posúdenia charakteru poranenia
a zhodnotenia údajov o predchádzajúcom očkovaní,
g) osoby umiestnené v zariadeniach sociálnych služieb pre mentálne postihnutých a
deti, ktoré sú umiestnené v resocializačných strediskách pre drogovo závislé osoby.
(3) Proti tetanu sa očkujú osoby na základe posúdenia charakteru poranenia
a zhodnotenia údajov o ich predchádzajúcom očkovaní; očkujú sa pri úrazoch, pri poraneniach
a pri nehojacich sa ranách, pri ktorých je zvýšené riziko vzniku ochorenia na tetanus.
(4) Proti besnote sa očkujú osoby poranené besným zvieraťom alebo zvieraťom
podozrivým z besnoty, alebo neznámym zvieraťom na základe posúdenia charakteru kontaktu
s takým zvieraťom.
(5) Proti chrípke sa očkujú osoby umiestnené v zariadeniach sociálnych služieb.
(6) Proti pneumokokovým invazívnym infekciám sa očkujú osoby umiestnené v zariadeniach
sociálnych služieb.
(7) Proti vírusovému zápalu pečene typu A sa očkujú osoby v priamom kontakte
s chorou osobou s vírusovým zápalom pečene typu A na základe rozhodnutia regionálneho
úradu o lekárskom dohľade alebo zvýšenom zdravotnom dozore.
(8) Protimeningokokovým infekciám sa očkujú osoby v priamom kontakte s chorou
osobou s meningokokovou meningitídou na základe rozhodnutia regionálneho úradu o
lekárskom dohľade alebo zvýšenom zdravotnom dozore.
§ 8
Povinné očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu
vybraných nákaz
(1) Proti tuberkulóze sa očkujú tuberkulín negatívne osoby pred začatím vykonávania
práce na oddelení pre tuberkulózu a respiračné ochorenia, na oddelení patológie,
na oddelení súdneho lekárstva, v mikrobiologických laboratóriách vystavených zvýšenému
riziku nákazy tuberkulózou, vo veterinárnych zariadeniach, v čističkách odpadových
vôd, pri ošetrovaní alebo utrácaní zvierat postihnutých tuberkulózou, osoby, ktoré
pri svojom zamestnaní prichádzajú do priameho styku s tuberkulózou osôb alebo zvierat,
príslušníci Policajného zboru, ktorí pri výkone služby prichádzajú do kontaktu s
migrantmi a komunitami so zvýšeným výskytom tuberkulózy a zamestnanci v azylových
zariadeniach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "azylové zariadenie").
(2) Proti vírusovému zápalu pečene typu B sa očkujú
a) zamestnanci zdravotníckych
zariadení, ktorí sú v riziku nákazy,
b) učitelia odborných predmetov stredných zdravotníckych škôl a učitelia zdravotníckych
študijných odborov na vysokých školách, ktorí sú pri praktickom vyučovaní žiakov
a študentov v zdravotníckom zariadení vystavení zvýšenému riziku nákazy,
c) príslušníci Policajného zboru, ktorí sú pri výkone služby vystavení riziku nákazy.
(3) Proti besnote sa očkujú
a) zamestnanci virologických laboratórií, v ktorých
sa pracuje s vírusom besnoty,
b) zamestnanci asanačných podnikov, ktorí sú v priamom riziku nákazy,
c) šarhovia.
(4) Proti chrípke sa očkujú rizikové osoby v miestach rizika nákazy vtáčou
chrípkou na základe rozhodnutia regionálneho úradu o lekárskom dohľade alebo zvýšenom
zdravotnom dozore.
(5) Proti kliešťovému zápalu mozgu sa očkujú zamestnanci virologických laboratórií,
v ktorých sa pracuje s vírusom kliešťového zápalu mozgu.
(6) Proti vírusovému zápalu pečene typu A sa očkujú
a) zamestnanci laboratórií
so zvýšeným rizikom nákazy vírusovým zápalom pečene typu A,
b) zamestnanci z odboru epidemiológie regionálnych úradov pracujúci v miestach rizika
nákazy vírusového zápalu pečene typu A,
c) osoby zamestnané v zbere odpadových surovín, na skládkach tuhého a tekutého odpadu,
v kanalizáciách a čističkách odpadových vôd a úpravovniach vôd,
d) osoby vykonávajúce štátnu službu profesionálneho vojaka Ozbrojených síl Slovenskej
republiky (ďalej len "profesionálny vojak") a vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej
služby,
e) príslušníci Policajného zboru a príslušníci obecnej polície, ktorí sú pri výkone
služby vystavení riziku nákazy,
f) zamestnanci azylových zariadení a integračného strediska Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky,
g) príslušníci Železničnej polície, ktorí sú pri výkone služby vystavení riziku nákazy,
h) príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorí sú pri výkone služby vystavení
riziku nákazy,
i) príslušníci Hasičského a záchranného zboru, ktorí sú pri výkone služby vystavení
riziku nákazy,
j) iní zamestnanci v riziku nákazy na základe odporúčania pracovnej zdravotnej služby.
8)
(7) Ďalšie povinné očkovanie osoby v profesionálnom riziku nákazy môže nariadiť
regionálny úrad.
§ 9
Odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných
nákaz
(1) Ak lekár 9) rozhodne o potrebe očkovania proti chrípke, očkovanie sa
uskutoční u
a) detí od šiestich mesiacov života do 12 rokov,
b) osôb 59-ročných a starších,
c) osôb dispenzarizovaných bez ohľadu na vek so závažnými chronickými ochoreniami
dýchacích ciest, srdcovocievneho systému, metabolickými, renálnymi a imunitnými poruchami.
(2) Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti pneumokokovým invazívnym
infekciám, očkovanie sa uskutoční u
a) osôb dispenzarizovaných bez ohľadu na vek so závažnými chronickými ochoreniami
dýchacích ciest, srdcovocievneho systému, s metabolickými, renálnymi a imunitnými
poruchami a detí pri ochoreniach uvedených v prílohe č. 3,
b) osôb pred splenektómiou s funkčnou alebo anatomickou aspléniou,
c) osôb 59-ročných a starších.
(3) Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti vírusovému zápalu pečene
typu B, očkovanie sa uskutoční u
a) osôb dispenzarizovaných pre chronické ochorenia
pečene,
b) hemofilikov,
c) diabetikov,
d) osôb s cystickou fibrózou,
e) intravenóznych narkomanov,
f) homosexuálov,
g) promiskuitných osôb.
(4) Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti vírusovému zápalu pečene
typu A, očkujú sa
a) osoby dispenzarizované pre chronické ochorenia pečene,
b) deti vo veku dvoch rokov žijúce v miestach s nízkym sociálno-hygienickým štandardom,
bez prístupu k pitnej vode, bez odkanalizovania odpadových vôd alebo s nízkym štandardom
bývania.
(5) Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti meningokokovým infekciám, očkovanie
sa uskutoční u osôb pred splenektómiou a osôb s funkčnou alebo anatomickou aspléniou.
(6) Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti hemofilovým infekciám, očkovanie
sa uskutoční u osôb pred splenektómiou a osôb s funkčnou alebo anatomickou aspléniou.
(7) Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania u osôb s transplantáciou orgánov
vrátane transplantácie kostnej drene, očkovanie sa uskutoční podľa individuálneho
očkovacieho plánu; zohľadňuje sa základné ochorenie, imunosupresívna liečba, imunita
darcu, dĺžka obdobia po transplantácii a imunitný profil osoby.
(8) Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti infekciám, ktoré sú spôsobené
humánnymi papilomavírusmi, očkujú sa dievčatá a chlapci v 13. roku života.
§ 10
Odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu
vybraných nákaz
(1) Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti besnote u osôb, ktoré sú profesionálne
vystavené zvýšenému nebezpečenstvu nákazy besnotou, očkujú sa veterinárni lekári.
(2) Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti kliešťovému zápalu mozgu
u osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu kliešťového zápalu
mozgu, očkovanie sa uskutoční u
a) zamestnancov lesného a vodného hospodárstva vrátane
žiakov a študentov lesníckych učilíšť a škôl,
b) poľnohospodárskych zamestnancov,
c) zememeračov,
d) geológov,
e) značkárov turistických chodníkov,
f) zamestnancov horských chát a lanoviek,
g) zamestnancov rekreačných zariadení,
h) príslušníkov Policajného zboru a colníkov,
i) profesionálnych vojakov a vojakov v zálohe povolaných na výkon mimoriadnej služby,
j) zamestnancov, ktorí vykonávajú práce spojené s prevádzkou a údržbou železničných
dráh.
(3) Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti vírusovému zápalu pečene
typu A u osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vírusového
zápalu pečene typu A, očkovanie sa uskutoční u
a) zamestnancov v potravinárstve,
ktorí vykonávajú epidemiologicky závažnú činnosť,
b) zamestnancov v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre
deti a dorast, v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre
dospelých, na infekčnom oddelení a gastroenterologickom oddelení zdravotníckeho zariadenia
ústavnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len "ústavné zariadenie").
(4) Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti chrípke u osôb, ktoré sú
profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu chrípky, očkovanie sa uskutoční
u
a) profesionálnych vojakov a vojakov v zálohe povolaných na výkon mimoriadnej služby,
b) zamestnancov zdravotníckych zariadení, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu
s pacientom alebo ohniskom nákazy.
(5) Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti vírusovému zápalu pečene
typu B u osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vírusového
zápalu pečene typu B, očkovanie sa uskutoční u
a) príslušníkov všetkých ozbrojených
bezpečnostných zborov,
b) profesionálnych vojakov a vojakov v zálohe povolaných na výkon mimoriadnej služby,
c) zamestnancov
1. zariadení sociálnych služieb,
2. úradov práce, sociálnych vecí
a rodiny,
3. obcí,
4. zariadení sociálno-právnej ochrany detí,
5. sociálnej kurately
a osôb vykonávajúcich opatrenia v otvorenom prostredí, ktorí pri výkone práce prichádzajú
do priameho kontaktu s rizikovými skupinami osôb.
§ 11
Očkovanie osôb cestujúcich do cudziny a z cudziny
(1) Očkovanie osôb cestujúcich do cudziny a z cudziny sa vykonáva v súlade
s medzinárodnými dohovormi 10) a podľa aktuálnej epidemiologickej situácie v krajinách,
do ktorých alebo z ktorých osoba cestuje.
(2) Osoba, ktorá cestuje do krajiny, v ktorej sa vyžaduje potvrdenie o očkovaní
proti žltej zimnici, sa očkuje u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti oprávneného
vydať medzinárodný certifikát o očkovaní proti žltej zimnici.
(3) Deti žiadateľov o udelenie azylu, deti azylantov, deti v azylových zariadeniach
a deti v detských domovoch pre maloletých bez sprievodu, ktoré na území Slovenskej
republiky nesprevádza ich zákonný zástupca a ktoré nemajú záznam o platnom očkovaní,
sa očkujú proti detskej obrne a osýpkam ihneď po príchode do azylového zariadenia
a detského domova pre maloletých bez sprievodu.
§ 12
Očkovanie osôb na vlastnú žiadosť
(1) Na vlastnú žiadosť osoby alebo na žiadosť jej zákonného zástupcu možno
očkovať aj v iných prípadoch, ako sú uvedené v § 6 až 11. O vhodnosti takého očkovania
rozhoduje lekár. 9)
(2) Povinné očkovanie podľa § 5 ods. 1 písm. a) a c) nie je odsekom 1 dotknuté.
§ 13
Vykonávanie očkovania
(1) Očkovanie osôb vykonáva lekár 9) na základe preskripčného obmedzenia alebo
ním poverená sestra 11) po posúdení aktuálneho zdravotného stavu očkovanej osoby
a po zhodnotení možných dočasných alebo trvalých kontraindikácií očkovania podľa
písomnej informácie pre používateľa lieku a súhrnu charakteristických vlastností
lieku. Lekár na lekárskom predpise vyznačí spôsob úhrady predpísanej očkovacej látky,
ak ide o očkovanie podľa § 5 ods. 1 písm. c) a e) prečiarknutím políčka "hradí poisťovňa".
Očkovanie proti chrípke u osoby, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, môže na základe odporúčania
predpisujúceho lekára vykonať aj držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti
v rámci lekárenskej starostlivosti. 11a)
(2) Očkovanie podľa odseku 1 sa vykoná po poučení osoby o charaktere očkovania
a po jej lekárskom vyšetrení; do zdravotnej dokumentácie lekár vyznačí indikáciu
alebo kontraindikáciu očkovania podľa § 5 ods. 3.
(3) Záznam o očkovaní v zdravotnej dokumentácii obsahuje dátum očkovania, názov
a poradie dávky očkovacej látky, výrobcu, šaržu, dávku, spôsob aplikácie a meno lekára,
ktorý očkovanie vykonal. Do zdravotnej dokumentácie sa zapíše aj dôvod, pre ktorý
sa očkovanie neuskutočnilo a nežiaduce účinky, ak sa u očkovanej osoby vyskytli.
Nežiaduce účinky oznamuje lekár Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv a regionálnemu
úradu na tlačivách, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4.
(4) Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na tuberkulín a na imunoglobulíny,
ktoré sa použili na prevenciu prenosných ochorení.
(5) Lekár, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých
a lekár, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, s
ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 13) alebo
ním poverená sestra, písomne oznámi termín povinného očkovania osobe alebo jej zákonnému
zástupcovi. Ak sa má vykonať mimoriadne očkovanie, pri nebezpečenstve z omeškania
možno oznámenie vykonať aj inou formou. Ak sa osoba, ktorá má byť očkovaná, nedostaví
na povinné očkovanie ani v náhradnom termíne, na ktorý bola pozvaná preukázateľným
spôsobom, lekár oznámi túto skutočnosť regionálnemu úradu; lekár oznámi regionálnemu
úradu každé odmietnutie povinného očkovania. Ak očkovanie vykoná iný lekár, je povinný
písomne informovať o vykonanom očkovaní lekára, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
(6) Očkovanie v súvislosti s transplantáciou orgánov vrátane transplantácie
kostnej drene vykonáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý osobe poskytuje
zdravotnú starostlivosť na základné ochorenie v spolupráci s poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti, ktorý vykonal transplantáciu orgánov.
§ 14
Kontrola očkovania
(1) Lekár, 9) ktorý vykonáva očkovanie, zasiela do 15. dňa mesiaca nasledujúceho
po vykonaní očkovania údaje o pravidelnom povinnom očkovaní v určenej elektronickej
podobe podľa prílohy č. 5 regionálnemu úradu. Pri kontrole očkovania sleduje regionálny
úrad v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti najmä
a) správnosť
postupu pri očkovaní,
b) úplnosť záznamov o očkovaní v zdravotnej dokumentácii,
c) evidenciu očkovaných osôb podľa vekovej štruktúry,
d) evidenciu osôb, ktoré sa majú očkovať,
e) evidenciu osôb s kontraindikáciami očkovania,
f) evidenciu osôb s nežiaducimi účinkami po očkovaní na základe hlásenia podľa prílohy
č. 4,
g) počet odmietnutí povinného očkovania podľa druhu povinného očkovania,
h) dodržiavanie indikácií a kontraindikácií schválených pri registrácii očkovacej
látky,
i) uchovávanie a manipuláciu s očkovacími látkami.
(2) O vykonanej kontrole urobí regionálny úrad záznam, v ktorom uvedie výsledok
kontroly, opatrenia na odstránenie nedostatkov a termín ich splnenia.
§ 15
Zisťovanie stavu odolnosti populácie proti prenosným ochoreniam
(1) Pri plánovaní, koordinácii a kontrole imunizačného programu sa zisťuje
stav odolnosti populácie proti prenosným ochoreniam, ktoré
a) plánuje, nariaďuje
a koordinuje úrad,
b) organizačne zabezpečujú regionálne úrady,
c) vykonávajú lekári 9) a príslušné laboratóriá.
(2) Zisťovanie stavu odolnosti populácie proti prenosným ochoreniam sa vykonáva
na reprezentatívnej vzorke populácie Slovenskej republiky na účel monitorovania účinnosti
imunizačného programu.
§ 16
Laboratórne určovanie pôvodcu prenosného ochorenia
(1) Laboratórne určovanie pôvodcu prenosného ochorenia v biologickom materiáli
a v materiáli z prostredia, ktoré obsahujú choroboplodné mikroorganizmy schopné vyvolať
ochorenie alebo pri ktorých je podozrenie, že také mikroorganizmy obsahujú, vrátane
určovania citlivosti pôvodcu prenosného ochorenia na antimikróbne látky vykonáva
laboratórium, ktoré je na také vyšetrovanie vybavené.
(2) Odber biologického materiálu osobe s prenosným ochorením, osobe podozrivej
z prenosného ochorenia a osobe podozrivej z nákazy v ohnisku jeho výskytu alebo osobe,
ktorá na také ochorenie zomrela, vykonáva lekár alebo ním poverená sestra, alebo
regionálny úrad.
(3) Odber biologického materiálu, ktorý môže obsahovať choroboplodné mikroorganizmy,
zvieratám trpiacim na ochorenie prenosné na človeka, zvieratám podozrivým, že trpia
na také ochorenie alebo zvieratám, ktoré na také ochorenie uhynuli, vykonáva veterinárny
lekár.
(4) Odber materiálu z prostredia vrátane odberu vzoriek požívatín a predmetov
bežného užívania na zisťovanie ich zdravotnej neškodnosti, vykonáva regionálny úrad.
(5) Pri zaobchádzaní s biologickým materiálom a materiálom z prostredia, ktorý
obsahuje alebo môže obsahovať choroboplodné mikroorganizmy, je potrebné urobiť opatrenia,
aby sa neohrozilo zdravie ľudí alebo zvierat.
§ 17
Epidemiologické vyšetrovanie a opatrenia v ohnisku nákazy
(1) Epidemiologické vyšetrovanie sa musí vykonávať u každej osoby a na všetkých
miestach, kde možno v súvislosti s prenosným ochorením alebo s podozrením na prenosné
ochorenie zistiť dôležité okolnosti na vymedzenie ohniska nákazy, posúdenie príčin
a spôsobov šírenia prenosného ochorenia a na vykonanie potrebných opatrení na predchádzanie
vzniku a šíreniu prenosného ochorenia.
(2) K opatreniam v ohnisku nákazy na základe rozhodnutia regionálneho úradu
patrí najmä očkovanie osôb, ktoré sú v priamom kontakte s chorou osobou, karanténne
opatrenia alebo izolácia; ak sa osoba očkuje na základe rozhodnutia regionálneho
úradu, doklad o tomto rozhodnutí sa založí do jej zdravotnej dokumentácie 14) a lekár
zaznamená do nej údaje podľa § 13 ods. 3.
§ 18
Karanténne opatrenia
(1) Osobe podozrivej z nákazy možno nariadiť zvýšený zdravotný dozor, lekársky
dohľad alebo karanténu; tieto opatrenia zahŕňajú súbor organizačných opatrení, ktoré
obmedzujú kontakt osoby podozrivej z nákazy s okolím a určujú sledovanie a vyšetrovanie
jej zdravotného stavu.
(2) Pri zvýšenom zdravotnom dozore sa osobe podozrivej z nákazy nariadi
a)
vyšetrovanie a sledovanie jej zdravotného stavu,
b) dočasný zákaz výkonu epidemiologicky závažných činností,
c) zákaz činností, pri vykonávaní ktorých by sa mohlo prenosné ochorenie šíriť,
d) úprava pracovných podmienok na pracovisku.
(3) Pri lekárskom dohľade sa nariadi pravidelná kontrola zdravotného stavu
osoby podozrivej z nákazy; termíny a druh vyšetrení určuje regionálny úrad a lekár.
13)
(4) Pri karanténe sa osobe podozrivej z nákazy nariadi izolácia, jej vyšetrovanie
a pozorovanie v rámci lekárskeho dohľadu v zdravotníckom zariadení, v domácom prostredí
alebo v inom jej prirodzenom sociálnom prostredí.
§ 19
Izolácia
(1) Osoba chorá na prenosné ochorenie, osoba podozrivá z prenosného ochorenia,
osoba ktorá vylučuje niektoré choroboplodné mikroorganizmy alebo osoba podozrivá
z nákazy, sa počas jej infekčnosti oddelí od ostatných osôb s cieľom zabrániť, aby
sa vnímavé osoby nakazili prenosným ochorením.
(2) Osobe chorej na prenosné ochorenie, osobe podozrivej z prenosného ochorenia
alebo osobe podozrivej z nákazy nariaďuje izoláciu regionálny úrad.
(3) Izoláciu možno v závislosti od klinickej a epidemiologickej závažnosti
prípadu vykonávať v domácom prostredí, na infekčnom oddelení ústavného zariadenia
alebo vo vyhradených izbách ústavného zariadenia, v zariadení sociálnych služieb
alebo v inom zariadení, ktoré spĺňa požiadavky na izoláciu osoby s prenosným ochorením.
(4) Izolácia chorej osoby sa nevykoná na infekčnom oddelení ústavného zariadenia,
ak chorá osoba má okrem prenosného ochorenia aj iné závažné ochorenie, ktoré si vyžaduje
liečbu na inom oddelení ústavného zariadenia alebo na ktorého liečenie sú lepšie
predpoklady na inom oddelení ústavného zariadenia ako na infekčnom oddelení.
(5) Osoba chorá na tuberkulózu, ktorá vylučuje choroboplodné zárodky, sa musí
izolovať na oddelení tuberkulózy a respiračných chorôb ústavného zariadenia.
§ 20
Opatrenia na zabezpečenie starostlivosti o osoby vylučujúce choroboplodné mikroorganizmy
(1) Do skupiny osôb vylučujúcich choroboplodné mikroorganizmy patria nosiči
choroboplodných mikroorganizmov a osoby kolonizované choroboplodnými mikroorganizmami,
ktoré netrpia žiadnymi príznakmi prenosného ochorenia. Ide najmä o osoby po nákaze
vyvolanej vírusom ľudskej imunodeficiencie a osoby, ktoré po prekonaní brušného týfusu,
paratýfusu A, B, a C, dyzentérie, salmonelózy, záškrtu a vírusového zápalu pečene
typu B, C a D, tuberkulózy, syfilisu a kvapavky vylučujú choroboplodné mikroorganizmy.
(2) Osoba vylučujúca choroboplodné mikroorganizmy nesmie vykonávať činnosti,
ktoré by ohrozovali zdravie iných osôb a musí
a) sa podrobiť lekárskemu dohľadu,
potrebným laboratórnym vyšetreniam a ďalším epidemiologickým opatreniam,
b) dodržiavať poučenie lekára o ochrane iných osôb pred šírením prenosného ochorenia,
ktorého je nosičom,
c) informovať lekára pred vyšetrovacím alebo liečebným výkonom, pri prijatí do ústavného
zariadenia alebo do zariadenia kúpeľnej starostlivosti o skutočnosti, že je nosičom
prenosného ochorenia,
d) informovať o skutočnosti, že je nosičom prenosného ochorenia pri prijatí do zariadenia
sociálnych služieb,
e) oznámiť lekárovi 13) údaje o zamestnaní a zmenu v týchto údajoch.
§ 21
Dezinfekcia a regulácia živočíšnych škodcov
(1) Pri vzniku a šírení prenosných ochorení sa v ohnisku nákazy vykonáva dezinfekcia
a regulácia živočíšnych škodcov - dezinsekcia a deratizácia.
(2) Ohniskovú dezinfekciu v zdravotníckom zariadení vykonávajú odborní pracovníci
zdravotníckeho zariadenia. Mimo zdravotníckeho zariadenia ju môžu vykonávať iné osoby
podľa pokynov lekára alebo regionálneho úradu.
(3) Vo vozidle, v ktorom sa prepravovala osoba chorá na prenosné ochorenie,
sa musí po prevoze bezodkladne vykonať ohnisková dezinfekcia a podľa potreby aj dezinsekcia.
(4) Na dezinfekciu a reguláciu živočíšnych škodcov možno použiť len biocídne
prípravky registrované v Centre pre chemické látky a prípravky.
§ 22
Epidemiologicky závažná činnosť
(1) Epidemiologicky závažnú činnosť môže vykonávať len osoba odborne spôsobilá
a osoba zdravotne spôsobilá.
(2) Zdravotnú spôsobilosť preukazuje osoba potvrdením o zdravotnej spôsobilosti,
ktoré jej na základe lekárskej prehliadky vydá lekár. 13) Potvrdenie o zdravotnej
spôsobilosti obsahuje meno a priezvisko osoby, dátum narodenia, trvalé bydlisko,
dátum vydania a povinnosti osoby. Lekár súčasne osobu poučí o jej právach a povinnostiach
a o tom, že ho pri ochorení musí vyhľadať.
(3) Pri každom lekárskom ošetrení je osoba, ktorá vykonáva epidemiologicky
závažnú činnosť, povinná upozorniť lekára na druh vykonávanej epidemiologicky závažnej
činnosti. Tieto skutočnosti zaznačí lekár do jej zdravotnej dokumentácie.
(4) Odborná spôsobilosť sa preukazuje podľa charakteru epidemiologicky závažných
činností diplomom, vysvedčením vzdelávacích inštitúcií, ktoré sú uvedené v prílohe
č. 6, alebo osvedčením o odbornej spôsobilosti vykonávať epidemiologicky závažnú
činnosť.
(5) Ak bude osoba krátkodobo vykonávať epidemiologicky závažnú činnosť na zotavovacích
podujatiach pre deti alebo v iných sezónnych aktivitách, ktoré trvajú najviac tri
mesiace, vyznačí lekár do potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti jeho platnosť najdlhšie
na tri mesiace od jeho vydania; táto osoba odbornú spôsobilosť nepreukazuje.
(6) Ak epidemiologicky závažnú činnosť vykonáva žiak alebo študent v rámci
prípravy na povolanie, preukazuje len zdravotnú spôsobilosť podľa odseku 2.
(7) Pomocné práce vykonávané pri epidemiologicky závažných činnostiach pri
výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov sú
a) upratovacie práce
vrátane dezinfekcie priestorov a vybavenia prevádzkarne potravinárskeho podniku,15)
b) manipulácia s odpadom, hrubá príprava surovín, vrátane čistenia, šúpania, rezania,
krájania surovín v rámci odčlenenej nečistej zóny od čistej zóny prevádzkarne potravinárskeho
podniku na základe zásad HACCP,16)
c) nakladanie, vykladanie, naskladňovanie, vyskladňovanie a dokladanie balených potravín
v priestoroch prevádzkarne potravinárskeho podniku,
d) práca s elektronickou registračnou pokladnicou pri predaji potravín,
e) balenie balených potravín do sekundárneho obalu a etiketovanie zabalených potravín.
§ 22a
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2020
U detí narodených od 1. januára 2010 do 31. decembra 2015 sa očkovanie druhou
dávkou trojzložkovej očkovacej látky proti osýpkam, mumpsu a ružienke vykoná v 11.
roku života.
§ 23
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2009.
Vyhláška č. 273/2010 Z.z. nadobudla účinnosť 1. júlom 2010.
Vyhláška č. 544/2011 Z.z. nadobudla účinnosť 1. januárom 2012.
Vyhláška č. 442/2019 Z.z. nadobudla účinnosť 1. januárom 2020.
Vyhláška č. 128/2025 Z.z. nadobudla účinnosť 1. júnom 2025.
Richard Raši v.r.
PRÍL.1
HLÁSENIE O MIMORIADNYCH EPIDEMIOLOGICKÝCH SITUÁCIÁCH V KRAJI/OKRESE
za ......... kalendárny týždeň
1. Chrípka
Celkové zhodnotenie vývoja epidemiologickej situácie (trend,
najviac postihnuté oblasti, skupiny obyvateľstva).
Lokálne epidémie v obciach, školách, inde (opis).
Zasadanie protiepidemickej komisie v uvedenom týždni (dátum).
Prijaté opatrenia v ambulantnej zložke, v lôžkových zariadeniach, na školách (prázdniny
od - do).
Počet odobratých vzoriek a výsledky laboratórnych vyšetrení, osobitne od sentinelových
lekárov (lekárov, ktorí spolupracujú nad rámec zdravotnej starostlivosti) a iných
lekárov, prípadne z ohnísk.
Opis úmrtí.
2. Epidémie
Počet exponovaných a počet prípadov (ochorenia, vylučovania),
časové, miestne, prípadne vekové ohraničenie, faktor prenosu (laboratórne potvrdený,
predpokladaný), etiologický agens, počet laboratórne potvrdených prípadov, prameň
pôvodcu nákazy, stručný klinický priebeh, počet hospitalizovaných, príčiny vzniku
epidémie, protiepidemické opatrenia. Pri prenosných ochoreniach preventabilných očkovaním
počet ochorení u očkovaných osôb. Iné závažné skutočnosti.
3. Meningitídy, resp. sepsy (meningokokové, hemofilové, pneumokokové)
Iniciály,
dátum narodenia, etnikum, bydlisko (obec, okres), dátum prvých príznakov ochorenia,
stručný klinický priebeh, klinická diagnóza (iba meningitída, meningitída so sepsou,
iba sepsa, resp. Waterhouse-Fridrichsenov syndróm), dátum úmrtia, závažné skutočnosti,
ktoré mohli ovplyvniť vznik a priebeh ochorenia.
Odber biologického materiálu na mikrobiologické vyšetrenia (dátum, druh materiálu,
spôsob vyšetrenia, prípadne výsledok vyšetrenia).
Pri meningokokových meningitídach uviesť aj protiepidemické opatrenia (pri podávaní
antibiotík v ohnisku nákazy uviesť počet kontaktov v rodine, škole, druh podaného
antibiotika) a po ukončení epidemiologického vyšetrenia vždy zaslať úradu list epidemiologického
vyšetrenia (LEV) alebo počítačový výstup z databázy Epidemiologického informačného
systému (EPIS).
4. Akútne chabé obrny
Iniciály, dátum narodenia, bydlisko (obec, okres),
dátum prvých príznakov ochorenia, dátum a miesto hospitalizácie, dátum vzniku obrny,
dátum hlásenia epidemiológovi od klinického lekára, dátum epidemiologického vyšetrenia,
odber biologického materiálu (druh, počet vzoriek, dátum odberu). Po spracovaní prípadu
poslať na úrad vyplnený dotazník (netreba čakať na výsledky virologických vyšetrení,
stačí uviesť len dátumy odberov).
5. Osýpky, rubeola, parotitída
Počet hlásených ochorení i podozrení z ochorenia,
lokalita výskytu. Počet ochorení u očkovaných osôb, počet laboratórne vyšetrených
(druh vyšetrenia). Osýpky (sporadické ochorenia) opísať aj jednotlivo (vek, dátum
ochorenia, dátumy očkovania proti osýpkam a použitá očkovacia látka).
6. Vírusové hepatitídy
Počet nových ochorení a celkový počet prípadov,
ak ide o protrahovanú epidémiu.
7. Iné informácie, ktoré epidemiológ považuje za dôležité, najmä zvýšený
výskyt sporadických ochorení s rovnakým alebo podobným klinickým priebehom pravdepodobne
infekčnej etiológie a výskyt závažných a rýchlo sa šíriacich ochorení.
Dátum a hodina hlásenia:
meno a priezvisko, funkcia, podpis
odtlačok pečiatky regionálneho úradu
PRÍL.2
Časť A
OČKOVACIE POSTUPY NA POVINNÉ PRAVIDELNÉ OČKOVANIE OSÔB, KTORÉ DOSIAHLI URČENÝ
VEK PODĽA § 6
1. Očkovanie detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vírusovému zápalu
pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám, detskej obrne a pneumokokovým invazívnym
ochoreniam
a) očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému
zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam
sa vykonáva tromi dávkami v 3., 5. a v 11. mesiaci života, pričom prvá dávka sa podá
najskôr v prvom dni desiateho týždňa života,
b) v šiestom roku života sa vykonáva preočkovanie proti záškrtu, tetanu,
čiernemu kašľu a proti detskej obrne; v 13. roku života sa vykonáva preočkovanie
proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne očkovacou látkou so zníženým
obsahom antigénov,
c) očkovanie proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu sa vykonáva neživou
očkovacou látkou s obsahom difterického anatoxínu, tetanického anatoxínu a acelulárnej
zložky proti čiernemu kašľu.
d) Očkovanie proti hemofilovým invazívnym nákazám sa vykonáva konjugovanou
očkovacou látkou.
e) Očkovanie proti detskej obrne sa vykonáva neživou parenterálnou očkovacou
látkou.
f) Očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva konjugovanou
očkovacou látkou.
2. Očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke sa vykonáva najskôr v prvom
dni 15. mesiaca života, najneskôr v 18. mesiaci života; druhá dávka očkovacej látky
sa podáva v 5. roku života. Očkovanie sa vykonáva trojzložkovou očkovacou látkou,
ktorá obsahuje oslabený vírus osýpok, mumpsu a ružienky. V ohnisku nákazy sa očkujú
vnímavé kontakty chorého. Po konzultácii s epidemiológom regionálneho úradu možno
očkovať v ohnisku nákazy aj deti po dovŕšení šiestich mesiacov života. Deťom očkovaným
vo veku nižšom ako 12 mesiacov sa v 15. mesiaci života, najneskôr v 18. mesiaci života
podá ďalšia dávka očkovacej látky.
3. Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou
očkovacou látkou každých 15 rokov. Pri presiahnutí odporučeného intervalu sa preočkovanie
proti záškrtu a tetanu vykoná vždy len jednou dávkou, pokiaľ je v zdravotnej dokumentácii
pacienta dokumentované základné očkovanie tromi dávkami očkovacej látky proti tetanu.
Základné očkovanie dospelých proti tetanu a záškrtu tromi dávkami sa vykoná len v
prípade, že nie je dôveryhodná dokumentácia základného očkovania z minulosti. Prvé
preočkovanie dospelých proti tetanu a záškrtu sa odporúča vo veku 30 rokov a ďalej
po každých 15 rokoch.
Časť B
OČKOVACIE POSTUPY NA POVINNÉ A ODPORÚČANÉ OČKOVANIE OSÔB, KTORÉ SÚ VYSTAVENÉ
ZVÝŠENÉMU NEBEZPEČENSTVU VYBRANÝCH NÁKAZ PODĽA § 7 AŽ 10
1. Očkovanie proti tuberkulóze sa vykonáva u tuberkulín negatívnych
a)
kontaktov s aktívnou tuberkulózou po trojmesačnej preventívnej chemoterapii, ak tuberkulínový
test zostáva negatívny, ako aj u ďalších tuberkulín negatívnych osôb (deti žiadateľov
o udelenie azylu, deti azylantov a deti v azylových zariadeniach, ktoré na území
Slovenskej republiky nesprevádza ich zákonný zástupca, deti cestujúce na pobyt dlhší
ako jeden mesiac do krajín s vysokým výskytom tuberkulózy, deti z diagnostických
ústavov a pri nástupe do ústavov sociálnej starostlivosti a deti s drogovou závislosťou),
b) profesionálne vystavených zvýšenému riziku nákazy pred nástupom do zamestnania;
u zamestnancov oddelení pre tuberkulózu a respiračné ochorenia, u zamestnancov patológie,
súdneho lekárstva, mikrobiologických laboratórií vystavených zvýšenému riziku nákazy
tuberkulózou, ak ide o osoby pracujúce vo veterinárnych zariadeniach a pri ošetrovaní,
pri utrácaní zvierat postihnutých tuberkulózou a ak ide o ďalšie osoby, ktoré pri
zamestnaní prichádzajú do priameho styku s tuberkulózou ľudí alebo zvierat, príslušníci
Policajného zboru, ktorí pri výkone služby prichádzajú do kontaktu s migrantmi a
komunitami so zvýšeným výskytom tuberkulózy a zamestnanci v azylových zariadeniach
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
c) očkovanie sa vykonáva lyofilizovanou BCG očkovacou látkou; aplikácia je prísne
intradermálna, pri primovakcinácii do hornej tretiny m. deltoideus ľavého ramena
špeciálnou tuberkulínovou striekačkou, pri revakcinácii nad hornú tretinu lopatky
v zadnej axilárnej čiare vľavo v dávke 0,1 ml.
2. Očkovanie proti vírusovému zápalu pečene typu B sa vykonáva
a) tromi
dávkami základného očkovania,
b) u novorodencov HBsAg pozitívnych matiek podľa prílohy č. 2a,
c) u osôb pripravovaných aj zaradených do dialyzačného programu štyrmi dávkami; dávka
pre dospelé osoby v príprave je 20_g HBsAg (1,0 ml), pre deti 10 _g (0,5 ml) a po
zaradení do dialyzačného programu je dávka pre dospelých 40 _g (2,0 ml), pre deti
20 _g (1,0 ml); u pacientov nad 15 rokov veku možno použiť vakcínu proti hepatitíde
B špeciálne vyvinutú pre pacientov pripravovaných alebo zaradených do dialyzačného
programu; pri tejto vakcíne sa odporúča aplikovať štyri dávky po 20 _g (0,5 ml) v
schéme 0., 1., 2., 6. mesiac; o šesť mesiacov po ukončení očkovania sa vyšetrí prítomnosť
anti-HBs a HBsAg a v prípade negativity sa dospelé osoby preočkujú jednou dávkou
40 _g a deti jednou dávkou 20 _g; ďalšie preočkovanie sa nevykonáva,
d) ako postexpozičná imunizácia u neočkovaných a neimúnnych osôb čo najskôr po perkutánnej
alebo permukóznej (očnej, sliznicovo-membránovej) expozícii vírusovému zápalu pečene
typu B v schéme 0., 1., 2. mesiac; súčasne s prvou dávkou očkovacej látky sa podá
hyperimúnny špecifický gamaglobulín HBIG; štvrtá dávka sa podá po roku od podania
prvej dávky očkovacej látky; ak imunitný stav exponovanej osoby nie je známy alebo
sa neobjasní do 48 hodín po expozícii, podá sa jedna dávka očkovacej látky a HBIG;
súčasne sa odoberie krv na vyšetrenie HBsAg a anti HBs protilátok u exponovaného
a krv na vyšetrenie HBsAg u predpokladaného prameňa pôvodcu nákazy; ďalší postup
sa riadi výsledkami týchto vyšetrení.
3. Očkovanie proti besnote
a) vykonáva infektológ inaktivovanou purifikovanou
antirabickou očkovacou látkou s počtom dávok podľa imunizačnej schémy uvedenej v
písomnej informácii pre používateľa lieku podľa druhu použitej očkovacej látky,
b) sa ako postexpozičná profylaxia vykonáva po poranení besným zvieraťom, zvieraťom
podozrivým z besnoty alebo neznámym zvieraťom; ak prišlo ku krvavému poraneniu takým
zvieraťom alebo ku kontaminácii sliznice osoby slinou takého zvieraťa, súčasne s
prvou dávkou očkovacej látky sa v indikovaných prípadoch podá aj antirabický imunoglobulín.
4. Očkovanie proti chrípke sa vykonáva očkovacou látkou s obsahom aktuálnych
kmeňov vírusov chrípky podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie.
5. Očkovanie proti vírusovému zápalu pečene typu A sa vykonáva dvoma dávkami
inaktivovanej očkovacej látky v odstupe 6 až 12 mesiacov.
6. Očkovanie proti pneumokokovým invazívnym infekciám sa vykonáva u
a) detí od prvého dňa desiateho týždňa života do dvoch rokov života konjugovanou
očkovacou látkou tromi, dvoma alebo jednou dávkou v závislosti od veku,
b) osôb starších ako dvojročných jednou dávkou konjugovanej očkovacej látky.
7. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde sa vykonáva tromi dávkami podľa
imunizačnej schémy uvedenej v písomnej informácii pre používateľa lieku podľa druhu
použitej očkovacej látky. Preočkovanie sa vykonáva každé tri roky.
8. Očkovanie proti infekciám, ktoré sú spôsobené humánnymi papilomavírusmi,
sa vykonáva rekombinantnou očkovacou látkou s obsahom antigénov proti humánnym papilomavírusom;
podajú sa dve dávky očkovacej látky v odstupe najmenej päť mesiacov.
9. Postupy očkovania a preočkovania osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu
vybraných nákaz, určuje úrad.
PRÍL.2a
Očkovacie postupy, ktoré sa vykonávajú v inom veku alebo v inom intervale ako
podľa schémy pravidelného povinného očkovania osôb
Všeobecné zásady
1. Pri očkovaní kombinovanou očkovacou látkou proti záškrtu,
tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B
a invazívnym hemofilovým nákazám v schéme očkovania v 3. mesiaci, 5. mesiaci a 11.
mesiaci života sa dodržujú tieto postupy:
a) minimálny vek očkovania je po dovŕšení
6. týždňa života,
b) minimálny odstup medzi 1. a 2. dávkou sú štyri týždne, medzi
2. a 3. dávkou je päť mesiacov,
c) odporúčané odstupy medzi 1. a 2. dávkou sú dva
mesiace, medzi 2. a 3. dávkou je šesť mesiacov.
2. Ak sa očkovanie začalo vykonávať v schéme odlišnej od schémy platnej v Slovenskej
republike, očkovanie sa dokončí podľa začatej schémy.
3. Pre potreby výpočtu intervalov medzi jednotlivými dávkami očkovacej látky sa štyri
týždne považujú za 28 dní; intervaly štyri mesiace alebo intervaly dlhšie sa určujú
podľa kalendárnych mesiacov.
4. Dávky očkovacích látok podávané štyri dni a menej dní pred minimálnym intervalom
sa považujú za platné. Dávky akejkoľvek očkovacej látky podanej päť alebo viac dní
pred minimálnym intervalom sa považujú za neplatné a zopakujú sa; opakovaná dávka
očkovacej látky sa podá následne po neplatnej dávke s minimálnym odporúčaným odstupom.
5. Ak časový interval na podanie dávky očkovacej látky podľa platnej schémy uplynul,
nezačína sa celá schéma odznova, zmeškaná dávka sa podá pri najbližšej návšteve lekára.
6. Ak je údaj o očkovaní neznámy alebo nespoľahlivý, na takýto údaj sa neprihliada,
postupuje sa tak, akoby dávka nebola podaná. Akceptuje sa iba písomný záznam o konkrétnom
očkovaní s uvedením dátumu a podpisom lekára. Sérologické overenie imunity sa vykoná,
ak je to odôvodnené, napríklad na zhodnotenie imunitnej odpovede pri imunodeficitných
stavoch, po biologickej liečbe, u onkologických pacientov.
7. Očkovanie proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (DTaP) pred dovŕšením 6. týždňa
života alebo očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) pred dovŕšeným 12.
mesiacom života sa vykonáva výnimočne, ak to vyžaduje ochrana dieťaťa z pohľadu aktuálnej
epidemiologickej situácie alebo individuálnej situácie dieťaťa, pred vycestovaním
do endemickej oblasti danej nákazy; tieto dávky sa do celkového počtu podaných dávok
nepočítajú.
8. Množstvo podanej očkovacej látky sa nikdy nezmenšuje, ani pri predčasne narodenom
dieťati alebo dieťati s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Redukcia dávky môže viesť k nedostatočnej
tvorbe imunitnej odpovede; ak bola očkovacia látka podaná v menšom množstve alebo
iným spôsobom, ako je ustanovené v tejto vyhláške, táto dávka sa považuje za neplatnú.
9. Pri nedostupnosti očkovacej látky používanej v národnom imunizačnom programe sa
na očkovanie použije iná očkovacia látka rovnakého antigénneho zloženia; pri nedostupnosti
kombinovanej očkovacej látky sa na očkovanie použije iná očkovacia látka rovnakého
antigénneho zloženia alebo kombinácia očkovacích látok zabezpečujúca rovnaké antigénne
zloženie.
10. Pre očkovacie látky s vyšším obsahom diftériového a pertusového toxoidu sa používa
označenie DTaP, pre očkovacie látky s nižším obsahom diftériového a pertusového toxoidu
sa používa označenie Tdap.
11. Pri použití nepravidelnej schémy očkovania sa má dieťaťu do dovŕšenia 15. roku
života aplikovať
a) päť dávok očkovacej látky proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu
a prenosnej detskej obrne,
b) tri dávky očkovacej látky proti vírusovému zápalu pečene
typu B (VHB), dieťaťu HBsAg pozitívnej matky sa aplikujú štyri až päť dávok očkovacej
látky,
c) jedna až tri dávky očkovacej látky proti invazívnym hemofilovým nákazám
(HiB) a očkovacej látky proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam (PCV) v závislosti
od veku začatia očkovania,
d) dve dávky očkovacej látky proti MMR.
12. Ak sa očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a prenosnej detskej obrne
začne od 7. roku života, aplikujú sa do dovŕšenia 15. roku života štyri dávky očkovacej
látky proti záškrtu, tetanu a prenosnej detskej obrne a jedna dávka očkovacej látky
proti čiernemu kašľu.
13. Vek dieťaťa sa vyjadruje takto:
a) vek dieťaťa, ktoré má 37 dní, je dieťa jednomesačné
alebo dieťa v 2. mesiaci života,
b) dieťa šesťmesačné až jedenásťmesačné je dieťa
v 7. mesiaci života až po posledný deň pred dovŕšením 12. mesiaca života.
14. Pravidelné a nepravidelné schémy očkovania sú uvedené v tabuľke 1, schémy očkovania
pri premeškanom očkovaní alebo posunutom očkovaní sú uvedené v tabuľke 2.
Postupy pri očkovaní proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu
1. Minimálny
vek očkovania je po dovŕšení 6. týždňa života. Na očkovanie sa používa očkovacia
látka DTaP.
2. Ak sa základné očkovanie začalo vykonávať pred začatím 10. týždňa života, podajú
sa tri dávky očkovacej látky. Minimálne odstupy medzi 1. a 2. dávkou sú štyri týždne,
medzi 2. a 3. dávkou je šesť mesiacov; odporúčané odstupy medzi 1. a 2. dávkou sú
dva mesiace, medzi 2. a 3. dávkou je šesť mesiacov.
3. Ak sa základné očkovanie začalo vykonávať po prvom dni 10. týždňa života, minimálne
odstupy medzi 1. a 2. dávkou sú štyri týždne, medzi 2. a 3. dávkou je šesť mesiacov;
odporúčané odstupy medzi 1. a 2. dávkou sú dva mesiace, medzi 2. a 3. dávkou je šesť
mesiacov.
4. Ak sa základné očkovanie začalo vykonávať do šiestich rokov života, podajú sa
tri dávky základného očkovania (DTaP) a dve dávky preočkovania, pričom 1. preočkovanie
sa vykoná po dovŕšení 6. roku života, najskôr šesť mesiacov od ukončenia základného
očkovania.
5. Ak sa základné očkovanie začalo vykonávať od 7. roku života, základné očkovanie
pozostáva z jednej dávky Tdap a dvoch dávok Td. Preočkovanie sa vykoná v 13. roku
života, najskôr o šesť mesiacov od ukončenia základného očkovania; ďalšie preočkovanie
vakcínou Td sa vykonáva každých 15 rokov.
Postupy pri očkovaní proti prenosnej detskej obrne
1. Minimálny vek očkovania
je po dovŕšení 6. týždňa života.
2. Ak sa základné očkovanie začalo vykonávať pred začatím 10. týždňa života, podajú
sa tri dávky očkovacej látky. Minimálne odstupy medzi dávkami sú štyri týždne; odporúčané
odstupy medzi 1. a 2. dávkou sú dva mesiace, medzi 2. a 3. dávkou je šesť mesiacov.
3. Ak sa základné očkovanie začalo vykonávať po 1. dni 10. týždňa života, minimálne
odstupy medzi dávkami sú štyri týždne; odporúčané odstupy medzi 1. a 2. dávkou sú
dva mesiace, medzi 2. a 3. dávkou je šesť mesiacov.
4. Preočkovania sa vykonajú v 6. roku života spravidla kombinovanou vakcínou DTaP-IPV
a v 13. roku života očkovacou látkou Tdap-IPV.
5. Ak dôjde k posunutiu 3. dávky základného očkovania do 6. roku života, preočkovanie
sa vykoná najskôr šesť mesiacov po predchádzajúcej dávke; ak dôjde k posunutiu 1.
preočkovania do 13. roku života, 2. preočkovanie sa vykoná najskôr šesť mesiacov
po predchádzajúcej dávke.
6. Ak dieťa prichádza z krajiny, kde sa očkovanie vykonáva orálnou poliovakcínou
(OPV) alebo kombináciou OPV a inaktivovanej poliovakcíny (IPV), má mať celkovo aplikované
štyri dávky očkovacej látky; ak bolo dieťa očkované iba OPV, podá sa mu jedna dávka
IPV.
7. Ak osobe hrozí expozícia cirkulujúcim poliovírusom napríklad pri cestovaní do
endemických oblastí alebo pri epidemickom ohrození prenosnou detskou obrnou, odporúča
sa vykonať očkovanie v minimálnom veku a s minimálnymi odstupmi medzi dávkami podľa
bodu 1.
8. Na očkovanie sa použije IPV alebo OPV alebo kombinovaná očkovacia látka.
Postupy pri očkovaní proti vírusovému zápalu pečene typu B
1. Minimálny
vek očkovania dieťaťa HBsAg negatívnej matky je po dovŕšení 6. týždňa života. Ak
sa základné očkovanie začalo vykonávať pred začatím 10. týždňa života, podajú sa
tri dávky očkovacej látky. Minimálne odstupy medzi 1. a 2. dávkou sú štyri týždne,
medzi 2. a 3. dávkou päť mesiacov, odporúčané odstupy medzi 1. a 2. dávkou sú dva
mesiace, medzi 2. a 3. dávkou je šesť mesiacov. Ak sa očkovanie začalo vykonávať
po 1. dni 10. týždňa života, minimálne odstupy medzi 1. a 2. dávkou sú štyri týždne,
medzi 2. a 3. dávkou je päť mesiacov; odporúčané odstupy medzi 1. a 2. dávkou sú
dva mesiace, medzi 2. a 3. dávkou je šesť mesiacov.
2. Ak osoba nebola očkovaná, je možné aplikovať tri dávky očkovacej látky kedykoľvek
počas života. Osobám do dovŕšenia 16. roku života sa aplikuje očkovacia látka s obsahom
10 mikrog HBsAg, osobám nad 16 rokov sa aplikuje očkovacia látka s obsahom 20 mikrog
HBsAg. Pri omeškaní termínu očkovania je možné pokračovať v očkovaní kedykoľvek tak,
aby očkovanej osobe boli aplikované tri dávky očkovacej látky.
3. Očkovanie novorodencov HBsAg pozitívnych matiek sa vykonáva takto:
a) bezprostredne
po narodení najneskôr do 24 hodín sa aplikuje 1. dávka očkovacej látky proti VHB
a súčasne sa podá hyperimúnny globulín (HBIG),
b) s odstupom štyroch týždňov sa podá
2. dávka očkovacej látky proti VHB,
c) následne sa pokračuje očkovaním tromi dávkami
kombinovanej očkovacej látky DTaP-Hib-IPV-VHB v termínoch určených pre povinné pravidelné
očkovanie; pri dostupnosti kombinovanej očkovacej látky bez obsahu VHB zložky sa
na aplikáciu 2. dávky použije očkovacia látka DTaP-Hib-IPV,
d) štyri týždne po ukončení
očkovania proti VHB sa vykoná vyšetrenie antiHBs a HBsAg; dieťa s antiHBs pozitivitou
sa považuje za imúnne, pri negativite oboch markerov sa podajú tri dávky monovalentnej
očkovacej látky proti VHB v základnej schéme, pri pozitivite HBsAg sa dieťa dispenzarizuje
u detského gastroenterológa a detského infektológa,
e) ak je stav HBsAg matky neznámy,
postupuje sa ako pri HBsAg pozitívnej matke bez podania HBIG; čo najskôr sa vyšetrí
HBsAg u matky, a ak je HBsAg pozitívna, bezodkladne, najneskôr do siedmich dní po
narodení, sa podá HBIG,
f) ak sa očkovanie dieťaťa narodeného HBsAg pozitívnej matke
nezačalo bezprostredne po narodení, začne sa ihneď, ako je to možné. Dieťaťu sa aplikujú
minimálne tri dávky očkovacej látky proti VHB, minimálny odstup medzi 1. a 2. dávkou
sú štyri týždne, medzi 2. a 3. dávkou je päť mesiacov; odporúčané odstupy medzi 1.
a 2. dávkou sú dva mesiace, medzi 2. a 3. dávkou je šesť mesiacov.
Postupy pri očkovaní proti invazívnym hemofilovým nákazám
1. Minimálny
vek očkovania je po dovŕšení 6. týždňa života.
2. Ak sa základné očkovanie začalo vykonávať pred začatím 10. týždňa života, podajú
sa tri dávky očkovacej látky. Minimálne odstupy medzi dávkami sú štyri týždne; odporúčané
odstupy medzi 1. a 2. dávkou sú dva mesiace, medzi 2. a 3. dávkou je šesť mesiacov.
3. Ak sa základné očkovanie začalo vykonávať po 1. dni 10. týždňa života, minimálne
odstupy medzi dávkami sú štyri týždne; odporúčané odstupy medzi 1. a 2. dávkou sú
dva mesiace, medzi 2. a 3. dávkou je šesť mesiacov.
4. Ak sa základné očkovanie začalo vykonávať vo veku šesť až jedenásť mesiacov života,
podajú sa tri dávky očkovacej látky. Minimálne odstupy medzi dávkami sú štyri týždne;
odporúčané odstupy medzi 1. a 2. dávkou sú dva mesiace, medzi 2. a 3. dávkou je šesť
mesiacov.
5. Ak sa základné očkovanie vykonáva vo veku 12 až 59 mesiacov, podá sa jedna dávka
očkovacej látky.
Postupy pri očkovaní proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam
1. Minimálny
vek očkovania je po dovŕšení 6. týždňa života.
2. Ak sa základné očkovanie začalo vykonávať pred začatím 10. týždňa života, podajú
sa tri dávky očkovacej látky. Minimálne odstupy medzi dávkami sú štyri až osem týždňov
podľa typu očkovacej látky; odporúčané odstupy medzi 1. a 2. dávkou sú dva mesiace,
medzi 2. a 3. dávkou je šesť mesiacov.
3. Ak sa základné očkovanie začalo vykonávať po 1. dni 10. týždňa života, minimálne
odstupy medzi dávkami sú štyri až osem týždňov; odporúčané odstupy medzi 1. a 2.
dávkou sú dva mesiace, medzi 2. a 3. dávkou je šesť mesiacov.
4. Ak sa základné očkovanie začalo vykonávať do veku 12 mesiacov, aplikujú sa tri
dávky očkovacej látky PCV. Minimálne odstupy medzi dávkami sú štyri až osem týždňov;
odporúčané odstupy medzi 1. a 2. dávkou sú dva mesiace, medzi 2. a 3. dávkou je šesť
mesiacov.
5. Ak sa základné očkovanie začalo vykonávať vo veku 12 až 23 mesiacov, aplikujú
sa dve dávky očkovacej látky PCV s minimálnym odstupom dva mesiace.
6. Ak sa základné očkovanie vykonáva vo veku 24 až 59 mesiacov, aplikuje sa jedna
dávka očkovacej látky PCV.
Postupy pri očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke
1. Minimálny vek
očkovania je v 15. mesiaci života, v epidemiologicky odôvodnenom prípade je možné
očkovať po dovŕšení šiestich mesiacov života. Druhá dávka očkovacej látky sa podáva
v 5. roku života. Očkovacia látka podaná vo veku nižšom ako 12 mesiacov života sa
do pravidelného povinného očkovania nepočíta, dieťa dostane dve dávky očkovacej látky
podľa schémy pre pravidelné povinné očkovanie, teda v 15. až 18. mesiaci a v 5. roku
života.
2. Ak bolo dieťa očkované v inej očkovacej schéme, pokračuje sa v očkovaní tak, aby
v 5. roku života malo podané dve dávky očkovacej látky proti MMR. Minimálny interval
medzi dvomi dávkami očkovacej látky sú štyri týždne, odporúčaný interval je šesť
mesiacov. Za kompletné očkovanie sa považuje podanie dvoch dávok očkovacej látky.
Tabuľka 1 Pravidelné a nepravidelné schémy očkovania
Tabuľka 2 Schéma očkovania pri začatí očkovania v neskoršom veku ako je
určený vek
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I Poradie dávky a typ vakcíny I Minimálny interval I Poznámka I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I Dieťa vo veku 1 - 2 roky I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 1. DTaP+IPV+VHB+Hib I I I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 2. DTaP+IPV+VHB+/-(Hib) I 4 týždne I odporúčaný interval: 2 mesiace I
I I I s/bez Hib zložky I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 3. DTaP+IPV+VHB I 6 mesiacov I odporúčaný interval: 6 mesiacov I
I I I bez Hib zložky I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 1. MMR I I očkovanie od 15. mesiaca veku I
I I I kedykoľvek I
I------------I-----------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I PCV I A alternatíva I 2 dávky od 1 roka do 2 rokov I od 2 rokov veku jedna dávka I
I I 1. PCV 13 I v odstupe minimálne 2 mesiace I I
I I-----------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I I B alternatíva I 2 dávky od 1 roka do 2 rokov I od 2 rokov veku jedna dávka I
I I 1. PCV10 I v odstupe minimálne 2 mesiace I I
I------------I-----------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I Dieťa vo veku 3 - 4 roky I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 1. DTaP+IPV+VHB+Hib I I I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 2. DTaP+IPV+VHB+/-(Hib) I 4 týždne I odporúčaný interval: 2 mesiace I
I I I s/bez Hib zložky I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 3. DTaP+IPV a samostatná VHB I 5 mesiacov (VHB) I odporúčaný interval: 6 mesiacov I
I I 6 mesiacov (DTaP) I I
I------------I-----------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I PCV I 1. PCV13 I I I
I I-----------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I I 1. PCV10 I I možno podať do veku 5 rokov I
I------------I-----------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 1. MMR I I kedykoľvek I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 2. MMR I 4 týždne I odporúčaný interval: 6 mesiacov I
I I I druhá dávka v 5. roku života I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I Dieťa vo veku 5 - 6 rokov I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 1. DTaP+IPV a samostatná VHB I I I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 2. DTaP+IPV a samostatná VHB I 4 týždne I odporúčaný interval: 2 mesiace I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 3. DTaP+IPV a samostatná VHB I 5 mesiacov (VHB) I odporúčaný interval: 6 mesiacov I
I I 6 mesiacov (DTaP) I I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 4. DTaP+IPV I 6 - 12 mesiacov I preočkovanie - 4. dávka Td I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 1. MMR I I kedykoľvek I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 2. MMR I 4 týždne I odporúčaný interval: 6 mesiacov I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I Dieťa od 7 rokov I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 1. Tdap+IPV a samostatná VHB I I I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 2. I 4 týždne I odporúčaný interval: 2 mesiace I
I A. alternatíva: Td a I I prvá oficiálne odporúčaná I
I samostatná I I alternatíva je komplikovaná I
I IPV a samostatná VHB I I nedostupnosťou samostatnej IPV I
I B. alternatíva: Tdap+IPV a I I vakcíny I
I samostatná VHB I I I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 3. I 5 mesiacov (VHB) I odporúčaný interval: 6 mesiacov I
I A. alternatíva: Td a I 6 mesiacov (DTaP) I prvá oficiálne odporúčaná I
I samostatná I I alternatíva je komplikovaná I
I IPV a samostatná VHB I I nedostupnosťou samostatnej IPV I
I B. alternatíva: Tdap+IPV a I I vakcíny I
I samostatná VHB I I I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 4. I 6 - 12 mesiacov I najvhodnejšie v 13. roku I
I Td a samostatná IPV I I I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 1. MMR I I kedykoľvek I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
I 2. MMR I 4 týždne I odporúčaný interval: 6 mesiacov I
I------------------------------I-------------------------------I-----------------------------------I
PRÍL.3
ODPORÚČANÉ OČKOVANIE DETÍ PROTI PNEUMOKOKOVÝM INVAZÍVNYM INFEKCIÁM
Proti pneumokokovým invazívnym infekciám sa očkujú deti dispenzarizované
pre chronické ochorenia
1. dýchacích ciest:
J 45 Astma J 47 Bronchiektázie Q 32-33 Vrodené chyby priedušnice, priedušiek a pľúc P 23-28 Perinatálne vzniknuté respiračné poruchy
2. srdcovocievneho systému:
Q 20-25 Vrodené chyby srdca
3. metabolické poruchy:
E 10 Diabetes mellitus 1. typu E 70-72, E 75-79 Poruchy metabolizmu aminokyselín, lipidov, purínu a pyrimidínu E 84 Cystická fibróza
4. renálne poruchy:
N 04 Nefrotický syndróm N 18-19 Zlyhanie obličiek
5. imunitné poruchy:
A 39-41 Stav po prekonanej purulentnej meningitíde alebo septikémii
B 20-24 Choroba vyvolaná vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV)
C 00-97 Všetky zhubné nádory vyžadujúce si komplexnú protokolárnu liečbu
D 55-59 Hemolytické anémie
D 70 Agranulocytóza
D 71 Funkčné poruchy polymorfonukleárnych leukocytov
D 72 Iné poruchy bielych krviniek
D 73 Choroby sleziny
D 76 Choroby postihujúce lymforetikulárne tkanivo a retikulohistiocyty
D 80 Imunitná nedostatočnosť s prevahou poruchy protilátok
D 81 Kombinovaná imunitná nedostatočnosť
D 84 Iné imunodeficiencie
H 66 Hnisavý a nešpecifikovaný zápal stredného ucha
(minimálne 3x, vyžadujúci ORL intervenciu)
P 05-07 Nízka pôrodná hmotnosť [do 2 500 g, prematurita (GV 37. týždeň)]
Q 89 Vrodené chyby sleziny
Q 90-91 Downov syndróm, Edwardsov syndróm, Patauov syndrómPRÍL.4
Časť A
VZOR
HLÁSENIE NEŽIADUCEHO ÚČINKU PO OČKOVANÍ
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v ........................................................
A. Podaný preparát
Očkovacia látka - názov:
Preparát na pasívne očkovanie alebo na liečbu - názov:
Výrobca podaného preparátu: Číslo šarže:
Veľkosť aplikovanej dávky:
Miesto aplikácie preparátu:
Spôsob aplikácie vrátane postupu:
Použitie jednorazovej injekčnej ihly a striekačky:
Použitý dezinfekčný prostriedok na kožu:
Počet osôb súčasne očkovaných rovnakou šaržou preparátu a rovnakým spôsobom:
B. Očkovaná osoba
Meno a priezvisko očkovaného:
Dátum narodenia: Okres:
Adresa bydliska:
Meno lekára, ktorý očkovanie vykonal:
Zdravotnícke zariadenie, kde sa očkovanie vykonalo:
Dátum a hodina očkovania:
Poradie očkovacieho výkonu proti tomu istému ochoreniu,
pri ktorom došlo k nežiaducemu účinku:
Priebeh predchádzajúceho očkovacieho výkonu proti tomu istému ochoreniu:
Dátum a hodina začiatku nežiaduceho účinku:
Dátum, keď nežiaduci účinok konštatoval lekár:
Dátum a miesto hospitalizácie pre nežiaduci účinok:
C. Klinické údaje
Príznaky nežiaduceho účinku
lokálne: regionálne: celkové:
bolestivosť lymfadenitis teplota v stupňoch Celzia
opuch (veľkosť v mm) lymfangoitis dýchavica
erytém (veľkosť v mm) kolikvácia uzliny vracanie
infiltrát (veľkosť v mm) perforácia uzliny (vždy uviesť kŕče
absces (veľkosť v mm) lokalizáciu uzliny) šok
exantém (veľkosť v mm) kolaps
meningeálne príznaky
Ostatné príznaky (vypísať):
Mikrobiologické vyšetrenie:
nevykonané
vykonané (uviesť druh vyšetrenia, dátum odberu, druh odobraného materiálu, výsledok)
D. Anamnestické údaje
- lieky podané očkovanému v čase podania preparátu
- rodinná anamnéza (špecifikovať): alergia, neurologické poruchy, diabetes, iné poškodenia
E. Iné relevantné informácie
V .......................... dňa ...................
meno a priezvisko, funkcia, podpis
odtlačok pečiatky regionálneho úraduČasť B
VZOR
HLÁSENIE VÝSLEDKOV VYKONANÝCH VYŠETRENÍ V SÚVISLOSTI S NEŽIADUCIM ÚČINKOM
U OČKOVANEJ OSOBY
Meno a priezvisko očkovanej osoby:
Dátum narodenia:
Adresa bydliska:
Čas trvania nežiaduceho účinku:
Bakteriologické vyšetrenie:
Odobraný materiál: Dňa: Nález:
Virologické vyšetrenie:
Odobraný materiál: Dňa: Nález:
Sérologické vyšetrenie:
Dátum odberu: Metóda: Nález:
Iné vyšetrenia (druh, materiál, dátum odberu, nález):
V ............................... dňa .................
meno a priezvisko, funkcia, podpis
odtlačok pečiatky poskytovateľa
zdravotnej starostlivostiPRÍL.5
HLÁSENIE ÚDAJOV O VÝKONE OČKOVANIA
Predkladá: Lekár, ktorý vykonáva povinné pravidelné očkovanie osôb,
ktoré dosiahli určený vek
Frekvencia: Jedenkrát mesačne do 15. dňa nasledujúceho mesiaca
Štruktúra: Jeden záznam pre každý plánovaný výkon očkovania v kalendárnom
mesiaci podľa platného očkovacieho kalendára
Identifikačná časť: PZS - poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (lekár)
---------------------------------------------------------------------------
Položka Typint*, char** Opis Poznámka
---------------------------------------------------------------------------
Mesiac hlásenia int (2) Kalendárny mesiac,
za ktorý sa hlásia
údaje
Dátum odoslania ddmmrrrr Dátum odoslania
súboru
Počet záznamov int (5) Počet záznamov v
súbore
Kód PZS char (12) Kód poskytovateľa
zdravotnej
starostlivosti
Názov PZS char (40)
Ulica PZS char (20)
Orientačné číslo char (6) / int (6)
PZS
Obec PZS char (30) Kód obce
Email PZS char (40)
Kód lekára char (9) Kód lekára
Meno lekára char (20)
Priezvisko lekára char (30)
---------------------------------------------------------------------------
* int = číslo (v zátvorke je uvedený počet možných číslic)
** char = písmeno (v zátvorke je uvedený počet možných písmen)
Údajová časť: Očkovaná osoba
---------------------------------------------------------------------------
Položka Typint*, char** Opis Poznámka
---------------------------------------------------------------------------
Číslo záznamu int (5) Poradové číslo
záznamu v súbore
Meno char (15)
Priezvisko char (20)
Rodné číslo char (10)
Dátum narodenia ddmmrrrr
Zdravotná int (4) Kód zdravotnej Zdravotná
poisťovňa poisťovne poisťovňa platná
k dátumu
očkovania
Ulica char (20)
Orientačné číslo char (6) / int (6)
Obec char (30) Kód obce
Zaočkovaný int (1) 0 - nie, 1 - áno
Dátum pozvania ddmmrrrr Dátum pozvania na Deň, na ktorý je
očkovanie pacient objednaný
Dátum očkovania ddmmrrrr Dátum výkonu
očkovania
Dávka int (1) 1 (1. dávka),
2 (2. dávka),
3 (3. dávka),
4 (preočkovanie),
5 (iné očkovanie
ako povinné)
Druh očkovacej int (3) Číselník Názov očkovacej
látky látky
Šarža očkovacej char (15) V definovanej
látky štruktúre
Vedľajšie účinky int (1) 0 - nie, 1 - áno Pri zaočkovaní
Kontraindikácie int (1) 1 - dočasné, 2 - Pri nezaočkovaní
trvalé
---------------------------------------------------------------------------
* int = číslo (v zátvorke je uvedený počet možných číslic)
** char = písmeno (v zátvorke je uvedený počet možných písmen)
PRÍL.6
ZOZNAM VZDELÁVACÍCH INŠTITÚCIÍ, KTORÝCH DIPLOM ALEBO VYSVEDČENIE PREUKAZUJE
ODBORNÚ SPÔSOBILOSŤ NA VYKONÁVANIE EPIDEMIOLOGICKY ZÁVAŽNÝCH ČINNOSTÍ
1. lekárska fakulta,
2. farmaceutická fakulta,
3. fakulta verejného zdravotníctva, fakulta ošetrovateľstva a sociálnej práce,
4. prírodovedecká fakulta v odbore biológia a chémia,
5. veterinárna fakulta,
6. fakulta chemickej a potravinárskej technológie,
7. stavebná fakulta v odbore vodné hospodárstvo a vodné stavby,
8. fakulta so zameraním na prácu v potravinárstve,
9. stredná zdravotnícka škola,
10. stredná hotelová škola,
11. stredná škola alebo odborné učilište zamerané na prácu v potravinárstve
a na prácu vo farmaceutickej výrobe,
12. stredná priemyselná škola stavebná v študijnom odbore vodohospodárske
stavby,
13. stredné odborné učilište vodohospodárske,
14. stredná škola alebo odborné učilište v odboroch starostlivosti o ľudské
telo,
15. vzdelávacie zariadenie uskutočňujúce rekvalifikačný akreditovaný kurz
v odbore kuchár, čašník a v odboroch starostlivosti o ľudské telo, ktorému akreditáciu
vydalo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky,
16. stredná veterinárna škola.
1) Príloha č.1 rozhodnutia Komisie 2000/96/ES z 22. decembra 1999 o prenosných
ochoreniach, ktoré majú byť postupne zahrnuté do siete Spoločenstva na základe rozhodnutia
č. 2119/98/ES Európskeho parlamentu a Rady v znení rozhodnutia Komisie 2003/542/ES
(Ú.v. EÚ L 185, 24.7.2003, s. 55 - 98).
2) Príloha č. 2 rozhodnutia Komisie 2000/96/ES v znení rozhodnutia Komisie 2003/542/ES
(Ú.v. EÚ L 185, 24.7.2003, s. 489 - 492).
3) Príloha č. 3 rozhodnutia Komisie 2000/96/ES v znení rozhodnutia Komisie 2003/542/ES
(Ú.v. EÚ L 185, 24.7.2003, s. 489 - 492).
4) Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 553/2007 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti a požiadavky na prevádzku zdravotníckych zariadení
z hľadiska ochrany zdravia.
5) Príloha č. 2 Medzinárodných zdravotných predpisov, ktoré boli schválené Svetovou
zdravotníckou organizáciou na 58. zdravotníckom zhromaždení dňa 23.5.2005.
6) Príloha rozhodnutia Komisie 2008/426/ES z 28. apríla 2008, ktorým sa mení
a dopĺňa rozhodnutie 2002/253/ES, ktorým sa definujú ochorenia pre oznamovanie prenosných
chorôb do siete Spoločenstva na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady
č. 2119/98/ES (Ú.v. EÚ L 159, 18.6.2008, s. 46 - 90).
7) § 6 ods. 11 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 30 ods.
14 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z.z.
§ 14 ods. 4 a ods. 13 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z.z. o ochrane
zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom
pri práci.
8) § 1 ods. 3 písm. c) vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
č. 292/2008 Z.z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej
služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú
spôsobilosť.
9) § 27 písm. a) zákona 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
10) Článok 31 Medzinárodných zdravotných predpisov, ktoré boli schválené Svetovou
zdravotníckou organizáciou na 58. zdravotníckom zhromaždení dňa 23.5.2005.
11) § 27 písm. d) zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
11a) § 23 ods. 15 zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 293/2023 Z.z.
12) § 3 ods. 12 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 12/2008 Z.z. o používaní
profesijných titulov a ich skratiek viažucich sa na odbornú spôsobilosť na výkon
zdravotníckeho povolania.
13) § 12 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
14) § 18 až 25 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
15) Čl. 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28.
januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva,
zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach
bezpečnosti potravín (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú.v. ES L 31, 1.2.2002)
v platnom znení.
Čl. 2 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú.v. EÚ L 139, 30.4.2004) v platnom
znení.
16) Čl. 5 nariadenia (ES) č. 852/2004 v platnom znení.