86/1950 Sb.
Trestný zákon
zo dňa 12. júla 1950.
Zmena: 63/1956 Zb.
Zmena: 68/1957
Zb.
Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na
tomto zákone:
VŠEOBECNÁ ČASŤ.
DRUHÁ HLAVA.
ZÁKLADY TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI.
§ 2
Trestný čin.
Trestným činom je len také pre spoločnosť nebezpečné konanie,
ktorého výsledok uvedený v zákone páchateľ zavinil.
Zavinenie.
§ 3
(1) Výsledok uvedený v zákone je zavinený úmyselne, ak
páchateľ
a) chcel ho spôsobiť, alebo
b) vedel, že ho môže spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol
s tým usrozumený.
(2) Výsledok uvedený v zákone je zavinený z nedbanlivosti, ak
páchateľ
a) vedel, že ho môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa
spoliehal, že ho nespôsobí, alebo
b) nevedel, že ho môže spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti
a na svoje osobné pomery vedieť mohol.
§ 4
(1) Ak neustanovuje zákon výslovne, že zavinenie
z nedbanlivosti je trestné, vyžaduje sa pre trestnosť úmyselné
zavinenie.
(2) Na okolnosti, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej
sadzby, sa však prihliadne,
a) ak ide o ťažší následok, aj vtedy, ak ho zavinil páchateľ
z nedbanlivosti, vyjmúc prípady, že zákon vyžaduje aj tu
zavinenie úmyselné,
b) ak ide o inú skutočnosť, aj vtedy, ak o nej páchateľ nevedel,
hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery
vedieť mohol, vyjmúc prípady, že zákon vyžaduje aj tu, aby
o nej páchateľ vedel.
§ 5
Pokus.
(1) Konanie pre spoločnosť nebezpečné, ktorého sa páchateľ
dopustil v úmysle spôsobiť výsledok uvedený v zákone, je pokusom
trestného činu, ak tento výsledok nenastane.
(2) Pokus je trestný ako trestný čin sám, avšak pri výmere
trestu sa prihliadne na okolnosti a dôvody, pre ktoré k výsledku
uvedenému v zákone nedošlo, a na to, ako sa konanie k tomuto
výsledku priblížilo.
(3) Pokus nie je trestný, ak upustil páchateľ dobrovoľne od
spôsobenia výsledku uvedeného v zákone.
§ 6
Spolupáchateľstvo.
Za výsledok uvedený v zákone, ktorý bol úmyselne spôsobený
spoločným konaním, zodpovedá každý zo spolupáchateľov, ako by ho
spôsobil sám.
§ 7
Návod a pomoc.
(1) Kto v niekom úmyselne vzbudí rozhodnutie spáchať trestný
čin, potresce sa podľa trestnej sadzby ustanovenej na trestný čin,
na ktorý navádzal.
(2) Kto niekomu úmyselne poskytne pomoc na spáchanie trestného
činu, potresce sa podľa trestnej sadzby ustanovenej na trestný
čin, pri ktorom pomáhal. Pomocou je najmä poskytovanie
prostriedkov, odstraňovanie prekážok, rada, utvrdzovanie
v predsavzatí alebo sľub prispieť po trestnom čine.
(3) Trestnosť návodcu a pomocníka nie je závislá od trestnosti
priameho páchateľa.
(4) Ustanovenia o pokuse sa použijú aj na pokus návodu
a pomoci.
(5) Návodca a pomocník nie sú trestní, ak zabránia dobrovoľne
tomu, aby ten, kto bol navádzaný alebo komu sa pomáhalo, spáchal
trestný čin.
§ 8
Nutná obrana.
Konanie ináč trestné, ktorým niekto odvracia útok na
ľudovodemokratickú republiku, jej socialistickú výstavbu, záujmy
pracujúceho ľudu alebo na jednotlivca, nie je trestným činom, ak
a) útok priamo hrozil alebo trval a
b) obrana bola útoku primeraná.
§ 9
Krajná núdza.
(1) Konanie ináč trestné, ktorým niekto odvracia
nebezpečenstvo priamo hroziace ľudovodemokratickej republike, jej
socialistickej výstavbe, záujmom pracujúceho ľudu alebo
jednotlivcovi, nie je trestným činom, ak
a) spôsobená škoda je menšia než tá, ktorá hrozila, a
b) nebezpečenstvo nebolo možno odvrátiť ináč.
(2) Nejde o krajnú núdzu podľa odseku 1, ak ten, komu
nebezpečenstvo hrozilo, bol povinný ho znášať.
TRETIA HLAVA.
PÔSOBNOSŤ TRESTNÝCH ZÁKONOV.
§ 12
(1) Trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona platného v čase,
keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len
vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
(2) O ochranných opatreniach sa rozhodne vždy podľa zákona
platného v čase rozhodovania o nich.
§ 13
(1) Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť činu,
ktorý bol spáchaný na území Československej republiky.
(2) Trestný čin sa považuje za spáchaný na území
Československej republiky,
a) ak sa páchateľ tu dopustí konania smerujúceho k výsledku
uvedenému v zákone, aj keď tento výsledok nastal alebo mal
nastať celkom alebo zčasti v cudzine, alebo
b) ak nastane alebo ak má tu nastať aspoň zčasti výsledok uvedený
v zákone, aj keď konania k nemu smerujúceho sa páchateľ
dopustil v cudzine.
§ 14
(1) Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť aj
takého činu, ktorý v cudzine spácha československý občan alebo
obyvateľ Československej republiky bez štátnej príslušnosti.
(2) Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť
velezrady (§ 78), podvracania republiky (§ 79a), teroru (§ 80a),
záškodníctva (§ 84), sabotáže (§ 85), vyzvedačstva (§§ 86 a 87),
vierolomnosti podľa § 93, vojnového škodcovstva podľa § 99,
ohrozenia hospodárskeho a služobného tajomstva podľa § 112,
falšovania a pozmeňovania platidiel (§ 139), uvádzania falšovaných
a pozmenených platidiel (§ 140), zľahčenia mincí a uvádzania
zľahčených mincí (§ 141), výroby a držania falšovateľského náčinia
(§ 142), násilia na verejnom činiteľovi (§ 177), ohrozenia
prevádzky všeobecne prospešných zariadení podľa § 194 ods. 1
písm. b), nedovolenej výroby a držania omamných prostriedkov
a jedov podľa § 197, pozbavenia osobnej slobody (§ 230),
zavlečenia do cudziny (§ 231) a obchodu so ženami (§ 243)
a kupliarstva (§ 243a) aj vtedy, ak ich spácha v cudzine cudzí
štátny príslušník alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá nie
je obyvateľom Československej republiky. To isté platí aj
o trestnosti spolčenia (§ 166), ak smeruje k týmto trestným činom.
§ 15
(1) Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť iného
činu, než ktorý je uvedený v § 14 ods. 2, spáchaného v cudzine
cudzím štátnym príslušníkom alebo osobou bez štátnej príslušnosti,
ktorá nie je obyvateľom Československej republiky, len vtedy,
a) ak je čin trestný aj podľa zákona platného na území, kde bol
spáchaný, a
b) ak páchateľ bol zastihnutý na území Československej republiky
a nebol vydaný na trestné stíhanie cudziemu štátu.
(2) Ak je zákon štátu, na území ktorého bol trestný čin
spáchaný, miernejší než zákon československý, nemožno páchateľovi
uložiť trest prísnejší, než aký ustanovuje onen zákon.
ŠTVRTÁ HLAVA.
TRESTY.
Prvý diel.
Spoločné ustanovenia o trestoch.
§ 17
Účel trestu.
(1) Účelom trestu je:
a) zneškodniť nepriateľov pracujúceho ľudu,
b) zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestných činov
a vychovávať ho na to, aby dodržiaval pravidlá socialistického
spolužitia,
c) pôsobiť výchovne na ostatných členov spoločnosti.
(2) Výkonom trestu nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť.
§ 17a
Upustenie od potrestania
Súd môže upustiť od potrestania, ak ide o trestný čin menšieho
významu a páchateľ ináč vedie riadny život pracujúceho človeka; ak
upustí súd od potrestania, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol
odsúdený.
§ 18
Druhy trestov.
(1) Hlavné tresty sú:
a) trest smrti,
b) odňatie slobody,
c) nápravné opatrenie.
(2) Vedľajšie tresty sú:
a) zrušené od 1.1.1957
b) strata čestných práv občianskych,
c) vylúčenie z vojska,
d) strata vojenskej hodnosti,
e) prepadnutie majetku,
f) peňažný trest,
g) zákaz činnosti,
h) vyhostenie,
ch) zákaz pobytu,
i) uverejnenie rozsudku,
j) prepadnutie veci.
(3) Vedľajší trest možno uložiť len spolu s trestom hlavným.
§ 19
Výmera trestu.
(1) Pri výmere trestu prihliadne súd na stupeň nebezpečnosti
činu pre spoločnosť, najmä z hľadiska spôsobu vykonania trestného
činu, jeho následkov, miery zavinenia, osoby páchateľa, možnosti
jeho nápravy a okolností priťažujúcich a poľahčujúcich.
(2) Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu,
nemožno pri vymeriavaní trestu prihliadať ako na okolnosť
priťažujúcu alebo poľahčujúcu.
§ 20
Priťažujúce okolnosti.
Priťažujúcou okolnosťou je najmä to, že páchateľ
a) prejavil trestným činom nepriateľstvo k ľudovodemokratickému
poriadku,
b) ohrozil trestným činom politické, vojenské alebo hospodárske
záujmy republiky,
c) spáchal trestný čin surovým spôsobom, zákerne, so zvláštnou
ľsťou, zo ziskuchtivosti alebo z iných nízkych pohnútok,
d) porušil trestným činom osobitnú povinnosť, najmä povinnosť
vyplývajúcu z jeho zodpovedného postavenia,
e) bol už pre trestný čin rovnakého druhu odsúdený,
f) spáchal rôzne trestné činy,
g) trestný čin opakoval alebo v ňom pokračoval po dlhší čas,
h) zviedol k trestnému činu iného, najmä mladistvého,
ch) spôsobil trestným činom väčšiu škodu, alebo
i) spáchal trestný čin využívajúc niečiu bezbrannosť, závislosť
alebo služobnú podriadenosť.
§ 21
Poľahčujúce okolnosti.
Poľahčujúcou okolnosťou je najmä to, že páchateľ
a) spáchal trestný čin v stave zmenšenej nepríčetnosti, pokiaľ
si
ho neprivodil sám, najmä požitím alkoholického nápoja,
b) spáchal trestný čin v silnom rozrušení,
c) spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých,
d) spáchal trestný čin pod tlakom závislosti alebo služobnej
podriadenosti,
e) spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných alebo
rodinných pomerov, ktoré si sám nezavinil,
f) viedol pred trestným činom riadny život pracujúceho človeka,
g) pričinil sa po trestnom čine o odstránenie jeho škodlivých
následkov, alebo
h) priznal sa k trestnému činu, pokiaľ sa také priznanie netýka
len skutočností menej významných.
§ 22
Úhrnný a dodatkový trest.
(1) Ak odsudzuje súd páchateľa za dva alebo viac trestných
činov, vymeria úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné
hranice trestných sadzieb odňatia slobody rôzne, je dolnou
hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Ak sú horné hranice
trestných sadzieb dočasného odňatia slobody rovnaké, zvyšuje sa
horná hranica o štvrtinu. Ustanovenia o vedľajších trestoch,
o vylúčení podmienečného odsúdenia a o vylúčení sníženia trestu sa
použijú aj vtedy, ak platia len o niektorom zo súdených trestných
činov.
(2) Ak odsudzuje súd páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal
skôr, než bol v prvej stolici vyhlásený odsudzujúci rozsudok
o inom jeho trestnom čine, uloží dodatkový trest, ktorým doplní
trest skôr uložený tak, ako by išlo o úhrnný trest podľa odseku
1. Ďalší trest však súd neuloží, ak je toho názoru, že trest skôr
uložený je dostatočný; aj v tomto prípade rozhodne znovu
o podmienečnom odsúdení (§ 26).
(3) Ak predchádzajúcim rozsudkom bolo uložené nápravné
opatrenie a súd ukladajúci dodatkový trest neuloží ďalšie nápravné
opatrenie, zruší pôvodne uložené nápravné opatrenie a vymeria
primeraný trest za oba trestné činy ako úhrnný trest podľa odseku
1.
(4) Ustanovenie o dodatkovom treste sa nepoužije, ak
sa,
pokiaľ ide o predchádzajúce odsúdenie, na páchateľa hľadí, akoby
nebol odsúdený.
§ 23
Započítanie väzby a trestu.
(1) Čas, ktorý páchateľ pre ten istý skutok strávil vo väzbe
alebo v treste uloženom súdom alebo iným orgánom, započítava sa do
trestu odňatia slobody alebo do nápravného opatrenia; jeden deň
väzby alebo trestu odňatia slobody sa počíta za dva dni nápravného
opatrenia.
(2) Čas uvedený v odseku 1 sa započítava aj do náhradného
trestu za peňažný trest.
Podmienečné odsúdenie.
§ 24
(1) Súd podmienečne odloží výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak je vzhľadom na predchádzajúci život
páchateľa a na okolnosti prípadu dôvodne toho názoru, že účel
trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu.
(2) Ak odloží súd podmienečne výkon trestu odňatia slobody,
neodkladá sa tým výkon trestov vedľajších; súd však môže vysloviť,
že sa podmienečne odkladajú aj peňažný trest, zákaz činnosti,
vyhostenie a zákaz pobytu alebo aj len niektorý z týchto
vedľajších trestov.
§ 25
(1) Pri podmienečnom odsúdení určí súd skúšobnú dobu na
jeden
až tri roky; ak však odloží výkon trestu odňatia slobody
prevyšujúceho jeden rok, určí skúšobnú dobu na dva až päť rokov.
Skúšobný čas sa začína právoplatnosťou rozsudku.
(2) Podmienečne odsúdenému môže súd uložiť primerané
obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho
človeka; má mu tiež zpravidla uložiť, aby podľa svojich síl
nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.
(3) Doba, po ktorú podmienečne odsúdený v skúšobnej
dobe
viedol riadny život pracujúceho človeka a vyhovel uloženým
podmienkam, sa započítava do skúšobnej doby novourčenej pri
podmienečnom odsúdení pre ten istý skutok alebo do skúšobnej doby
určenej podľa § 26.
§ 27
(1) Ak podmienečne odsúdený viedol v skúšobnom čase riadny
život pracujúceho človeka a vyhovel uloženým podmienkam, vysloví
súd, že sa osvedčil; ináč rozhodne, že sa trest vykoná. Ak vysloví
súd, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, rozhodne zároveň, či sa
vykoná zvyšok neodpykaného trestu zákazu činnosti a zákazu pobytu;
náhradný trest odňatia slobody za nevymožiteľný peňažný trest sa
v tomto prípade nevykoná.
(2) Ak do jedného roku po tom, čo súd právoplatne vyslovil, že
sa podmienečne odsúdený osvedčil, vyjde najavo, že sa mal trest
vykonať, rozhodne súd dodatočne, že sa trest vykoná.
Druhý diel.
Ukladanie a výkon jednotlivých trestov.
Trest smrti.
Odňatie slobody.
§ 30
Sníženie trestu.
(1) Súd môže snížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu
trestnej sadzby, len ak to odôvodňujú pomery páchateľa alebo
stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť.
(2) Pri snížení trestu odňatia slobody podľa odseku 1 nemožno
uložiť trest
a) pod desať rokov, ak má byť podľa zákona uložený trest
doživotného odňatia slobody,
b) pod päť rokov, ak je dolná hranica trestnej sadzby najmenej
pätnásť rokov,
c) pod tri roky, ak je dolná hranica trestnej sadzby najmenej
desať rokov,
d) pod jeden rok, ak je dolná hranica trestnej sadzby najmenej
päť rokov.
§ 31
Trvanie trestu.
(1) Trest dočasného odňatia slobody nesmie ani po zvýšení
podľa tohto zákona prevyšovať dvadsaťpäť rokov.
(2) Trest odňatia slobody uložený páchateľovi za trestný
čin,
ktorý spáchal predtým, než bol na ňom vykonaný iný trest odňatia
slobody, nesmie spolu s týmto trestom, a ak bol taký trest už
čiastočne vykonaný, spolu s jeho zvyškom, robiť viac než
dvadsaťpäť rokov.
§ 32
Výkon trestu.
(1) Trest odňatia slobody sa vykonáva v trestných ústavoch,
súdnych väzniciach alebo v pracovných útvaroch, a ak ide
o vojenskú osobu v činnej službe, aj vo vojenských kárnych
útvaroch. Užitočná práca má väzňovi umožniť, aby sa po prepustení
začlenil do radov pracujúcich.
(2) Ak páchateľ spáchal trestný čin po dovŕšení osemnásteho
roku a uložený trest odňatia slobody alebo jeho prevažnú časť
možno vykonať do jeho dvadsiateho roku, môže súd vysloviť, že sa
trest vykoná ako u mladistvého (§ 62). Toto ustanovenie sa
nevzťahuje na vojenskú osobu v činnej službe.
Podmienečné prepustenie.
§ 33
Po odpykaní polovice uloženého trestu odňatia slobody alebo
úhrnného času postupne uložených takých trestov a pri doživotnom
odňatí slobody po odpykaní pätnásť rokov môže byť väzeň
podmienečne prepustený, ak preukázal za výkonu trestu svojou
prácou a svojím správaním sa polepšenie oprávňujúce na nádej, že
povedie riadny život pracujúceho človeka.
§ 34
(1) Pri podmienečnom prepustení sa určí skúšobný čas na dva až
desať rokov. Tento čas sa začína podmienečným prepustením väzňa.
(2) Podmienečne prepustenému možno uložiť primerané
obmedzenia, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho
človeka; možno mu tiež uložiť, aby podľa svojich síl nahradil
škodu, ktorú trestným činom spôsobil.
§ 35
(1) Ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnom čase riadny
život pracujúceho človeka a vyhovel uloženým podmienkam, hľadí sa
na neho, ako by trest odpykal dňom, keď bol podmienečne
prepustený; ináč sa rozhodne, že sa zvyšok trestu vykoná.
(2) Rovnako sa hľadí na podmienečne prepusteného, ako by trest
odpykal dňom, keď bol podmienečne prepustený, ak sa nerozhodne bez
jeho viny do dvoch rokov od uplynutia skúšobného času, že sa
zvyšok trestu vykoná.
(3) Opätovné podmienečné prepustenie z toho istého trestu je
možné po odpykaní polovice zvyšku trestu a pri doživotnom odňatí
slobody po odpykaní ďalších pätnásť rokov.
Nápravné opatrenie.
§ 37
(1) Namiesto trestu odňatia slobody, ktorý by neprevyšoval
šesť mesiacov, uloží súd páchateľovi nápravné opatrenie na jeden
mesiac až jeden rok, ak je toho názoru, že na dosiahnutie účelu
trestu postačí tento trest.
(2) Nápravné opatrenie nemožno uložiť
a) vojakovi v činnej službe,
b) príslušníkovi vojensky organizovaného alebo iného sboru,
ktorého príslušníci podliehajú podľa osobitných zákonov
ustanoveniam o vojenských trestných činoch, v činnej službe,
c) vojnovému zajatcovi, alebo
d) ak sú tu iné okolnosti, ktoré bránia výkonu tohto trestu.
§ 38
Nápravné opatrenie sa vykonáva na slobode. Záleží v tom, že
páchateľ je povinný po čas trestu vykonávať prácu mu určenú za
sníženú odmenu za prácu a bez niektorých výhod vyplývajúcich
z pracovného pomeru (§ 39).
§ 39
(1) Ak je páchateľ v pracovnom pomere, najmä ak vykonáva prácu
prevažne telesnú, nenariadi súd zmenu jeho zamestnania.
Z dôležitých dôvodov môže však súd na čas trestu nariadiť zmenu
páchateľovho zamestnania, najmä v tom smere, aby vykonával prácu
menej zodpovednú alebo na inom pracovisku; v tomto prípade súd
zároveň ustanoví zásady pre určenie druhu, spôsobu a miesta
páchateľovho zamestnania.
(2) Z odmeny náležiacej odsúdenému za prácu prepadá jedna
štvrtina štátu; súd však môže túto čiastku snížiť až na jednu
desatinu odmeny.
(3) Čas výkonu nápravného opatrenia sa nezapočítava do času
trvania pracovného pomeru, pokiaľ jeho dĺžka má význam pre vznik
alebo rozsah nárokov z pracovného pomeru. Nároky páchateľa
z národného poistenia zostávajú nedotknuté.
§ 40
(1) Do výkonu nápravného opatrenia sa nezapočítava čas, po
ktorý páchateľ prácu mu určenú z akéhokoľvek dôvodu nevykonáva.
(2) Ak páchateľ prácu mu určenú nenastúpi v ustanovenej lehote
alebo ju nevykonáva riadne, premení súd nápravné opatrenie na
trest odňatia slobody. Za dva dni nevykonaného nápravného
opatrenia uloží súd jeden deň odňatia slobody.
Strata čestných práv občianskych.
§ 43
Súd vysloví stratu čestných práv občianskych, ak odsudzuje
páchateľa na trest smrti. Vzhľadom na závažnosť činu
a zavržiteľnosť pohnútok môže súd stratu čestných práv občianskych
vysloviť tiež, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin na
trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky.
§ 44
(1) Strata čestných práv občianskych záleží v tom, že odsúdený
stráca
a) právo volebné,
b) právo zastávať funkciu sudcu a sudcu z ľudu,
c) vedecké a umelecké hodnosti,
d) československé vyznamenania a čestné uznania, právo nosiť
cudzozemské vyznamenania a právo užívať cudzozemské čestné
tituly.
(2) Súd môže vysloviť stratu všetkých práv uvedených v odseku
1 alebo len niektorého z nich.
(3) Strata práv uvedených v odseku 1 písm. a) a b) trvá
po
dobu, dokiaľ nebol trest odňatia slobody odpykaný alebo odpustený
alebo jeho výkon premlčaný; súd však môže vysloviť, že táto strata
trvá ešte po odpykaní trestu odňatia slobody, a to až po dobu
piatich rokov. Strata práv uvedených v písm. c) a d) je vždy
trvalá.
Vylúčenie z vojska.
Strata vojenskej hodnosti.
§ 46
(1) Súd vysloví stratu vojenskej hodnosti, ak ukladá
trest
vylúčenia z vojska.
(2) Vzhľadom na závažnosť činu a zavržiteľnosť pohnútok
môže
súd vysloviť stratu vojenskej hodnosti, ak odsudzuje páchateľa za
úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody prevyšujúci dva
roky.
(3) Vojenský súd a vojenské kolégium Najvyššieho súdu
môžu
vysloviť stratu vojenskej hodnosti tiež, ak to vzhľadom na
spáchaný trestný čin vyžadujú záujmy služby.
(4) Stratou vojenskej hodnosti je odsúdenému snížená
jeho
hodnosť vo vojsku na hodnosť prostého vojaka a odňatá jeho hodnosť
v sbore, ktorého príslušníci podliehajú vojenskej súdnej
právomoci.
Prepadnutie majetku.
§ 47
(1) Súd môže vzhľadom na povahu a závažnosť činu a pomery
páchateľa vysloviť prepadnutie majetku, ak odsudzuje páchateľa na
trest smrti alebo za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody
prevyšujúci dva roky.
(2) Prepadnutie majetku postihuje páchateľov majetok
celý
alebo tú jeho časť, ktorú súd určí; prepadnutie sa však nevzťahuje
na prostriedky alebo veci, ktoré sú nevyhnutne potrebné na
ukojenie životných potrieb páchateľa alebo osôb, o ktorých výživu
alebo výchovu je páchateľ povinný podľa zákona sa starať.
(3) Výrokom o prepadnutí majetku zaniká zákonné majetkové
spoločenstvo.
(4) Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát.
Peňažný trest.
§ 48
Ukladanie a výmera trestu.
(1) Spolu s trestom odňatia slobody môže súd uložiť
tiež
peňažný trest, ak prejavil páchateľ úmyselným trestným činom
nepriateľstvo k ľudovodemokratickému poriadku alebo ak spáchal
trestný čin zo ziskuchtivosti. Peňažný trest sa neuloží, ak je
zrejmé, že by bol nevymožiteľný. Vedľa trestu prepadnutia majetku
peňažný trest uložiť nemožno.
(2) Pri výmere peňažného trestu prihliadne súd na osobné
a majetkové pomery páchateľa tak, aby peňažný trest pre neho
znamenal predovšetkým citeľné obmedzenie majetku nadobudnutého
bezpracnými ziskami a odňatie majetkového základu, z ktorého
pramenilo spáchanie trestného činu. Peňažný trest sa vymeria sumou
od 100 Kčs do 50 000 Kčs.
(3) Vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.
§ 49
Náhradný trest.
(1) Ak ukladá súd vedľa trestu dočasného odňatia slobody aj
peňažný trest, určí zároveň pre prípad jeho nevymožiteľnosti
náhradný trest odňatia slobody.
(2) Náhradný trest spolu s trestom dočasného odňatia slobody
nesmie dohromady presahovať hornú hranicu zákonnej sadzby o viac
než o štvrtinu. Pri výmere náhradného trestu prihliadne súd na
osobné pomery páchateľa a na výšku uloženého peňažného trestu.
§ 50
Ručenie za nevymožiteľný trest.
Súd môže vysloviť, že za nevymožiteľný peňažný trest uložený
páchateľovi ručí aj majiteľ súkromného podniku, pri prevádzke
ktorého bol trestný čin spáchaný, alebo osoba zodpovedná za
vedenie takého podniku, ak z nedbanlivosti prispeli na spáchanie
trestného činu.
Zákaz činnosti.
§ 51
(1) Ak spáchal páchateľ pri výkone činnosti alebo povolania
trestný čin, ktorým poškodil alebo ohrozil hospodárske záujmy
republiky, vysloví súd, že sa páchateľovi zakazuje vykonávať takú
činnosť alebo také povolanie.
(2) Súd môže vysloviť, že sa páchateľovi zakazuje vykonávať
činnosť alebo povolanie, ak
a) páchateľ spáchal trestný čin v súvislosti s touto činnosťou
alebo s týmto povolaním,
b) páchateľ by ich mohol zneužiť na spáchanie trestného činu,
alebo
c) zrušené od 1.1.1957.
(3) Zákaz uvedený v odseku 1 alebo 2 určí súd na jeden
až
desať rokov; čas výkonu trestu odňatia slobody sa do tohto času
nezapočítava.
Vyhostenie.
Zákaz pobytu.
§ 53
(1) Súd vysloví, že sa páchateľovi zakazuje pobyt v niektorej
časti územia Československej republiky, ak to vyžaduje bezpečnosť
ľudí alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.
(2) Zákaz uvedený v odseku 1 určí súd na tri až desať rokov;
doba výkonu trestu odňatia slobody sa do tejto doby nezapočítava.
Prepadnutie veci.
§ 55
(1) Súd môže vyhlásiť za prepadnutú vec,
a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
b) ktorá bola na spáchanie trestného činu určená,
c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň,
alebo
d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú pod písm. c).
(2) Za prepadnutú možno vyhlásiť len vec náležiacu
páchateľovi.
(3) Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Tretí diel.
Osobitné ustanovenia o trestaní mladistvých.
§ 56
Mladiství.
Pri trestaní osôb, ktoré v čase trestného činu dovŕšily
pätnásty rok a neprekročily osemnásty rok (mladistvých),
prihliadne súd na osobitnú starostlivosť, ktorú ľudovodemokratická
republika venuje mládeži.
§ 57
Účel trestu.
Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na
riadneho pracujúceho človeka, a to so zreteľom na jeho osobné
vlastnosti, na jeho rodinnú výchovu a na prostredie, z ktorého
pochádza.
§ 58
Upustenie od potrestania.
Súd môže upustiť od potrestania u mladistvého tiež,
a) ak nemohol mladistvý z ospravedlniteľného dôvodu úplne
rozpoznať, že jeho konanie je pre spoločnosť nebezpečné,
b) ak ide o trestný čin menšieho významu, alebo
c) ak je súd toho názoru, že ochranná výchova, ktorú zároveň
nariaďuje, splní účel trestu.
§ 59
Vylúčenie niektorých druhov trestov.
Mladistvému nemožno uložiť:
a) trest smrti,
b) zrušené od 1.1.1957
c) stratu čestných práv občianskych,
d) vylúčenie z vojska,
e) zákaz činnosti,
f) zákaz pobytu,
g) trest uverejnenia rozsudku.
§ 60
Ukladanie trestu.
(1) Miesto trestu smrti alebo doživotného odňatia slobody
ustanoveného v zákone nastupuje u mladistvého trest odňatia
slobody na tri až pätnásť rokov, a ak ide o vojenskú osobu
v činnej službe, ktorá trestný čin spáchala za zvýšeného ohrozenia
vlasti, na desať až dvadsaťpäť rokov. Sníženie týchto trestov je
vylúčené.
(2) Trestné sadzby dočasného odňatia slobody ustanovené
v zákone sa snižujú u mladistvého na polovicu, pričom však horná
hranica sníženej sadzby nesmie nikdy prevyšovať päť rokov, dolná
jeden rok. Sníženie týchto trestov je prípustné aj tam, kde to
zákon ináč vylučuje. Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na vojenskú
osobu v činnej službe, ktorá trestný čin spáchala za zvýšeného
ohrozenia vlasti.
(3) Náhradný trest za trest peňažný súd mladistvému neuloží.
§ 61
Podmienečné odsúdenie a podmienečné prepustenie.
(1) Súd môže u mladistvého vysloviť podmienečné odsúdenie,
ak
neprevyšuje uložený trest odňatia slobody tri roky. Skúšobnú dobu
určí na jeden až tri roky.
(2) Ak nedovŕšil mladistvý, ktorý bol podmienečne odsúdený
alebo podmienečne prepustený, dvadsiaty rok v čase, keď dal
príčinu pre výkon trestu alebo jeho zvyšku, môže sa vzhľadom na
výnimočné okolnosti prípadu vysloviť, že podmienečné odsúdenie
alebo podmienečné prepustenie zostáva v platnosti. Pritom sa môže
skúšobný čas primerane predĺžiť, nie však o viac než o dva roky.
§ 62
Výkon trestu odňatia slobody.
(1) Trest odňatia slobody uložený mladistvému sa vykonáva
v samostatných ústavoch pre mladistvých alebo v osobitných
oddeleniach súdnych väzníc. Ak však mladistvý dovŕšil osemnásty
rok a je odôvodnená obava, že by pôsobil zhubne na mravný vývoj
spoluväzňov, vykoná sa trest alebo jeho zvyšok v trestnom ústave,
súdnej väznici alebo v pracovnom útvare. Tieto ustanovenia sa
nevzťahujú na vojenskú osobu v činnej službe.
(2) Trest odňatia slobody sa vykonáva s náležitým
prihliadnutím na povahové vlastnosti mladistvého a na jeho
schopnosti. Pritom treba dbať na to, aby bol mladistvý odborne
pripravený na budúce povolanie.
§ 63
Úhrnný a dodatkový trest.
Osobitné ustanovenia o trestaní mladistvých sa nepoužijú, ak
súd páchateľovi ukladá úhrnný alebo dodatkový trest za trestné
činy spáchané jednak pred dovŕšeným osemnástym rokom, jednak po
ňom, a ak zákon na trestný čin spáchaný po dovŕšenom osemnástom
roku ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.
PIATA HLAVA.
ZÁNIK TRESTNOSTI A TRESTU.
§ 64
Účinná ľútosť.
(1) Trestnosť velezrady (§ 78), podvracania republiky
(§ 79a), teroru (§ 80a), záškodníctva (§ 84), sabotáže (§ 85),
vyzvedačstva (§§ 86 a 87), ohrozenia štátneho tajomstva podľa
§§ 88 a 89, vierolomnosti (§§ 93 a 94), vojnového škodcovstva
(§§ 99 a 100), ohrozenia hospodárskeho a služobného tajomstva
(§§ 112 až 114), nedovoleného ozbrojovania (§§ 120 a 121),
skrátenia a ohrozenia dane podľa § 149 ods. 2, porušenia predpisov
o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 152 ods. 2, spolčenia
(§ 166), vzbury väzňov podľa § 170 ods. 2, všeobecného ohrozenia
(§§ 190 až 192), ohrozenia prevádzky všeobecne prospešných
zariadení (§§ 194 a 195), šírenia nákazlivých chorôb (§§ 199 až
202), ohrozenia zdravia závadnými potravinami a inými potrebami
(§§ 203 a 204), spolčenia na zbehnutie (§ 275) a spolčenia na
vzburu (§ 277) zaniká, ak páchateľ
a) škodlivý následok trestného činu dobrovoľne zamedzí alebo
napraví, alebo
b) urobí o trestnom čine dobrovoľne oznámenie v čase, keď sa
škodlivému následku trestného činu mohlo ešte zabrániť.
Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo orgánu národnej
bezpečnosti; ak podlieha páchateľ vojenskej súdnej právomoci,
môže miesto toho urobiť oznámenie predstavenému.
(2) Oznámením trestného činu nezanikne však trestnosť toho,
kto trestný čin nastrojil alebo naň naviedol preto, aby dal podnet
na trestné stíhanie inej osoby.
§ 64a
Zánik nebezpečnosti činu pre spoločnosť.
Trestnosť činu zaniká, ak nebezpečnosť činu pre spoločnosť
už
prestala.
§ 65
Premlčanie trestného stíhania.
(1) Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je
a) dvadsať rokov, ak ustanovuje zákon na trestný čin trest smrti
alebo doživotného odňatia slobody,
b) desať rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby dočasného
odňatia slobody najmenej desať rokov,
c) päť rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby dočasného
odňatia slobody najmenej tri roky,
d) tri roky pri ostatných trestných činoch.
(2) Do premlčacej doby sa nezapočítava čas, po ktorý páchateľa
nemožno postaviť pred súd pre zákonnú prekážku alebo preto, že
úmyselne marí trestné stíhanie.
(3) Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje,
a) ak urobí prokurátor alebo súd opatrenie smerujúce k stíhaniu
páchateľa pre trestný čin, o premlčanie ktorého ide, alebo
b) ak páchateľ spácha v premlčacej dobe trestný čin nový, na
ktorý zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.
(4) Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.
§ 66
Premlčanie výkonu trestu.
(1) Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby,
ktorá je
a) dvadsať rokov, ak ide o odsúdenie na trest smrti alebo
doživotného odňatia slobody,
b) pätnásť rokov, ak ide o odsúdenie na trest dočasného odňatia
slobody prevyšujúci desať rokov,
c) desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest dočasného odňatia
slobody najmenej na päť rokov,
d) päť rokov pri odsúdení na iný trest.
(2) Premlčacia doba sa začína právoplatnosťou rozsudku a pri
podmienečnom odsúdení právoplatnosťou rozhodnutia, že sa trest
vykoná. Do premlčacej doby sa nezapočítava čas, po ktorý nemožno
trest vykonať preto, že sa odsúdený zdržuje v cudzine.
(3) Premlčanie výkonu trestu sa prerušuje,
a) ak urobí prokurátor alebo súd opatrenie smerujúce k výkonu
trestu, o premlčanie ktorého ide, alebo
b) ak odsúdený spácha v premlčacej dobe trestný čin nový, na
ktorý zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší než na
trestný čin, za ktorý bol páchateľ odsúdený.
(4) Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.
Zahladenie odsúdenia.
§ 67
(1) Súd zahladí odsúdenie, ak viedol odsúdený po výkone alebo
odpustení trestu alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život
pracujúceho človeka nepretržite po dobu najmenej
a) desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody
prevyšujúci päť rokov,
b) päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody
prevyšujúci jeden rok,
c) troch rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody
neprevyšujúci jeden rok.
(2) Ak bol trestný čin spáchaný vo veku do dvadsať rokov,
snižujú sa lehoty uvedené v odseku 1 na polovicu.
§ 68
(1) Ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako
by
nebol odsúdený a zvyšok neodpykaného trestu zákazu činnosti
a zákazu pobytu sa nevykoná.
(2) Ak do jedného roku po tom, čo súd právoplatne zahladil
odsúdenie, vyjde najavo, že odsúdenie zahladené byť nemalo, súd
svoje rozhodnutie zruší, ak sa medzitým nesplnily podmienky
zahladenia.
ŠIESTA HLAVA.
OCHRANNÉ OPATRENIA.
§ 69
Účel ochranných opatrení.
(1) Ako ochranné opatrenia možno uložiť ochranné liečenie,
ochrannú výchovu a zhabanie, a to len za podmienok uvedených
v §§ 70, 71 a 74; účelom ochranných opatrení je:
a) chrániť spoločnosť pred trestnými činmi, ku ktorým by
v budúcnosti mohlo dôjsť,
b) osobám, ktoré by pre svoju chorobu alebo pre zanedbanú výchovu
mohly spáchať trestný čin, liečením a výchovou umožniť, aby sa
staly platnými členmi spoločnosti.
(2) Ak nie je účel ochranných opatrení splnený už uložením
a výkonom trestu, možno ich uložiť i vedľa trestu.
§ 70
Ochranné liečenie.
(1) Ak páchateľ trestného činu nie je pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, nariadi súd jeho
odovzdanie do liečebného ústavu; súd môže tak urobiť aj vtedy, ak
spáchal páchateľ trestný čin v stave zmenšenej pričetnosti a jeho
pobyt na slobode je nebezpečný alebo ak spáchal páchateľ, ktorý sa
oddáva nadmiernemu požívaniu alkoholických nápojov alebo omamných
prostriedkov, trestný čin v opilosti alebo v inom podobnom opojení
alebo trestný čin opilstva.
(2) Ochranné liečenie potrvá, dokiaľ to vyžaduje jeho účel.
O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd.
(3) Od ochranného liečenia môže súd upustiť, ak zaniknú pred
jeho začatím okolnosti, pre ktoré bolo nariadené.
Ochranná výchova.
§ 71
(1) Ak spozná súd v trestnom konaní proti mladistvému, že
o jeho výchovu nie je náležite postarané alebo že jeho doterajšia
výchova bola zanedbaná alebo že to vyžaduje prostredie, v ktorom
žije, nariadi jeho ochrannú výchovu.
(2) Ak spácha osoba, ktorá dovŕšila dvanásty rok a je mladšia
ako pätnásť rokov, čin ináč trestný, na ktorý zákon ustanovuje
trest smrti alebo doživotného odňatia slobody, nariadi poručenský
(opatrovnícky) súd jej ochrannú výchovu; poručenský (opatrovnícky)
súd môže tak urobiť aj vtedy, ak je to potrebné na zabezpečenie
riadnej výchovy osoby mladšej ako pätnásť rokov, ktorá spáchala
čin ináč trestný.
(3) Ochrannú výchovu nemožno nariadiť, ak ide o vojenskú
osobu, uvedenú v § 269 ods. 2.
§ 74
Zhabanie.
(1) Ak vec uvedená v § 55 ods. 1 nebola vyhlásená za
prepadnutú, môže súd vysloviť, že sa vec zhabáva,
a) ak náleží páchateľovi, ktorého nemožno stíhať alebo odsúdiť,
b) ak náleží páchateľovi, od potrestania ktorého súd upustil,
c) ak náleží osobe, ktorá z nedbanlivosti prispela na spáchanie
trestného činu, alebo
d) ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku alebo iný
všeobecný záujem.
(2) Vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát.
SIEDMA HLAVA.
SPOLOČNÉ USTANOVENIA.
Výklad niektorých pojmov.
§ 75
(1) Trestnými činmi sa rozumejú len činy súdne trestné,
a pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva ináč, aj pokus,
návod a pomoc.
(2) Konaním sa rozumie aj opomenutie takej činnosti, na ktorú
bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný.
(3) Výsledkom uvedeným v zákone sa rozumie súhrn znakov
trestného činu, ktoré sú uvedené v osobitnej časti, s výnimkou
zavinenia.
(4) Obzvlášť priťažujúcou okolnosťou sa rozumie taká okolnosť,
ktorá s trestným činom zpravidla spojená nebýva a ktorá pre svoju
dôležitosť zvyšuje nebezpečnosť činu alebo páchateľa pre
spoločnosť.
(5) Časom zvýšeného ohrozenia vlasti sa rozumie čas, v ktorom
republika vstúpila do stavu brannej pohotovosti alebo v ktorom
došlo k udalostiam ohrožujúcim zvýšenou mierou samostatnosť,
ústavnú jednotu, územnú celistvosť, ľudovodemokratické štátne
zriadenie alebo spoločenský poriadok republiky alebo verejný pokoj
a poriadok.
(6) Štátnym tajomstvom sa rozumie všetko, čo v dôležitom
záujme republiky, najmä v záujme politickom, vojenskom alebo
hospodárskom, má zostať utajené pred nepovolanými osobami.
(7) Hospodárskym tajomstvom sa rozumie všetko, čo je príznačné
alebo významné pre hospodárske podnikanie a vo všeobecnom záujme
má zostať utajené pred nepovolanými osobami.
(8) Služobným tajomstvom sa rozumie dôležitá skutočnosť, ktorá
súvisí s činnosťou národného výboru, súdu alebo iného úradu,
verejného orgánu alebo podniku alebo ľudového družstva a vo
všeobecnom záujme má zostať utajená pred nepovolanými osobami.
(9) Volebným právom sa rozumie právo voliť alebo byť zvoleným
do zákonodarných sborov alebo do národných výborov.
(10) Verejným činiteľom je ten, kto obstaráva verejné veci,
súc na to povolaný; za týchto podmienok je verejným činiteľom
najmä
a) člen národného výboru, iný podľa zákona zvolený zástupca ľudu,
sudca z ľudu, funkcionár ľudového družstva,
b) štátny zamestnanec,
c) vedúci alebo rozhodujúci zamestnanec štátneho, národného,
komunálneho alebo iného verejného podniku alebo ľudového
družstva,
d) príslušník brannej moci alebo iného ozbrojeného sboru, alebo
e) orgán povolaný chrániť alebo zaisťovať bezpečnosť ľudí
a majetku alebo vykonávať svojím osobným úkonom rozhodnutie
verejného činiteľa.
(11) Za verejnú sa pokladá listina vydaná národným výborom,
súdom alebo iným úradom alebo verejným orgánom, ktorá zakladá
nejaké právo alebo povinnosť alebo zisťuje určitý stav.
(12) Daňou sa rozumie akákoľvek verejná dávka
s príslušenstvom, akokoľvek ukladaná alebo vyberaná.
(13) Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie
a) zmrzačenie,
b) strata alebo podstatné sníženie pracovnej spôsobilosti,
c) ochromenie údu,
d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie smyslového
ústrojenstva,
e) poškodenie dôležitého orgánu,
f) zohyzdenie,
g) onemocnenie pohlavnou chorobou,
h) prerušenie tehotenstva bez súhlasu tehotnej ženy,
ch) mučivé útrapy, alebo
i) dlhší čas trvajúca porucha zdravia.
(14) Osobami blízkymi sa rozumejú príbuzní v pokolení priamom,
osvojitelia a osvojenci, súrodenci a manželia; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby blízke len vtedy,
keby ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala
ako ťažkú ujmu vlastnú.
§ 76
(1) Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo
s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na
prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ak ju na ten účel má pri
sebe; zbraňou sa tu rozumie, pokiaľ z jednotlivého ustanovenia
nevyplýva ináč, čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu
dôraznejším.
(2) Trestný čin je spáchaný násilím aj vtedy, ak je spáchaný
na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou.
(3) Trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný
a) obsahom tlačiva, rozširovaného spisu, filmom, rozhlasom alebo
iným podobne účinným spôsobom,
b) aspoň pred dvoma osobami, alebo
c) zrušené od 1.1.1957.
(4) Trestný čin je spáchaný pre zárobok, ak si páchateľ
chce
sústavným páchaním takých trestných činov zadovážiť aspoň na čas
zdroj príjmov.
§ 77
Počítanie času a trestu.
(1) Kde zákon spojuje s uplynutím určitého času nejaký
následok, nezapočítava sa do neho deň, keď nastala udalosť
určujúca začiatok času.
(2) Kde je použitie zákonného ustanovenia závislé od dĺžky
trestu odňatia slobody, neprihliada sa na náhradný trest za trest
peňažný.
OSOBITNÁ ČASŤ.
PRVÁ HLAVA.
TRESTNÉ ČINY PROTI REPUBLIKE.
Prvý diel.
Trestné činy proti základom republiky.
§ 78
Velezrada.
(1) Kto sa pokúsi obzvlášť nebezpečným konaním zničiť
samostatnosť republiky, zničiť alebo rozvrátiť jej
ľudovodemokratické štátne zriadenie alebo spoločenský poriadok,
zničiť vymoženosti pracujúceho ľudu dosiahnuté pri výstavbe
socializmu, zničiť alebo rozvrátiť územnú celistvosť republiky
alebo podlomiť jej obranyschopnosť, potresce sa odňatím slobody na
desať až dvadsaťpäť rokov.
(2) Kto
a) na čin uvedený v odseku 1 s niekým sa spolčí, alebo
b) pre taký čin vojde do styku s cudzou mocou alebo s cudzím
činiteľom,
potresce sa odňatím slobody na päť až dvadsať rokov.
(3) Smrťou sa páchateľ potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 za zvýšeného
ohrozenia vlasti,
b) ak sú takým činom značnou mierou ohrozené samostatnosť
republiky, jej ľudovodemokratické štátne zriadenie,
spoločenský poriadok, vymoženosti pracujúceho ľudu dosiahnuté
pri výstavbe socializmu, územná celistvosť alebo
obranyschopnosť republiky,
c) ak je na taký čin zneužitá branná moc alebo ozbrojený alebo
vojensky organizovaný sbor alebo, ak sú na taký čin sbierané
alebo organizované branné, ozbrojené alebo pomocné sily alebo
hromadené zbrane, strelivo, výbušniny alebo iné nebezpečné
látky,
d) ak sa pri takom čine kladie brannej moci alebo ozbrojenému
sboru násilný odpor, alebo
e) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(4) zrušený od 1.1.1957.
§ 79a
Podvracanie republiky.
(1) Kto z nepriateľstva k ľudovodemokratickému poriadku
vykonáva podvratnú činnosť proti samostatnosti republiky, proti
jej ľudovodemokratickému štátnemu zriadeniu alebo spoločenskému
poriadku, proti vymoženostiam pracujúceho ľudu dosiahnutým pri
výstavbe socializmu, proti územnej celistvosti alebo
obranyschopnosti republiky, potresce sa odňatím slobody na jeden
až päť rokov.
(2) Rovnako sa potresce, kto
a) pre čin uvedený v odseku 1 založí organizáciu, alebo
b) na taký čin sa spolčí s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom
alebo s nimi pre taký čin vojde do styku.
(3) Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 za zvýšeného
ohrozenia vlasti, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(4) Kto sa na čin uvedený v odseku 1 až 3 s niekým spolčí,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.
§ 80a
Teror.
(1) Kto v úmysle odstrašiť niekoho od aktívnej účasti
na
budovaní ľudovodemokratickej republiky alebo mu takú činnosť
znemožniť, ublíži niekomu na zdraví alebo spôsobí citeľnú škodu na
majetku alebo inú ťažkú ujmu alebo sa o to pokúsi, potresce sa
odňatím slobody na tri až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na päť až dvadsať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen spolčenia,
b) ak je takým činom spôsobená rozsiahla škoda na majetku,
c) ak spácha taký čin v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví,
d) ak má taký čin za následok ťažkú ujmu na zdraví, alebo
e) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou sa
páchateľ potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle spôsobiť smrť, alebo
b) ak je takým činom ohrozený život mnohých ľudí alebo ak má taký
čin za následok smrť.
(4) Kto sa na čin uvedený v odseku 1 alebo 2 s niekým spolčí,
potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov; kto sa s niekým
spolčí na čin uvedený v odseku 3, potresce sa odňatím slobody na
tri až desať rokov.
(5) Kto niekomu v úmysle odstrašiť ho od aktívnej účasti
na
budovaní ľudovodemokratickej republiky alebo mu takú činnosť
znemožniť vyhráža, že jemu alebo blízkej osobe spôsobí smrť,
ublíženie na zdraví, citeľnú škodu na majetku alebo inú ťažkú
ujmu, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.
Nadpis zrušený od 1.1.1957
§ 81
Poburovanie proti republike.
(1) Kto z nepriateľstva k ľudovodemokratickému poriadku
a) verejne alebo najmenej dve osoby poburuje proti republike,
proti jej samostatnosti, ľudovodemokratickému štátnemu
zriadeniu alebo spoločenskému poriadku, proti vymoženostiam
pracujúceho ľudu dosiahnutým pri výstavbe socializmu, proti
územnej celistvosti alebo obranyschopnosti republiky, alebo
b) úmyselne umožňuje alebo uľahčuje šírenie takého poburujúceho
prejavu,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia
vlasti; podmienečné odsúdenie a sníženie trestu je vylúčené.
§ 83
Podpora a propagácia fašizmu a podobných hnutí.
(1) Kto podporuje alebo propaguje fašizmus, nacizmus alebo
podobné hnutie, ktoré smeruje alebo vedie k potlačeniu práv
a slobôd pracujúceho ľudu alebo ktoré hlása národnostnú,
náboženskú alebo rasovú nenávisť, potresce sa odňatím slobody na
jeden až päť rokov; podmienečné odsúdenie je vylúčené.
(2) Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 tlačou, filmom,
rozhlasom alebo iným podobne účinným spôsobom; podmienečné
odsúdenie je vylúčené.
(3) Odňatím slobody na desať až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia
vlasti; sníženie trestu je vylúčené.
Nadpis zrušený od 1.1.1957
§ 84
Záškodníctvo.
(1) Kto z nepriateľstva k ľudovodemokratickému poriadku zničí,
poškodí alebo urobí neupotrebiteľným majetok, ktorý je
v socialistickom vlastníctve, v úmysle mariť alebo sťažovať
a) prevádzku alebo rozvoj národného podniku, ľudového družstva
alebo inej organizácie socialistického sektora, alebo
b) prevádzku dôležitého všeobecne prospešného zariadenia,
potresce sa odňatím slobody na päť až dvadsať rokov.
(2) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou sa
páchateľ potresce,
a) ak je činom uvedeným v odseku 1 zmarené alebo značnou mierou
sťažené vykonávanie alebo plnenie štátneho plánu rozvoja
národného hospodárstva v obzvlášť dôležitom úseku,
b) ak sú takým činom značnou mierou ohrozené dôležité záujmy
obrany vlasti,
c) ak je takým činom ohrozený život mnohých ľudí alebo ak má taký
čin za následok smrť, alebo
d) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Kto sa na čin uvedený v odseku 1 alebo 2 s niekým spolčí,
potresce sa odňatím slobody na tri až desať rokov.
§ 85
Sabotáž.
(1) Kto z nepriateľstva k ľudovodemokratickému poriadku
nesplní alebo poruší povinnosť svojho povolania, zamestnania alebo
svojej služby alebo plnenie takej povinnosti obchádza alebo sa
dopustí iného konania v úmysle
a) mariť alebo sťažovať vykonávanie alebo plnenie štátneho plánu
rozvoja národného hospodárstva v niektorom úseku, alebo
b) spôsobiť vážnu poruchu v činnosti úradu alebo iného verejného
orgánu, národného podniku, ľudového družstva alebo inej
organizácie socialistického sektora,
potresce sa odňatím slobody na tri až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na desať až dvadsať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak je činom uvedeným v odseku 1 značnou mierou sťažené
vykonávanie alebo plnenie štátneho plánu rozvoja národného
hospodárstva v obzvlášť dôležitom úseku,
b) ak je v činnosti úradu alebo iného verejného orgánu, národného
podniku, ľudového družstva alebo inej organizácie
socialistického sektora skutočne spôsobená vážna porucha,
alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou sa
páchateľ potresce,
a) ak sú činom uvedeným v odseku 1 značnou mierou ohrozené
dôležité záujmy obrany vlasti,
b) ak je takým činom zmarené vykonávanie alebo plnenie štátneho
plánu rozvoja národného hospodárstva v obzvlášť dôležitom
úseku, alebo
c) ak je takým činom ohrozený život mnohých ľudí alebo ak má taký
čin za následok smrť.
Druhý diel.
Trestné činy proti bezpečnosti republiky.
Vyzvedačstvo.
§ 86
(1) Kto vyzvedá štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho cudzej
moci, alebo
kto štátne tajomstvo úmyselne cudzej moci vyzradí,
potresce sa odňatím slobody na desať až dvadsaťpäť rokov.
(2) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou sa
páchateľ potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia
vlasti,
b) ak spácha taký čin ako člen organizácie, ktorej účelom je
vyzvedať štátne tajomstvo,
c) ak sa týka taký čin štátneho tajomstva obzvlášť dôležitého,
d) ak spácha taký čin spôsobom obzvlášť nebezpečným, v značnom
rozsahu alebo pre zárobok alebo ak pácha taký čin po dlhší
čas,
e) ak vyzradí štátne tajomstvo, ktorého uchovávanie sa mu
výslovne uložilo alebo ktoré už podľa svojho postavenia je
povinný uchovávať, alebo
f) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Kto
a) na čin uvedený v odseku 1 alebo 2 sa s niekým spolčí,
b) pre taký čin vojde do styku s cudzou mocou alebo s cudzím
činiteľom, alebo
c) vojde do styku s organizáciou, ktorej účelom je vyzvedať
štátne tajomstvo, v úmysle podporovať jej snahy,
potresce sa odňatím slobody na päť až pätnásť rokov.
(4) Vedľa trestov uvedených v odsekoch 1 až 3 môže
súd
vysloviť stratu štátneho občianstva; ak neuloží tento trest,
vysloví prepadnutie majetku.
Ohrozenie štátneho tajomstva.
§ 88
(1) Kto vyzvedá štátne tajomstvo v úmysle vyzradiť ho
nepovolanej osobe, alebo
kto štátne tajomstvo úmyselne takej osobe vyzradí,
potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia
vlasti,
b) ak sa týka taký čin štátneho tajomstva obzvlášť dôležitého,
c) ak vyzradí štátne tajomstvo, ktorého uchovávanie mu bolo
výslovne uložené alebo ktoré už podľa svojho postavenia je
povinný uchovávať, alebo
d) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) zrušený od 1.1.1957.
§ 89
Kto z nedbanlivosti spôsobí, že sa štátne tajomstvo môže stať
známym cudzej moci alebo že sa stalo známym nepovolanej osobe,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.
§ 90
(1) Kto úmyselne bez odkladu neoznámi, že sám alebo niekto iný
stratil alebo ináč prišiel o listinu alebo iný predmet štátneho
tajomstva, potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.
(2) Oznámenie podľa odseku 1 treba urobiť prokurátorovi alebo
orgánu národnej bezpečnosti; osoba podliehajúca vojenskej súdnej
právomoci môže miesto toho urobiť oznámenie predstavenému.
§ 92
(1) Kto bez povolenia
a) zhotoví opis, plán, nákres alebo snímku niektorého zariadenia
na obranu vlasti,
b) takú vec odpíše, odkreslí alebo odfotografuje alebo dá alebo
nechá inému tak urobiť,
c) takú vec sebe alebo niekomu inému zadováži, alebo
d) takú vec uverejní,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Rovnako sa potresce, kto úskočne alebo ľstivo vnikne
do
obvodu objektu dôležitého pre obranu vlasti alebo na iné také
miesto.
Vierolomnosť.
§ 93
(1) Kto úmyselne ohrozí dôležitý záujem republiky tým, že
a) poruší povinnosti, ktoré má ako splnomocnenec republiky, alebo
b) falšuje, pozmení alebo potlačí listinu alebo iný doklad
o právnych pomeroch republiky k cudzej moci,
potresce sa odňatím slobody na päť až desať rokov; podmienečné
odsúdenie je vylúčené.
(2) Odňatím slobody na desať až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia
vlasti,
b) ak má taký čin za následok značnú škodu, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) zrušený od 1.1.1957.
§ 95
Opustenie republiky.
(1) Kto bez povolenia opustí územie Československej republiky,
potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2) Rovnako sa potresce československý občan, ktorý
neposlúchne úradnú výzvu, aby sa v určenej lehote na územie
Československej republiky vrátil.
(3) Vedľa trestu uvedeného v odsekoch 1 a 2 môže súd vysloviť
stratu štátneho občianstva. Podmienečné odsúdenie je vylúčené.
Tretí diel.
Trestné činy proti obrane vlasti.
Vojnové škodcovstvo.
§ 99
(1) Kto za zvýšeného ohrozenia vlasti úmyselne
a) spôsobí škodu obrane vlasti alebo obrane spojenca, alebo
b) zadováži nepriateľovi prospech alebo akokoľvek ho podporuje,
potresce sa odňatím slobody na desať až dvadsaťpäť rokov.
(2) Rovnako sa potresce, kto
a) na čin uvedený v odseku 1 s niekým sa spolčí, alebo
b) pre taký čin vojde do styku s nepriateľom.
(3) Smrťou sa páchateľ potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako vojenská osoba
uvedená v § 269 ods. 2,
b) ak spácha taký čin pre zárobok, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(4) zrušený od 1.1.1957.
§ 101
Vojnová zrada.
(1) Československý občan, ktorý za zvýšeného ohrozenia vlasti
koná službu v nepriateľskom vojsku alebo v ozbrojenom sbore,
potresce sa odňatím slobody na desať až dvadsaťpäť rokov.
(2) Doživotným odňatím slobody alebo smrťou sa páchateľ
potresce,
a) ak má čin uvedený v odseku 1 za následok značnú škodu, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Smrťou sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 ako vojenská osoba uvedená v § 269 ods. 2.
(4) zrušený od 1.1.1957.
§ 102
Služba v cudzom vojsku.
(1) Československý občan, ktorý bez povolenia koná službu vo
vojsku cudzej moci alebo v cudzom ozbrojenom sbore, potresce sa
odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle prejaviť
nepriateľstvo k republike, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 103
Najímanie vojska.
(1) Kto najíma obyvateľa republiky, ktorý nie je cudzím
štátnym príslušníkom, pre službu vo vojsku cudzej moci alebo
v cudzom ozbrojenom sbore, alebo
kto také najímanie sprostredkuje,
potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak je činom uvedeným v odseku 1 ohrozená brannosť republiky,
alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) zrušený od 1.1.1957.
Štvrtý diel.
Trestné činy proti ústavným činiteľom.
§ 110
Snižovanie vážnosti prezidenta republiky.
(1) Kto snižuje vážnosť prezidenta republiky alebo jeho
námestníka, potresce sa odňatím slobody na jeden mesiac až jeden
rok.
(2) Odňatím slobody na tri mesiace až tri roky sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) verejne,
b) opätovne pri rôznych príležitostiach,
c) v prítomnosti prezidenta republiky alebo jeho námestníka,
alebo
d) pre výkon právomoci prezidenta republiky alebo jeho námestníka
alebo vôbec pre jeho činnosť v politickom živote.
§ 111
Hanobenie ústavného činiteľa.
Kto verejne hanobí
a) zákonodarný sbor, jeho predsedníctvo, výbor alebo komisiu,
vládu alebo sbor povereníkov, alebo
b) člena vlády, sboru povereníkov alebo predsedníctva
zákonodarného sboru pre výkon jeho právomoci alebo vôbec pre
jeho činnosť v politickom živote,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až dva roky.
Piaty diel.
Trestné činy obzvlášť ohrožujúce poriadok vo verejných veciach.
Ohrozenie hospodárskeho a služobného tajomstva.
§ 112
(1) Kto vyzvedá hospodárske alebo služobné tajomstvo v úmysle
vyzradiť ho do cudziny, alebo
kto hospodárske alebo služobné tajomstvo úmyselne do cudziny
vyzradí,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako verejný činiteľ,
b) ak má taký čin za následok značnú škodu, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 113
Kto z nedbanlivosti spôsobí, že sa hospodárske alebo služobné
tajomstvo stalo známym v cudzine, potresce sa odňatím slobody až
na jeden rok.
§ 114
(1) Kto vyzvedá hospodárske alebo služobné tajomstvo v úmysle
vyzradiť ho nepovolanej osobe, alebo
kto hospodárske alebo služobné tajomstvo úmyselne takej osobe
vyzradí,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na tri mesiace až tri roky sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako verejný činiteľ,
b) ak má taký čin za následok značnú škodu, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
Útoky proti skupinám obyvateľov.
§ 116
(1) Kto použije násilie alebo hrozbu násilia proti skupine
obyvateľov republiky pre ich národnosť, rasu alebo náboženstvo
alebo pre to, že sú bez vyznania alebo stúpencami
ľudovodemokratického poriadku, potresce sa odňatím slobody na
tri mesiace až tri roky.
(2) Rovnako sa potresce, kto sa zúčastní na shluknutí najmenej
troch osôb na čin uvedený v odseku 1.
(3) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 so zbraňou, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(4) zrušený od 1.1.1957.
Nedovolené ozbrojovanie.
§ 120
(1) Kto bez povolenia ozbrojuje seba alebo niekoho iného tým,
že
a) zadováži sebe alebo niekomu inému alebo prechováva zbraň
hromadne účinnú alebo súčiastky, ktorých pre použitie takej
zbrane nevyhnutne treba, alebo
b) hromadí alebo rozdeľuje iné zbrane, strelivo alebo výbušniny,
potresce sa odňatím slobody na päť rokov.
(2) Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia
vlasti, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) zrušený od 1.1.1957.
§ 121
(1) Kto bez povolenia
a) vytvorí ozbrojenú alebo po vojensky organizovanú skupinu,
b) takú skupinu cvičí v zaobchádzaní so zbraňou alebo s ňou
vykonáva akýkoľvek vojenský výcvik,
c) k takej skupine pristúpi alebo sa zúčastní na jej činnosti,
alebo
d) takú skupinu alebo jej členov podporuje v ich snahách,
potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia
vlasti, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) zrušený od 1.1.1957.
§ 122
Nedovolená výroba a držanie vysielacej stanice.
(1) Kto bez povolenia
a) vyrobí, sebe alebo niekomu inému zadováži alebo prechováva
rádioelektrickú vysielaciu stanicu alebo súbor podstatných
súčiastok určených na sostavenie takej stanice, alebo
b) takú stanicu používa,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia
vlasti, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 123
Zneužitie náboženskej funkcie.
(1) Kto zneužije výkon svojej duchovenskej činnosti alebo
podobnú svoju náboženskú funkciu v úmysle vykonávať na veci
politického života vplyv nepriaznivý pre ľudovodemokratický
poriadok republiky, potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až
tri roky.
(2) zrušený od 1.1.1957
(3) zrušený od 1.1.1957.
§ 124
Hanobenie republiky.
(1) Kto hanobí republiku,
kto potupí meno alebo symbol republiky, najmä jej znak,
vlajku, farby alebo hymnu, alebo
kto v úmysle prejaviť nepriateľstvo alebo opovrhnutie
k republike zničí, poškodí alebo odstráni symbol republiky, najmä
jej znak, vlajku alebo farby, alebo zobrazenie prezidenta
republiky alebo jeho námestníka,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na tri mesiace až dva roky sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 verejne, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 125
Hanobenie spojeneckého štátu.
Kto verejne
a) hanobí spojenecký štát, jeho hlavu, iného jeho predstaviteľa
alebo jeho zástupcu uznaného vládou republiky,
b) potupí meno alebo symbol spojeneckého štátu, najmä jeho znak,
vlajku, farby alebo hymnu, alebo
c) v úmysle prejaviť nepriateľstvo alebo opovrhnutie
k spojeneckému štátu zničí, poškodí alebo odstráni symbol
spojeneckého štátu, najmä jeho znak, vlajku alebo farby, alebo
zobrazenie hlavy spojeneckého štátu alebo iného jeho
predstaviteľa,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až dva roky.
§ 126
Hanobenie národa a rasy.
Kto verejne hanobí niektorý národ alebo jeho jazyk alebo
niektorú rasu, takže to môže vzbudiť verejné pohoršenie, potresce
sa odňatím slobody až na jeden rok.
Šírenie poplašnej zprávy.
§ 127
Kto spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň
časti
obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú zprávu,
ktorá je nepravdivá, potresce sa odňatím slobody až na šesť
mesiacov.
DRUHÁ HLAVA.
TRESTNÉ ČINY HOSPODÁRSKE.
Prvý diel.
Trestné činy proti hospodárskej sústave.
§ 130
Machinácie proti zoštátneniu.
Kto sa dopustí machinácií v úmysle zmariť alebo zvýšenou
mierou sťažiť zoštátnenie podniku, hospodárskeho objektu alebo
inej majetkovej hodnoty, ktoré podliehajú zoštátneniu, potresce sa
odňatím slobody na jeden až päť rokov a prepadnutím majetku;
podmienečné odsúdenie je vylúčené.
§ 131
Tvorenie súkromných monopolov.
Kto zriadi na území Československej republiky súkromnú
monopolnú zárobkovú organizáciu, najmä kartel, syndikát alebo
trust, alebo k nej pristúpi alebo ju kryje alebo podporuje,
potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
Druhý diel.
Trestné činy proti jednotnému hospodárskemu plánu.
§ 134a
Špekulácia.
(1) Kto v úmysle zadovážiť sebe alebo niekomu
inému
neoprávnený prospech špekuluje s predmetmi potreby, najmä tým, že
vo väčšom rozsahu také predmety za účelom ich scudzenia skupuje,
hromadí alebo prechováva, potresce sa odňatím slobody až na tri
roky.
(2) Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen spolčenia,
b) ak spácha taký čin, hoci už bol pre taký čin odsúdený, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Odňatím slobody na desať až dvadsať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak je činom uvedeným v odseku 1 spôsobená vážna porucha
v zásobovaní, alebo
b) ak je takým činom spôsobené nebezpečenstvo vážnej poruchy
v zásobovaní značného počtu obyvateľstva.
Nadpis zrušený od 1.1.1957
§ 135
Poškodzovanie prevádzky.
(1) Kto, čo aj z nedbanlivosti, marí alebo sťažuje prevádzku
alebo rozvoj národného podniku, ľudového družstva alebo inej
organizácie socialistického sektora, najmä tým, že nesplní alebo
poruší povinnosť svojho povolania, zamestnania alebo svojej služby
alebo plnenie takej povinnosti obchádza, potresce sa odňatím
slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potresce,
a) ak je činom uvedeným v odseku 1 spôsobená vážna porucha
v činnosti národného podniku, ľudového družstva alebo inej
organizácie socialistického sektora, alebo
b) ak má taký čin za následok inú značnú škodu.
§ 136
Nesplnenie záväzku.
Ak nesplní súkromný podnikateľ alebo ten, kto je zodpovedný za
vedenie jeho podniku, čo aj z nedbanlivosti, záväzok plynúci
z jednotného hospodárskeho plánu alebo z verejných dodávok alebo
prác, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov a peňažným
trestom.
§ 137
Machinácie pri verejných dodávkach a prácach.
(1) Kto sa pri verejných dodávkach alebo prácach dopustí
konania, ktoré by mohlo poškodiť objednávateľa alebo zmariť
plnenie jeho úloh, potresce sa odňatím slobody až na dva roky
a peňažným trestom.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom
sa páchateľ potresce,
a) ak má čin uvedený v odseku 1 za následok značnú škodu, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 138
Ohrozenie plánovania a kontroly plnenia plánu.
(1) Kto v zpráve, v zázname podnikového počtovníctva alebo
v obchodnom zázname, ktoré majú slúžiť na sostavovanie jednotného
hospodárskeho plánu alebo na kontrolu jeho vykonávania alebo
plnenia, úmyselne uvedie klamné údaje o podniku, potresce sa
odňatím slobody až na šesť mesiacov.
(2) Odňatím slobody na tri mesiace až dva roky sa páchateľ
potresce,
a) ak má čin uvedený v odseku 1 za následok značnú škodu, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
Tretí diel.
Trestné činy proti mene.
§ 139
Falšovanie a pozmeňovanie platidiel.
(1) Kto falšuje platidlo v úmysle dať ho ako pravé, potresce
sa odňatím slobody na päť až dvadsať rokov a prepadnutím majetku.
(2) Rovnako sa potresce, kto pozmení
a) platidlo vzaté z obehu v úmysle dať ho ako platidlo platné,
alebo
b) platidlo nižšej hodnoty v úmysle dať ho ako platidlo hodnoty
vyššej.
(3) Odňatím slobody na pätnásť až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako člen spolčenia,
b) ak spácha taký čin v značnom rozsahu,
c) ak spácha taký čin pre zárobok,
d) ak môže byť takým činom ohrozená československá mena, alebo
e) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 140
Uvádzanie falšovaných a pozmenených platidiel.
(1) Kto falšované alebo pozmenené platidlo
a) úmyselne dá ako pravé,
b) na taký účel dopraví na územie Československej republiky,
alebo
c) na taký účel prijme alebo sebe alebo niekomu inému zadováži,
potresce sa odňatím slobody na päť až desať rokov a peňažným
trestom.
(2) Odňatím slobody na desať až dvadsať rokov a peňažným
trestom sa páchateľ potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen spolčenia,
b) ak spácha taký čin v značnom rozsahu,
c) ak spácha taký čin pre zárobok,
d) ak môže byť takým činom ohrozená československá mena, alebo
e) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Kto falšované alebo pozmenené platidlo, ktorým mu bolo
platené ako pravým, úmyselne dá ako pravé, potresce sa odňatím
slobody až na jeden rok.
§ 141
Zľahčenie mincí a uvádzanie zľahčených mincí.
(1) Kto zmenší množstvo kovu v minci v úmysle spôsobiť niekomu
škodu alebo zadovážiť sebe alebo niekomu inému neoprávnený
prospech, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri
roky.
(2) Rovnako sa potresce, kto mincu zľahčenú spôsobom uvedeným
v odseku 1
a) úmyselne dá ako platidlo plnej hodnoty,
b) na taký účel dopraví na územie Československej republiky,
alebo
c) na taký účel prijme alebo sebe alebo niekomu inému zadováži.
(3) Odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom
sa páchateľ potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako člen spolčenia,
b) ak spácha taký čin v značnom rozsahu,
c) ak spácha taký čin pre zárobok, alebo
d) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(4) Kto mincu zľahčenú spôsobom uvedeným v odseku 1, ktorou mu
bolo platené ako mincou plnej hodnoty, úmyselne dá ako platidlo
plnej hodnoty, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
§ 142
Výroba a držanie falšovateľského náčinia.
(1) Kto vyrobí, sebe alebo niekomu inému zadováži alebo
prechováva nástroj alebo iný predmet určený na falšovanie alebo
pozmeňovanie platidiel alebo na zľahčenie mincí, potresce sa
odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 pri výkone svojho povolania,
b) ak spácha taký čin pre zárobok, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 143
Ohrozenie obehu tuzemských platidiel.
Kto úmyselne
a) odmieta bez zákonného dôvodu tuzemské platidlá alebo viaže ich
prijatie na určité podmienky,
b) shromažďuje bez hospodárskej potreby alebo nad jej mieru
drobné tuzemské platidlá, najmä mince, alebo
c) poškodzuje tuzemské platidlá,
potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
§ 144
Nedovolená výroba a uvádzanie náhradok tuzemských platidiel.
Kto bez povolenia
a) vyrobí alebo vydá náhradku tuzemských platidiel, alebo
b) také náhradky do obehu uvádza, nimi platí alebo ich za
platidlá prijíma,
potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
Ohrozenie devízového hospodárstva.
§ 145
(1) Kto úmyselne spôsobí devízovému hospodárstvu značnú
škodu
tým, že koná proti predpisom o devízovom hospodárstve, potresce sa
odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na päť až desať rokov a peňažným trestom
sa páchateľ potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen spolčenia,
b) ak na uľahčenie takého činu viedol dvojaké účtovné knihy,
odstránil účtovné knihy alebo použil falšované listiny alebo
iné prostriedky na oklamanie,
c) ak porušil na uľahčenie takého činu úradnú uzáveru, alebo
d) ak spácha taký čin, hoci bol už pre taký čin trestaný.
Štvrtý diel.
Trestné činy daňové a porušenie predpisov o obehu tovaru v styku
s cudzinou.
Skrátenie a ohrozenie dane.
§ 148
(1) Kto úmyselne v značnom rozsahu skráti daň alebo vyláka
daňovú výhodu alebo takú výhodu zneužije, potresce sa odňatím
slobody až na dva roky a peňažným trestom.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom
sa páchateľ potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 najmenej s dvoma osobami,
b) ak na uľahčenie takého činu viedol dvojaké účtovné knihy,
odstránil účtovné knihy alebo použil falšované listiny alebo
iné prostriedky na oklamanie,
c) ak porušil na uľahčenie takého činu úradnú uzáveru,
d) ak má taký čin za následok značnú škodu, alebo
e) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 149
(1) Kto v úmysle skrátiť daň dopravuje tovar cez colnú hranicu
a má pritom zbraň, potresce sa odňatím slobody až na dva roky
a peňažným trestom.
(2) Kto v úmysle skrátiť daň alebo vylákať daňovú výhodu alebo
takú výhodu zneužiť
a) spolčí sa najmenej s dvoma osobami,
b) vedie dvojaké účtovné knihy, účtovné knihy odstráni alebo
použije falšované listiny alebo iné prostriedky na oklamanie,
alebo
c) poruší úradnú uzáveru,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok a peňažným trestom.
Porušenie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou.
§ 151
(1) Kto úmyselne značnou mierou ohrozí všeobecný záujem tým,
že poruší zákaz alebo obmedzenie dovozu, vývozu alebo prevozu
tovaru, potresce sa odňatím slobody až na dva roky a peňažným
trestom.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom
sa páchateľ potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 najmenej s dvoma osobami,
b) ak na uľahčenie takého činu viedol dvojaké účtovné knihy,
odstránil účtovné knihy alebo použil falšované listiny alebo
iné prostriedky na oklamanie,
c) ak porušil na uľahčenie takého činu úradnú uzáveru,
d) ak má taký čin za následok značnú škodu, alebo
e) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 152
(1) Kto v úmysle porušiť zákaz alebo obmedzenie dovozu, vývozu
alebo prevozu tovaru dopravuje tovar cez colnú hranicu a má pritom
zbraň, potresce sa odňatím slobody až na dva roky a peňažným
trestom.
(2) Kto v úmysle porušiť zákaz alebo obmedzenie dovozu, vývozu
alebo prevozu tovaru
a) spolčí sa najmenej s dvoma osobami,
b) vedie dvojaké účtovné knihy, odstráni účtovné knihy alebo
použije falšované listiny alebo iné prostriedky na oklamanie,
alebo
c) poruší úradnú uzáveru,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok a peňažným trestom.
TRETIA HLAVA.
TRESTNÉ ČINY PROTI PORIADKU VO VEREJNÝCH VECIACH.
Prvý diel.
Trestné činy proti ľudovej správe a súdnictvu.
§ 154
Násilie na verejných sboroch.
(1) Kto použije násilie alebo hrozbu násilia v úmysle pôsobiť
na výkon právomoci národného výboru alebo súdu, potresce sa
odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2) Rovnako sa potresce, kto sa zúčastní na shluknutí najmenej
troch osôb na čin uvedený v odseku 1.
(3) Odňatím slobody na päť až desať rokov sa potresce
páchateľ,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 so zbraňou, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 155
Násilie pre výkon volebného práva.
(1) Kto použije proti inému násilie alebo mu spôsobí majetkovú
ujmu za to, že
a) vykonal alebo nevykonal volebné právo vôbec, alebo
b) vykonal alebo nevykonal volebné právo v určitom smysle alebo
určitým spôsobom,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce, ak sa čin uvedený v odseku 1 týka výkonu práva byť
zvoleným.
§ 156
Úplatkárstvo pri voľbách.
(1) Kto inému poskytne, ponúkne alebo sľúbi majetkový prospech
za to, že
a) vykoná alebo nevykoná volebné právo vôbec, alebo
b) vykoná alebo nevykoná volebné právo v určitom smysle alebo
určitým spôsobom,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok a peňažným trestom.
(2) Rovnako sa potresce, kto v súvislosti s výkonom volebného
práva žiada, prijme alebo si dá sľúbiť majetkový prospech.
§ 157
Volebný podvod.
Kto úmyselne, hoci na to nie je oprávnený, vykoná volebné
právo, alebo
kto ľsťou inému zabráni vykonať volebné právo,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
§ 158
Nepravdivé čestné vyhlásenie.
Kto úmyselne uvedie nepravdu v čestnom vyhlásení, urobenom
voči úradu na dôkaz alebo na osvedčenie nejakej skutočnosti,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
§ 159
Falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny.
(1) Kto falšuje verejnú listinu alebo podstatne zmení jej
obsah v úmysle použiť ju alebo dať ju použiť ako pravú, alebo
kto úmyselne použije takú listinu ako pravú, potresce sa
odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu,
b) ak spácha taký čin pre zárobok, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 160
Falšovanie a pozmeňovanie známok a kolkov.
(1) Kto falšuje alebo pozmení akékoľvek poštové alebo dávkové
známky alebo kolky v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť
sebe alebo niekomu inému neoprávnený prospech, alebo
kto také známky alebo kolky úmyselne uvádza do obehu alebo ich
použije ako pravé,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky a peňažným trestom.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom
sa páchateľ potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu,
b) ak spácha taký čin pre zárobok, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 161
Krivá výpoveď.
(1) Kto ako svedok, znalec alebo tlmočník úmyselne vypovie
pred súdom, prokurátorom vyšetrovateľom, pokiaľ koná vyšetrovanie
podľa trestného poriadku, štátnym notárom, pokiaľ vykonáva
rozhodovaciu činnosť, alebo výkonným orgánom národného výboru
nepravdu o podstatných okolnostiach alebo ich zamlčí, potresce sa
odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak čin uvedený v odseku 1 môže mať alebo má za následok značnú
škodu, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 162
Krivé obvinenie.
(1) Kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle dať
podnet na jeho stíhanie, potresce sa odňatím slobody na jeden až
päť rokov.
(2) Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak čin uvedený v odseku 1 môže mať alebo má za následok značnú
škodu, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 163
Nadržovanie.
(1) Kto páchateľovi trestného činu pomáha v úmysle umožniť mu,
aby unikol trestnému stíhaniu, trestu alebo ochrannému opatreniu
alebo ich výkonu, potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až
tri roky; ak však pomáha takto páchateľovi trestného činu, na
ktorý zákon ustanovuje miernejší trest, potresce sa týmto
miernejším trestom.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce, ak pomáha spôsobom uvedeným v odseku 1 páchateľovi
trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje trest smrti, trest
doživotného odňatia slobody alebo trest dočasného odňatia slobody,
ktorého dolná hranica je najmenej desať rokov.
(3) Kto spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 v prospech osoby
jemu blízkej, nie je trestný, okrem ak tak urobil v úmysle
a) pomôcť osobe, ktorá spáchala velezradu (§ 78), záškodníctvo
(§ 84), sabotáž (§ 85) alebo vyzvedačstvo (§§ 86 a 87),
b) zadovážiť sebe alebo niekomu inému majetkový prospech, alebo
c) pomôcť páchateľovi k tomu, aby unikol výkonu trestu
prepadnutia majetku alebo prepadnutia veci alebo výkonu
ochranného opatrenia.
§ 164
Neprekazenie trestného činu.
(1) Kto úmyselne neprekazí velezradu (§ 78), teror (§
80a),
záškodníctvo (§ 84), sabotáž (§ 85), vyzvedačstvo (§§ 86 a 87),
vojnové škodcovstvo podľa § 99, falšovanie a pozmeňovanie
platidiel (§ 139), uvádzanie falšovaných pozmenených platidiel
(§ 140), všeobecné ohrozenie podľa § 190, vraždu (§ 216), lúpež
(§ 232), zbehnutie (§§ 273 a 274), vzburu (§ 276), porušenie
veliteľských povinností (§§ 287 a 288) alebo ohrozenie bojového
ducha podľa §§ 295 a 296, potresce sa odňatím slobody až na päť
rokov.
(2) Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný,
ak
nemohol trestný čin prekaziť bez značných ťažkostí alebo bez
nebezpečenstva pre seba, alebo ak nejde o velezradu (§ 78),
záškodníctvo (§ 84), sabotáž (§ 85), alebo vyzvedačstvo (§§ 86
a 87), bez nebezpečenstva pre osobu jemu blízku.
§ 165
Neoznámenie trestného činu.
(1) Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že niekto iný chystá
alebo spáchal velezradu (§ 78), podvracanie republiky (§ 79a),
teror (§ 80a), záškodníctvo (§ 84), sabotáž (§ 85), vyzvedačstvo
(§§ 86 a 87), ohrozenie štátneho tajomstva podľa § 88, vojnové
škodcovstvo podľa § 99, nedovolené ozbrojovanie (§§ 120 a 121),
falšovanie a pozmeňovanie platidiel (§ 139), uvádzanie falšovaných
a pozmenených platidiel (§ 140), všeobecné ohrozenie podľa § 190,
vraždu (§ 216), lúpež (§ 232), rozkrádanie majetku
v socialistickom vlastníctve podľa § 245 ods. 3 a 4, poškodzovanie
majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 245a ods. 2 písm. a),
zbehnutie (§§ 273 a 274) alebo vzburu (§ 276) a úmyselne taký
trestný čin bez odkladu neoznámi prokurátorovi alebo orgánu
bezpečnosti, potresce sa odňatím slobody až na päť rokov.
(2) Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný,
ak
nemohol oznámenie urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo, ak
nejde o velezradu (§ 78), záškodníctvo (§ 84), sabotáž (§ 85)
alebo vyzvedačstvo (§§ 86 a 87), bez nebezpečenstva pre osobu jemu
blízku.
§ 166
Spolčenie.
(1) Kto sa s niekým spolčí na trestný čin, na ktorý zákon
ustanovuje trest dočasného odňatia slobody, ktorého dolná hranica
je najmenej tri roky a neprevyšuje päť rokov, alebo
kto také spolčenie alebo jeho účastníkov podporuje v ich
snahách,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na jeden až tri roky sa páchateľ potresce,
ak sa čin uvedený v odseku 1 týka trestného činu, na ktorý zákon
ustanovuje trest dočasného odňatia slobody, ktorého dolná hranica
prevyšuje päť rokov.
(3) Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ
potresce, ak sa čin uvedený v odseku 1 týka trestného činu, na
ktorý zákon ustanovuje trest smrti alebo doživotného odňatia
slobody.
(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú, ak je spolčenie
na trestný čin trestné podľa iných ustanovení.
Podnecovanie.
§ 167
(1) Kto verejne podnecuje na trestný čin, potresce sa odňatím
slobody na tri mesiace až tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce, ak sa čin uvedený v odseku 1 týka trestného činu, na
ktorý zákon ustanovuje trest dočasného odňatia slobody, ktorého
dolná hranica je najmenej päť rokov.
(3) Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ
potresce, ak sa čin uvedený v odseku 1 týka trestného činu, na
ktorý zákon ustanovuje trest smrti alebo doživotného odňatia
slobody.
§ 168
(1) Kto verejne podnecuje na hromadné neplnenie povinnosti
uloženej podľa zákona, potresce sa odňatím slobody až na jeden
rok.
(2) Odňatím slobody na tri mesiace až tri roky sa páchateľ
potresce
a) ak sa čin uvedený v odseku 1 týka povinnosti obzvlášť
dôležitej,
b) ak má taký čin za následok značnú škodu, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 169
Schvaľovanie trestného činu.
(1) Kto verejne
a) vychvaľuje alebo výslovne schvaľuje trestný čin alebo ináč
s ním prejavuje súhlas, alebo
b) vychvaľuje alebo oslavuje pre trestný čin jeho páchateľa,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Rovnako sa potresce, kto v úmysle prejaviť súhlas
s trestným činom
a) páchateľa odmení,
b) poskytne mu náhradu za trest alebo za plnenie uložené súdom,
alebo
c) na takúto odmenu alebo náhradu sbiera.
(3) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce, ak sa čin uvedený v odseku 1 alebo 2 týka trestného
činu, na ktorý zákon ustanovuje trest smrti, trest doživotného
odňatia slobody alebo trest dočasného odňatia slobody, ktorého
dolná hranica je najmenej desať rokov.
§ 170
Vzbura väzňov.
(1) Kto sa zúčastní na vzopretí skupiny väzňov dozornému
orgánu, jeho rozkazu alebo väzenskému poriadku, potresce sa
odňatím slobody až na päť rokov.
(2) Kto sa s niekým spolčí na vykonanie alebo na podnietenie
činu uvedeného v odseku 1, potresce sa odňatím slobody až na jeden
rok.
Marenie výkonu úradného rozhodnutia.
§ 171
Kto úmyselne marí alebo sťažuje výkon rozhodnutia národného
výboru, súdu alebo iného úradu alebo verejného orgánu tým, že
a) zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, scudzí alebo
odstráni vec, ktorej sa toto rozhodnutie týka, alebo
b) utečie stráži alebo z väzby,
potresce sa odňatím slobody až na päť rokov.
Nadpis zrušený od 1.1.1957
§ 173
Marenie dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami.
Kto v úmysle mariť alebo sťažovať výkon štátneho dozoru
nad
cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou poruší ustanovenia zákona
o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností
štátom, potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
Druhý diel.
Trestné činy proti povinnostiam verejných činiteľov.
Porušenie povinnosti verejného činiteľa.
§ 175
(1) Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo
zadovážiť sebe alebo niekomu inému neoprávnený prospech
a) obstaráva verejné veci spôsobom odporujúcim zákonu,
b) prekročí medze svojej právomoci, alebo
c) nesplní svoju povinnosť,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak má čin uvedený v odseku 1 za následok závažné porušenie
činnosti úradu alebo iného verejného orgánu, národného
podniku, ľudového družstva alebo inej organizácie
socialistického sektora, v ktorých je páchateľ činný alebo pre
ktoré pracuje,
b) ak môže byť takým činom vo zvýšenej miere ohrozená dôvera
pracujúceho ľudu v nestrannosť alebo vážnosť úradu alebo iného
verejného orgánu,
c) ak má taký čin za následok inú značnú škodu, alebo
d) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) zrušený od 1.1.1957
(4) zrušený od 1.1.1957.
§ 176
(1) Verejný činiteľ, ktorý z nedbanlivosti zmarí splnenie úloh
jemu sverených tým, že
a) obstaráva verejné veci spôsobom odporujúcim zákonu,
b) prekročí medze svojej právomoci, alebo
c) nesplní svoju povinnosť,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na tri mesiace až tri roky sa páchateľ
potresce,
a) ak je činom uvedeným v odseku 1 poškodený dôležitý všeobecný
záujem,
b) ak má taký čin za následok inú značnú škodu, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) zrušený od 1.1.1957.
Tretí diel.
Trestné činy proti verejným činiteľom.
§ 177
Násilie na verejnom činiteľovi.
(1) Kto použije násilie alebo hrozbu násilia
a) v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,
b) proti verejnému činiteľovi pre výkon jeho právomoci, alebo
c) proti inému za to, že vystúpil na ochranu verejného činiteľa,
potresce sa odňatím slobody na päť rokov.
(2) Rovnako sa potresce, kto sa zúčastní na shluknutí najmenej
troch osôb na čin uvedený v odseku 1.
(3) Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 so zbraňou,
b) ak ublíži takým činom na zdraví verejnému činiteľovi alebo
tomu, kto vystúpil na jeho ochranu, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 178
Osobovanie si právomoci verejného činiteľa.
Kto si osobuje právomoc verejného činiteľa v úmysle spôsobiť
inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo niekomu inému neoprávnený
prospech, potresce sa odňatím slobody na päť rokov.
Štvrtý diel.
Úplatkárstvo.
§ 181
Prijímanie úplatku.
(1) Kto v súvislosti s rozhodovaním vo veciach všeobecného
záujmu alebo s výkonom takého rozhodnutia prijme alebo si dá
sľúbiť úplatok, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok
a peňažným trestom.
(2) Kto za okolností uvedených v odseku 1 žiada úplatok,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky a peňažným
trestom.
(3) Odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom
sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako
verejný činiteľ.
§ 182
Podplácanie.
(1) Kto inému v súvislosti s rozhodovaním vo veciach
všeobecného záujmu alebo s výkonom takého rozhodnutia poskytne,
ponúkne alebo sľúbi úplatok, potresce sa odňatím slobody až na
jeden rok a peňažným trestom.
(2) Odňatím slobody na tri mesiace až tri roky a peňažným
trestom sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1
voči verejnému činiteľovi.
§ 183
Nepriame úplatkárstvo.
Kto žiada, alebo prijme úplatok za to, že bude svojím vplyvom
pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, alebo za to, že tak
už urobil, alebo
kto inému z takého dôvodu úplatok poskytne, ponúkne alebo
sľúbi,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok a peňažným trestom.
Piaty diel.
Iné trestné činy proti poriadku vo verejných veciach.
§ 185
Nebezpečné vyhrožovanie.
Kto v úmysle vzbudiť aspoň u časti obyvateľstva nejakého
miesta strach alebo nepokoj sa vyhráža, že spôsobí všeobecné
nebezpečenstvo (§ 190), potresce sa odňatím slobody až na dva
roky.
Opilstvo.
§ 186
Kto sa požitím alkoholického nápoja alebo ináč privedie, čo aj
z nedbanlivosti, do stavu nepríčetnosti, v ktorom spácha trestný
čin, potresce sa odňatím slobody až na päť rokov; ak však spácha
trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje miernejší trest, potresce
sa týmto miernejším trestom.
§ 187
(1) Kto sa opije, čo aj z nedbanlivosti, hoci je v opilosti
náchylný na výtržnosti, alebo
kto osobu, ktorá je v opilosti náchylná na výtržnosti,
úmyselne opije alebo jej opilosť zvyšuje,
potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
(2) Rovnako sa potresce, kto požije alkoholický nápoj za
takých okolností, že by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
§ 188a
Príživníctvo.
Kto sa živí nekalým spôsobom a vyhýba sa statočnej práci,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až dva roky.
§ 188b
Výtržníctvo.
Kto vzbudí verejné pohoršenie tým, že sa dopustí hrubej
neslušnosti alebo výtržnosti, ktoré svedčia o jeho zjavnej neúcte
voči spoločnosti, potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až
dva roky.
§ 189
Ohováranie.
(1) Kto úmyselne ohrozí vážnosť iného u spoluobčanov tým, že
o ňom niekomu oznámi nepravdu, potresce sa odňatím slobody až na
šesť mesiacov.
(2) Odňatím slobody až na jeden rok sa páchateľ potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 verejne,
b) ak spácha taký čin proti verejnému činiteľovi pre výkon jeho
právomoci, alebo
c) ak taký čin môže mať alebo má za následok ťažkú ujmu.
ŠTVRTÁ HLAVA.
TRESTNÉ ČINY VŠEOBECNE NEBEZPEČNÉ.
Všeobecné ohrozenie.
§ 190
(1) Kto úmyselne vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo
ťažkej ujmy na zdraví, alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody
veľkého rozsahu (všeobecné nebezpečenstvo) tým, že
a) spôsobí požiar alebo povodeň,
b) spôsobí škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny alebo iných
podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo
c) dopustí sa iného podobného všeobecne nebezpečného konania,
potresce sa odňatím slobody na päť až desať rokov.
(2) Rovnako sa potresce, kto úmyselne
a) všeobecné nebezpečenstvo zvýši, alebo
b) jeho odvrátenie alebo zmiernenie zmarí alebo sťaží.
(3) Odňatím slobody na päť až dvadsať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 na majetku, ktorý je
v socialistickom vlastníctve,
b) ak má taký čin za následok hrozivú tieseň alebo ťažkú ujmu na
zdraví veľa ľudí alebo rozsiahlu škodu na majetku, alebo
c) ak spácha taký čin za zvýšeného ohrozenia vlasti; v tomto
prípade je sníženie trestu vylúčené.
(4) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou sa
páchateľ potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 opätovne v krátkom
čase,
b) ak spácha taký čin ako člen spolčenia, alebo
c) ak má taký čin za následok smrť.
§ 191
(1) Kto na spáchanie všeobecného ohrozenia (§ 190)
a) ponúkne sa alebo ponúkne svoju pomoc,
b) s niekým sa spolčí, alebo
c) vyrobí, sebe alebo niekomu inému zadováži alebo prechováva
výbušninu, horľavinu alebo inú podobne nebezpečnú látku,
potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia
vlasti; sníženie trestu je vylúčené.
§ 192
(1) Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši všeobecné
nebezpečenstvo (§ 190) alebo jeho odvrátenie alebo zmiernenie
zmarí alebo sťaží, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak poruší činom uvedeným v odseku 1 dôležitú povinnosť,
vyplývajúcu z jeho povolania alebo uloženú mu podľa zákona,
b) ak spácha taký čin na majetku, ktorý je v socialistickom
vlastníctve, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 193
Porušenie povinnosti pri hrozivej tiesni.
Kto úmyselne marí alebo sťažuje odvrátenie alebo zmiernenie
hrozivej tiesne, ktorá priamo postihuje aspoň časť obyvateľstva
nejakého miesta, tým že bez závažného dôvodu
a) odoprie pomoc, ktorá je mu podľa zákona uložená alebo na ktorú
sa zaviazal, alebo
b) zmarí poskytnutie takej pomoci inou osobou,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.
Ohrozenie prevádzky všeobecne prospešných zariadení.
§ 194
(1) Kto úmyselne ohrozí prevádzku
a) verejného telefonu, telegrafu alebo rozhlasu, pošty alebo
železnice alebo iného zariadenia pre hromadnú verejnú dopravu,
b) podmorského kábelu,
c) zariadenia energetického alebo vodárenského,
d) verejného ochranného zariadenia proti požiaru, povodni alebo
inej živelnej pohrome, alebo
e) obranných alebo ochranných zariadení proti leteckým alebo iným
podobným útokom alebo proti ich následkom,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia
vlasti,
b) ak má taký čin za následok skutočnú poruchu prevádzky, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 196
Nedovolená výroba a držanie zbraní a výbušnín.
(1) Kto bez povolenia vyrába zbrane alebo strelivo, alebo
s nimi obchoduje, potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Rovnako sa potresce, kto bez povolenia vyrobí, sebe alebo
niekomu inému zadováži alebo prechováva výbušninu alebo ju
používa.
Nedovolená výroba a držanie omamných prostriedkov a jedov.
§ 197
(1) Kto bez povolenia vyrobí, dovezie, vyvezie, inému zadováži
alebo prechováva omamné prostriedky alebo jedy, potresce sa
odňatím slobody až na tri roky a peňažným trestom.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom
sa páchateľ potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu alebo pre
zárobok, alebo
b) ak má taký čin za následok smrť človeka alebo ťažkú ujmu na
zdraví veľa ľudí.
Šírenie nákazlivých chorôb.
§ 199
(1) Kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia
alebo rozšírenia nákazlivej ľudskej choroby, potresce sa odňatím
slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce, ak má čin uvedený v odseku 1 za následok smrť človeka
alebo ťažkú ujmu na zdraví veľa ľudí.
§ 200
Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo
zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej ľudskej choroby, potresce
sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
§ 201
(1) Kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia
alebo rozšírenia nákazlivej choroby domácich alebo iných
hospodársky dôležitých zvierat, potresce sa odňatím slobody až na
jeden rok.
(2) Odňatím slobody na tri mesiace až tri roky sa páchateľ
potresce, ak má čin uvedený v odseku 1 za následok rozšírenie
takej choroby.
§ 202
(1) Kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia
alebo rozšírenia nákazlivej choroby alebo škodcu úžitkových
rastlín, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na tri mesiace až dva roky sa páchateľ
potresce, ak má čin uvedený v odseku 1 za následok rozšírenie
takej choroby alebo takého škodcu.
Ohrozenie zdravia závadnými potravinami a inými potrebami.
§ 203
(1) Kto má na predaj alebo na ten účel vyrobí alebo sebe alebo
niekomu inému zadováži úmyselne potraviny alebo iné predmety,
ktorých požitie alebo použitie na obvyklý účel je nebezpečné
ľudskému zdraviu, potresce sa odňatím slobody až na dva roky
a peňažným trestom.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom
sa páchateľ potresce, ak má čin uvedený v odseku 1 za následok
smrť človeka alebo ťažkú ujmu na zdraví veľa ľudí.
PIATA HLAVA.
TRESTNÉ ČINY PROTI RODINE A MLÁDEŽI.
§ 206
Dvojmanželstvo.
Kto za trvania svojho manželstva uzavrie iné manželstvo, alebo
kto uzavrie manželstvo s osobou, ktorá už je v inom
manželstve,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
§ 207
Porušenie zákona o rodinnom práve.
Kto pri výkone svojej duchovenskej činnosti alebo podobnej
svojej náboženskej funkcie poruší, čo aj z nedbanlivosti,
ustanovenia zákona o rodinnom práve, najmä tým, že vykoná
náboženské sobášne obrady s osobami, ktoré spolu neuzavrely
manželstvo, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
§ 208
Zámena rodinnej príslušnosti.
Kto podvrhne dieťa alebo ináč spôsobí zámenu alebo utajenie
rodinnej príslušnosti niekoho iného, potresce sa odňatím slobody
až na dva roky.
§ 209
Odloženie dieťaťa.
(1) Kto odloží dieťa, ktoré si samo nemôže obstarať pomoc,
potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na dva až desať rokov sa páchateľ
potresce, ak má čin uvedený v odseku 1 za následok ťažkú ujmu na
zdraví alebo smrť.
Zanedbanie povinnej výživy.
§ 210
(1) Kto neplní, čo aj z nedbanlivosti, svoju zákonnú povinnosť
vyživovať alebo zaopatrovať iného, potresce sa odňatím slobody až
na jeden rok.
(2) Kto sa vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať
alebo zaopatrovať iného, potresce sa odňatím slobody až na dva
roky.
(3) Odňatím slobody na tri mesiace až tri roky sa páchateľ
potresce, ak je oprávnená osoba činom uvedeným v odseku 1 alebo
2 vydaná núdzi alebo inému nebezpečenstvu.
§ 212
Týranie sverenej osoby.
Kto týra osobu, ktorá je v jeho opatere alebo výchove,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
§ 213
Podávanie alkoholických nápojov osobám maloletým.
Kto podá osobe mladšej než osemnásť rokov pre jej vlastnú
potrebu alkoholický nápoj v takej miere, že tým môže byť ohrozené
jej zdravie, alebo
kto tomu nezabráni, hoci je to jeho povinnosťou,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
§ 214
Únos.
(1) Kto osobu mladšiu než pätnásť rokov alebo osobu postihnutú
duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutú odníme
z moci toho, kto má povinnosť starať sa o ňu, potresce sa odňatím
slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle zadovážiť sebe alebo
niekomu inému majetkový prospech,
b) ak je takým činom ohrozený mravný vývoj unesenej osoby, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 215
Ohrozenie mravnej výchovy mládeže.
Kto, čo aj z nedbanlivosti, vydá osobu mladšiu než osemnásť
rokov do nebezpečenstva spustnutia tým, že neplní svoju povinnosť
starať sa o ňu,
kto takej osobe úmyselne umožní viesť záhaľčivý alebo nemravný
život,
kto takú osobu zvádza na záhaľčivý alebo nemravný život,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
ŠIESTA HLAVA.
TRESTNÉ ČINY PROTI ŽIVOTU A ZDRAVIU.
§ 216
Vražda.
(1) Kto iného úmyselne usmrtí, potresce sa odňatím slobody na
pätnásť až dvadsaťpäť rokov.
(2) Doživotným odňatím slobody alebo smrťou sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 na niekoľkých osobách alebo
opätovne,
b) ak spácha taký čin pri lúpeži alebo obzvlášť surovým spôsobom,
alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 217
Vražda novonarodeného dieťaťa matkou.
Matka, ktorá v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtí
svoje novonarodené dieťa pri pôrode alebo hneď po ňom, potresce sa
odňatím slobody na päť až desať rokov.
Ublíženie na zdraví.
§ 219
(1) Kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potresce sa odňatím
slobody až na šesť mesiacov.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 na svedkovi, znalcovi, alebo
tlmočníkovi pre výkon ich povinnosti,
b) ak spácha taký čin na niekom pre jeho národnosť, rasu alebo
náboženstvo alebo preto, že poškodený je bez vyznania alebo že
je stúpencom ľudovodemokratického poriadku, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce, ak má čin uvedený v odseku 1 za následok ťažkú ujmu na
zdraví.
(4) Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ
potresce, ak má čin uvedený v odseku 1 za následok smrť.
Ublíženie na zdraví z nedbanlivosti.
§ 221
(1) Kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, potresce sa
odňatím slobody až na tri mesiace.
(2) Odňatím slobody až na jeden rok sa páchateľ potresce, ak
poruší činom uvedeným v odseku 1 dôležitú povinnosť, vyplývajúcu
z jeho povolania alebo uloženú mu podľa zákona.
§ 222
(1) Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví,
alebo smrť, potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až dva
roky.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce, ak poruší činom uvedeným v odseku 1 dôležitú povinnosť,
vyplývajúcu z jeho povolania alebo uloženú mu podľa zákona.
§ 223
Bitka.
(1) Kto úmyselne ohrozí život alebo zdravie iného tým, že sa
zúčastní na bitke, potresce sa odňatím slobody až na šesť
mesiacov.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ
potresce, ak je pri čine uvedenom v odseku 1 niekomu inému
spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť.
Ohrozenie pohlavnou chorobou.
§ 226
Účasť na samovražde.
(1) Kto iného pohne k samovražde alebo inému k samovražde
pomáha, potresce sa, ak došlo aspoň k pokusu samovraždy, odňatím
slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Odňatím slobody na dva až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 na osobe mladšej než osemnásť
rokov alebo na osobe postihnutej duševnou poruchou alebo
duševne nedostatočne vyvinutej, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
Neposkytnutie pomoci.
§ 227
(1) Kto úmyselne neposkytne potrebnú pomoc osobe, ktorá je
v nebezpečenstve smrti, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva
pre seba alebo pre niekoho iného, potresce sa odňatím slobody až
na šesť mesiacov.
(2) Odňatím slobody až na jeden rok sa páchateľ potresce, ak
spácha čin uvedený v odseku 1, hoci je podľa povahy svojho
povolania povinný pomoc poskytnúť.
SIEDMA HLAVA.
TRESTNÉ ČINY PROTI SLOBODE A DÔSTOJNOSTI ČLOVEKA.
Prvý diel.
Trestné činy proti slobode.
§ 229
Obmedzovanie osobnej slobody.
(1) Kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle uľahčiť iný trestný
čin,
b) ak spácha taký čin so zbraňou, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Odňatím slobody na dva až desať rokov sa páchateľ
potresce, ak má čin uvedený v odseku 1 za následok ťažkú ujmu na
zdraví alebo smrť.
§ 230
Pozbavenie osobnej slobody.
(1) Kto iného pozbaví osobnej slobody, potresce sa odňatím
slobody na päť až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na desať až dvadsať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak čin uvedený v odseku 1 môže mať alebo má za následok ťažkú
ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 231
Zavlečenie do cudziny.
(1) Kto iného zavlečie do cudziny, potresce sa odňatím slobody
na päť až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na desať až dvadsať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak čin uvedený v odseku 1 môže mať alebo má za následok ťažkú
ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 232
Lúpež.
(1) Kto proti niekomu použije násilie alebo hrozbu
bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potresce
sa odňatím slobody na dva až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na desať až dvadsať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen spolčenia,
b) ak má taký čin za následok ťažkú ujmu na zdraví, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Odňatím slobody na pätnásť až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ
potresce, ak má čin uvedený v odseku 1 za následok smrť.
§ 233
Vydieranie.
(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia, alebo hrozbou inej
ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potresce
sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 so zbraňou, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 234
Obmedzovanie slobody vyznania.
Kto násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy
a) núti iného na účasť na náboženskom úkone,
b) zdržuje iného bez oprávnenia od takej účasti, alebo
c) inému v užívaní slobody vyznania ináč bráni,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
§ 235
Útlak.
Kto zneužívajúc niečiu tieseň alebo závislosť núti ho, aby
niečo konal, opomenul alebo trpel, potresce sa odňatím slobody až
na šesť mesiacov.
§ 236
Rušenie domovej slobody.
(1) Kto vnikne do domu alebo bytu iného tým, že použije
násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia,
kto tam bez oprávnenia vnikne v úmysle vykonať tam násilie,
alebo
kto tam bez oprávnenia zotrvá v úmysle vykonať tam násilie,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 so zbraňou,
b) ak spácha taký čin spolu s niekým, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 237
Porušenie tajomstva listového a tajomstva dopravovaných zpráv.
(1) Kto úmyselne poruší tajomstvo
a) uzavretých listov alebo iných písomností zasielaných poštou
alebo iným dopravným prostriedkom, alebo
b) zpráv podávaných telefonom, telegrafom alebo iným takým
verejným zariadením,
potresce sa odňatím slobody až na tri mesiace.
(2) Zamestnanec poštovej, telegrafnej alebo telefonnej služby,
ktorý
a) spácha čin uvedený v odseku 1,
b) niekomu inému úmyselne umožní spáchanie takého činu, alebo
c) pozmení alebo potlačí písomnosť dopravovanú poštou alebo iným
dopravným prostriedkom alebo zprávu podanú telegraficky alebo
podobným spôsobom,
potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
(3) Kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe
alebo niekomu inému neoprávnený prospech
a) prezradí tajomstvo, o ktorom sa dozvedel z písomnosti,
telegramu alebo telefonného hovoru, ktoré mu neboly určené,
alebo
b) také tajomstvo využije,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
Druhý diel.
Trestné činy proti dôstojnosti človeka.
§ 238
Znásilnenie.
(1) Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti
ženu k súloži, alebo
kto na taký účel zneužije jej bezbrannosť, potresce sa odňatím
slobody na päť až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na desať až dvadsať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak má čin uvedený v odseku 1 za následok ťažkú ujmu na zdraví,
alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Odňatím slobody na pätnásť až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ
potresce, ak má čin uvedený v odseku 1 za následok smrť.
Pohlavné zneužitie.
§ 239
(1) Kto vykoná súlož s osobou mladšou než pätnásť rokov, alebo
kto takú osobu ináč pohlavne zneužije,
potresce sa odňatím slobody na jeden až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na desať až dvadsať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak má čin uvedený v odseku 1 za následok ťažkú ujmu na zdraví,
alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Odňatím slobody na pätnásť až dvadsaťpäť rokov sa páchateľ
potresce, ak má čin uvedený v odseku 1 za následok smrť.
§ 241
Pohlavný styk s osobou toho istého pohlavia.
(1) Kto sa pohlavne stýka s osobou toho istého pohlavia,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) s osobou mladšou než osemnásť rokov, alebo
b) za odplatu.
(3) Kto sa ponúkne na pohlavný styk s osobou toho istého
pohlavia za odplatu, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov
až tri roky.
§ 242
Súlož medzi príbuznými.
Kto vykoná súlož s príbuzným v pokolení priamom alebo so
súrodencom, potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
§ 243
Obchod so ženami.
(1) Kto do cudziny zláka, najme alebo dopraví ženu v úmysle,
aby sa jej tam použilo na pohlavný styk s niekým iným, potresce sa
odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle, aby sa žena použila
na pohlavný styk za odplatu,
b) ak spácha taký čin na žene mladšej než osemnásť rokov, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 243a
Kupliarstvo.
Kto iného zjedná, pohne alebo zvedie na prevádzanie
prostitúcie, alebo
kto koristí z prostitúcie prevádzanej iným,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.
§ 244
Ohrozenie mravnosti.
(1) Kto uvádza do obehu alebo robí verejne prístupnými
tlačivo, film, vyobrazenie alebo iný predmet, ktoré ohrožujú
mravnosť, alebo
kto taký predmet na ten účel vyrobí alebo prechováva,
potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
(2) Odňatím slobody až na jeden rok sa páchateľ potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu, alebo
b) ak spácha taký čin pre zárobok.
ÔSMA HLAVA.
TRESTNÉ ČINY MAJETKOVÉ.
Nadpis zrušený od 1.1.1957
§ 245
Rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve
(1) Kto majetok, ktorý je v socialistickom vlastníctve,
rozkráda tým, že
a) sa zmocní veci z takého majetku v úmysle nakladať s ňou ako
s vlastnou,
b) nakladá s vecou z takého majetku, ktorá mu bola zverená, ako
s vlastnou, alebo
c) na škodu takého majetku seba alebo niekoho iného ináč
neoprávnene obohatí,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok,
b) ak spácha taký čin ako člen spolčenia,
c) ak spácha taký čin, hoci už bol v posledných piatich rokoch
pre taký čin odsúdený na bezpodmienečný trest odňatia slobody,
alebo
d) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov sa páchateľ
potresce, ak je činom uvedeným v odseku 1 spôsobená značná škoda.
(4) Odňatím slobody na desať až dvadsať rokov sa páchateľ
potresce, ak činom uvedeným v odseku 1, ktorý spáchal zneužívajúc
svoje postavenie ako verejný činiteľ, spôsobil značnú škodu.
Poškodzovanie majetku v socialistickom vlastníctve
§ 245a
(1) Kto na majetku, ktorý je v socialistickom vlastníctve,
úmyselne spôsobí škodu, najmä tým, že vec z takého majetku zničí,
poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou, potresce sa odňatím slobody
na tri mesiace až tri roky.
(2) Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak je činom uvedeným v odseku 1 spôsobená značná škoda, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 247
Krádež.
(1) Kto sa zmocní cudzej veci v úmysle nakladať s ňou ako
s vlastnou, potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok,
b) ak spácha taký čin so zbraňou,
c) ak sa pokúsi bezprostredne po takom čine uchovať si vec
násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
d) ak spácha taký čin na veci, ktorú bol povinný strážiť, alebo
e) zrušené od 1.1.1957.
§ 248
Sprenevera.
(1) Kto s cudzou vecou, ktorá mu bola sverená, nakladá ako
s vlastnou, potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako poručník, opatrovník
alebo iná osoba, ktorá má povinnosť hájiť záujmy poškodeného,
alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 249
Podvod.
(1) Kto iného úmyselne poškodí na majetku alebo na právach
tým, že
a) jeho alebo niekoho iného uvedie do omylu, alebo
b) využije omyl jeho alebo niekoho iného,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
Podielnictvo.
§ 250
(1) Kto ukryje alebo na seba alebo na niekoho iného prevedie
úmyselne vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou
osobou, alebo to, čo za takú vec bolo zadovážené, alebo
kto takú činnosť sprostredkuje,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na jeden až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 252
Úžera.
(1) Kto zneužívajúc tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť
alebo rozrušenie niekoho, dá sebe alebo niekomu inému poskytnúť
alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného
plnenia vo veľkom nepomere, alebo
kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle ju uplatniť na seba
prevedie,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok a peňažným trestom.
(2) Odňatím slobody na jeden až desať rokov a peňažným trestom
sa páchateľ potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 253
Neverná správa.
(1) Kto iného úmyselne poškodí tým, že poruší podľa zákona mu
uloženú alebo smluvne prevzatú povinnosť opatrovať alebo spravovať
cudzí majetok, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako poručník, opatrovník
alebo iná osoba, ktorá má osobitnú povinnosť hájiť záujmy
poškodeného, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 254
Zatajenie.
(1) Kto s cudzou vecou, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom,
omylom alebo ináč bez privolenia oprávnenej osoby, nakladá ako
s vlastnou, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce, ak má čin uvedený v odseku 1 za následok značnú škodu.
§ 255
Poškodenie cudzej veci.
(1) Kto úmyselne zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou
cudziu vec, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 na veci verejného činiteľa
pre výkon jeho právomoci,
b) ak spácha taký čin na veci svedka, znalca alebo tlmočníka pre
výkon jeho povinnosti, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 256
Pytliactvo.
(1) Kto úmyselne zasiahne do cudzieho práva poľovníctva alebo
rybolovu tým, že
a) loví zver alebo ryby, alebo
b) zver, ryby alebo inú vec, na ktorú sa vzťahuje toto právo,
zničí, poškodí alebo s nimi nakladá ako s vlastnými,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na tri mesiace až tri roky sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok,
b) ak spácha taký čin na zveri v obore alebo v čase hájenia,
c) ak má taký čin za následok značnú škodu, alebo
d) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce, ak sa pokúsi bezprostredne po čine uvedenom v odseku 1
uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia.
§ 257
Poškodenie veriteľa.
(1) Kto úmyselne zmarí čo aj len čiastočné uspokojenie svojho
veriteľa tým, že
a) zničí, poškodí, zatají, scudzí alebo odstráni časť svojho
majetku,
b) predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok, alebo
c) svoj majetok ináč zmenší,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Rovnako sa potresce, kto úmyselne zmarí čo aj len
čiastočné uspokojenie veriteľa niekoho iného tým, že
a) zničí, poškodí, zatají, scudzí alebo odstráni časť dlžníkovho
majetku,
b) na dlžníkov majetok uplatní neexistujúce právo alebo
pohľadávku, alebo
c) majetok dlžníka ináč zmenší.
(3) Odňatím slobody na tri mesiace až tri roky sa páchateľ
potresce, ak má čin uvedený v odseku 1 alebo 2 za následok značnú
škodu.
§ 258
Nekalá súťaž.
Kto konaním, ktoré je v rozpore s predpismi upravujúcimi súťaž
v hospodárskom styku alebo so zvyklosťami súťaže, úmyselne vážne
ohrozí hospodársky chod alebo rozvoj podniku, potresce sa odňatím
slobody až na jeden rok.
§ 259
Porušenie práva na ochrannú známku a na chránený vzor.
(1) Kto úmyselne uvedie do obchodu alebo má na predaj tovar
neoprávnene označený ochrannou známkou, na ktorú prislúcha
výhradné právo inému, alebo známkou alebo značkou ľahko s ňou
zameniteľnou, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
(2) Rovnako sa potresce, kto úmyselne uvedie do obchodu, má na
predaj alebo na dosiahnutie hospodárskeho prospechu vyrobí tovar
podľa chráneného vzoru, na užívanie ktorého prislúcha výhradné
právo inému, alebo podľa vzoru ľahko s ním zameniteľného.
DEVIATA HLAVA.
TRESTNÉ ČINY PROTI BRANNOSTI.
§ 262
Marenie spôsobilosti na službu.
(1) Kto seba alebo niekoho iného úmyselne urobí trvalo alebo
dočasne nespôsobilým alebo menej spôsobilým na plnenie brannej
povinnosti alebo iných úloh pre obranu vlasti, potresce sa odňatím
slobody na jeden až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia
vlasti.
(3) zrušený od 1.1.1957.
§ 263
Nesplnenie odvodnej povinnosti.
(1) Kto sa neustanoví na odvod, na preskúšanie alebo na
nemocničné alebo výberové vyšetrenie v úmysle nesplniť svoju
odvodnú povinnosť alebo jej splnenie oddialiť, potresce sa odňatím
slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia
vlasti.
§ 264
Obchádzanie brannej povinnosti.
(1) Kto sa dopustí machinácií v úmysle dosiahnuť úľavy
v plnení brannej povinnosti, potresce sa odňatím slobody až na
jeden rok.
(2) Kto sa dopustí machinácií v úmysle
a) sám sa celkom alebo zčasti vyhnúť plneniu brannej povinnosti,
alebo
b) niekoho iného celkom alebo zčasti vymknúť z plnenia brannej
povinnosti,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
(3) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 za zvýšeného
ohrozenia vlasti.
Nenastúpenie služby v brannej moci.
§ 265
(1) Kto v úmysle vyhnúť sa trvalo vojenskej činnej službe
alebo osobitnej službe nenastúpi službu v brannej moci do
dvadsaťštyri hodín po uplynutí lehoty určenej v povolávacom
rozkaze, potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na dva až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia
vlasti, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) zrušený od 1.1.1957.
§ 266
(1) Kto nenastúpi, čo aj z nedbanlivosti, službu v brannej
moci do dvadsaťštyri hodín po uplynutí lehoty určenej
v povolávacom rozkaze, potresce sa odňatím slobody na tri mesiace
až dva roky.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za zvýšeného ohrozenia
vlasti.
§ 267
Kto po vyhlásení mobilizácie, čo aj z nedbanlivosti,
a) bezodkladne sa neustanoví z cudziny nastúpiť vojenskú činnú
službu, alebo
b) neposlúchne výzvu vydanú podľa ustanovení branného zákona na
vstup do vojenských služieb spojeneckého štátu,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
§ 268
Porušenie osobných a vecných povinností.
(1) Kto úmyselne
a) nesplní osobnú alebo vecnú povinnosť pre obranu vlasti,
b) vyhýba sa splneniu takej povinnosti, alebo
c) marí alebo sťažuje plnenie takej povinnosti inou osobou,
potresce sa odňatím slobody na tri mesiace až tri roky.
(2) Odňatím slobody na dva až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen spolčenia,
b) ak sú takým činom v značnej miere ohrozené záujmy obrany
vlasti, alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
DESIATA HLAVA.
TRESTNÉ ČINY VOJENSKÉ.
§ 269
Úvodné ustanovenia.
(1) Trestnými činmi vojenskými sú trestné činy, ktoré porušujú
vojenskú disciplínu alebo ustanovený výkon vojenskej služby.
(2) Priamym páchateľom alebo spolupáchateľom vojenských
trestných činov môže byť iba
a) vojenská osoba v činnej službe,
b) osoba, ktorá sa povolaním na osobitnú službu stala
príslušníkom brannej moci,
c) príslušník vojensky organizovaného alebo iného sboru, ktorého
príslušníci podliehajú podľa osobitných zákonov ustanoveniam
o trestných činoch vojenských, v činnej službe,
d) vojenská osoba a príslušník sboru uvedeného pod písm. c) mimo
činnej služby, ak je v služobnej rovnošate, alebo
e) vojnový zajatec.
(3) Ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú na návodcu a pomocníka
aj vtedy, ak nie je osobou uvedenou v odseku 2.
(4) Kde sa v tejto hlave hovorí o vojenských osobách,
o vojenskej službe, o vojenskej disciplíne a o vojenských
povinnostiach, rozumejú sa tým osoby uvedené v odseku 2, ich
služba, disciplína a povinnosti.
Prvý diel.
Trestné činy proti povinnosti konať vojenskú činnú službu.
Vyhýbanie sa služobnej povinnosti.
§ 270
(1) Kto sa úmyselne vyhne plneniu služobnej povinnosti alebo
služobného úkonu tým, že
a) ublíži si na zdraví, opije sa alebo ináč sa urobí
nespôsobilým, alebo
b) falšuje listinu, predstiera chorobu, použije iný úskok alebo
sa odvoláva na náboženské alebo iné presvedčenie,
potresce sa odňatím slobody na päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle vyhnúť sa plneniu
obzvlášť dôležitej služobnej povinnosti alebo obzvlášť
dôležitého služobného úkonu, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou
sa
páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za vojny alebo
za bojovej situácie.
§ 271
(1) Kto sa z nedbanlivosti urobí nespôsobilým nastúpiť službu
alebo ju vykonávať tým, že sa opije, potresce sa odňatím slobody
až na šesť mesiacov.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky sa páchateľ
potresce,
a) ak má čin uvedený v odseku 1 obzvlášť
ťažký následok, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Odňatím slobody na dva až desať rokov sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za bojovej situácie.
(4) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou
sa
páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za bojovej
situácie ako veliteľ a čin má obzvlášť ťažký následok.
§ 272
Svojmocné odlúčenie.
(1) Kto sa svojmocne vzďaľuje (§ 306) po čas dlhší než
dvadsaťštyri hodín, potresce sa odňatím slobody až na šesť
mesiacov.
(2) Kto sa svojmocne vzďaľuje
a) sústavne,
b) po čas dlhší než šesť dní, alebo
c) po čas dlhší než dva dni v čase zvýšeného výkonu služobných
úloh, najmä pri záverečnom cvičení, sústredení, vojenskej
výpomoci, alebo podobných príležitostiach,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(3) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za vojny.
Zbehnutie.
§ 273
(1) Kto sa svojmocne vzďaľuje (§ 306)
a) v úmysle trvalo sa vyhnúť vojenskej službe,
b) po čas dlhší než štrnásť dní, alebo
c) po čas dlhší než šesť dní v čase zvýšeného výkonu služobných
úloh, najmä pri záverečnom cvičení, sústredení, vojenskej
výpomoci alebo podobných príležitostiach,
potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na dva až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak zbehne najmenej s dvoma vojenskými osobami alebo ako
vojenská osoba z povolania,
b) ak zbehne, opomenuvši dôležitý služobný úkon,
c) ak už bol pre zbehnutie trestaný, alebo
d) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Odňatím slobody na päť až dvadsať rokov a prepadnutím
majetku sa páchateľ potresce, ak zbehne do cudziny.
§ 275
Spolčenie na zbehnutie.
(1) Kto sa spolčí najmenej s dvoma vojenskými osobami na
zbehnutie (§§ 273 a 274), potresce sa odňatím slobody na tri
mesiace až tri roky.
(2) Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ
potresce, ak je účelom činu uvedeného v odseku 1 zbehnutie do
cudziny.
(3) Odňatím slobody na päť až dvadsať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 za vojny alebo za bojovej
situácie, alebo
b) ak je účelom takého činu zbehnutie k nepriateľovi.
Druhý diel.
Trestné činy proti vojenskej podriadenosti a vojenskej cti.
§ 276
Vzbura.
(1) Kto sa zúčastní na vzopretí skupiny podriadených
predstavenému, jeho rozkazu, služobnému nariadeniu alebo vojenským
povinnostiam, potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na päť až dvadsať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak je pri čine uvedenom v odseku 1 použité násilie,
b) ak treba na potlačenie takého činu použiť mimoriadnu moc,
alebo
c) ak taký čin môže mať alebo má obzvlášť ťažký následok.
(3) Ak je čin uvedený v odseku 1 spáchaný za bojovej situácie
alebo ak je pri takom čine spáchanom za vojny niektorá z okolností
uvedených v odseku 2, potrescú sa osnovatelia a hlavní účastníci
smrťou a ostatní páchatelia odňatím slobody na desať až dvadsaťpäť
rokov.
§ 277
Spolčenie na vzburu.
Kto sa s niekým spolčí na vykonanie alebo na podnietenie
vzbury (§ 276), potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až
päť rokov.
§ 278
Neposlúchnutie rozkazu.
(1) Kto odoprie vykonať alebo, čo aj z nedbanlivosti, nevykoná
rozkaz náčelníka, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak čin uvedený v odseku 1 má obzvlášť ťažký následok, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou sa
páchateľ potresce, ak úmyselne spácha čin uvedený v odseku 1
a) za bojovej situácie, alebo
b) za vojny a je tu niektorá z okolností uvedených v odseku 2.
§ 279
Sprotivenie.
(1) Kto kladie odpor vojenskej osobe, ktorá plní služobnú
povinnosť, potresce sa odňatím slobody na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na jeden až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 so zbraňou alebo násilím,
b) ak spácha taký čin najmenej s dvoma osobami,
c) ak ublíži takým činom napadnutému na zdraví, alebo
d) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Smrťou sa páchateľ potresce,
a) ak má čin uvedený v odseku 1 za následok smrť, alebo
b) ak spácha taký čin za bojovej situácie a ak je tu niektorá
z okolností uvedených v odseku 2.
§ 280
Donútenie na porušenie služobnej povinnosti.
(1) Kto donúti vojenskú osobu, ktorá plní služobnú povinnosť,
na porušenie tejto povinnosti, potresce sa odňatím slobody na
jeden až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 so zbraňou alebo násilím,
b) ak spácha taký čin najmenej s dvoma osobami,
c) ak ublíži takým činom napadnutému na zdraví, alebo
d) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou sa
páchateľ potresce,
a) ak má čin uvedený v odseku 1 za následok smrť, alebo
b) ak spácha taký čin za bojovej situácie a ak je tu niektorá
z okolností uvedených v odseku 2.
§ 281
Porušenie predpisov a nariadení.
(1) Kto poruší, čo aj z nedbanlivosti, služobný predpis alebo
služobné nariadenie, hoci bol už pre obdobný čin najmenej dvakrát
disciplinárne trestaný, potresce sa odňatím slobody až na jeden
rok.
(2) zrušený od 1.1.1957.
Urážky medzi vojenskými osobami.
§ 282
(1) Kto urazí
a) predstaveného alebo vyššieho,
b) podriadeného alebo nižšieho, alebo
c) vojenskú osobu rovnakej hodnosti v čase, keď sám alebo urazený
vykonáva službu,
potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
(2) zrušený od 1.1.1957.
§ 283
(1) Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia urazí
a) predstaveného alebo vyššieho, alebo
b) podriadeného alebo nižšieho,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 v čase, keď sám alebo urazený
vykonáva službu,
b) ak spácha taký čin proti vojenskej stráži,
c) ak spácha taký čin so zbraňou alebo najmenej s dvoma osobami,
d) ak ublíži takým činom urazenému na zdraví, alebo
e) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 284
(1) Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia urazí
vojenskú osobu rovnakej hodnosti v čase, keď sám alebo urazený
vykonáva službu, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 proti vojenskej stráži,
b) ak spácha taký čin so zbraňou alebo najmenej s dvoma osobami,
c) ak ublíži takým činom urazenému na zdraví, alebo
d) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
Tretí diel.
Trestné činy proti povinnostiam strážnej a dozornej služby.
§ 285
Porušenie povinnosti strážnej služby.
(1) Kto v strážnej alebo inej obdobnej službe poruší,
čo aj
z nedbanlivosti, pravidlá poriadku tejto služby alebo osobitné
nariadenia podľa neho vydané, potresce sa odňatím slobody až na
jeden rok.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 pri výkone strážnej služby,
ktorá má obzvlášť dôležitý štátny, hospodársky alebo vojenský
význam, a ohrozí tým účel tejto služby,
b) ak bol takým činom spôsobený škodlivý následok, na odvrátenie
ktorého smeroval výkon strážnej alebo inej obdobnej služby,
alebo
c) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou
sa
páchateľ potresce, ak úmyselne spácha čin uvedený v odseku 1 za
vojny alebo za bojovej situácie a je tu niektorá z okolností
uvedených v odseku 2.
§ 286
Porušenie povinnosti dozornej služby.
(1) Kto v dozornej alebo inej obdobnej službe poruší,
čo aj
z nedbanlivosti, pravidlá poriadku tejto služby, potresce sa
odňatím slobody až na šesť mesiacov.
(2) Odňatím slobody na tri mesiace až dva roky sa páchateľ
potresce, ak má čin uvedený v odseku 1 škodlivé následky, ktorým
zabrániť patrilo k povinnostiam páchateľa.
(3) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za vojny alebo za
bojovej situácie.
Štvrtý diel.
Trestné činy proti veliteľským povinnostiam.
Porušenie veliteľských povinností.
§ 287
Veliteľ, ktorý bez toho, že by urobil všetko, čo ukladajú
vojenské pravidlá,
a) vzdá sa nepriateľovi so svojou jednotkou,
b) vydá nepriateľovi svoju jednotku, stanovište alebo opevnené
miesto, alebo
c) opustí za bojovej situácie svoju jednotku, stanovište alebo
opevnené miesto,
potresce sa smrťou a prepadnutím majetku.
§ 288
(1) Veliteľ, ktorý za bojovej situácie proti vojenským
pravidlám nezničí alebo neupotrebiteľnými neurobí sverené mu
opevnenia, skladištia, zbrane alebo iný materiál a tým spôsobí, že
sa ich zmocní nepriateľ, potresce sa odňatím slobody na desať až
dvadsať rokov.
(2) Smrťou sa páchateľ potresce,
a) ak má čin uvedený v odseku 1 obzvlášť ťažký následok, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 288a
(1) Príslušník veliteľského sboru, ktorý poruší povinnosti
vyplývajúce z jeho veliteľskej funkcie v úmysle spôsobiť inému
škodu alebo zadovážiť sebe alebo niekomu inému neoprávnený
prospech, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 a čin má za následok
ohrozenie bojaschopnosti alebo pohotovosti útvaru, nesplnenie
dôležitej úlohy, ohrozenie zvereného materiálu alebo iný ťažký
následok, alebo
b) ak pácha taký čin sústavne.
(3) Odňatím slobody na dva až desať rokov sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za vojny alebo za
bojovej situácie a je tu niektorá z okolností uvedených v odseku
2.
(4) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou
sa
páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za vojny alebo
za bojovej situácie a čin má obzvlášť ťažký následok.
§ 288b
(1) Príslušník veliteľského sboru, ktorý, čo
aj
z nedbanlivosti, nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho veliteľskej
funkcie a tým spôsobí ohrozenie bojaschopnosti alebo pohotovosti
útvaru, nesplnenie dôležitej úlohy, ohrozenie zvereného materiálu
alebo iný ťažký následok, potresce sa odňatím slobody až na jeden
rok.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za vojny alebo za
bojovej situácie.
§ 290
Neoprávnené obmedzovanie podriadeného.
(1) Predstavený, ktorý
a) bez oprávnenia obmedzuje politické alebo iné práva
podriadeného alebo jeho rodiny,
b) podriadeného trýzni, najmä zbytočným sťažovaním služby, alebo
c) také konania podriadených trpí,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak pácha čin uvedený v odseku 1 sústavne, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
Piaty diel.
Trestné činy ohrožujúce bojaschopnosť.
Ohrozenie vecných prostriedkov.
§ 292
(1) Kto odníme služobnému určeniu súčasť výzbroje, výstroja
alebo iného materiálu, ktorý je mu zverený na výkon služby alebo
na osobnú potrebu, najmä tým, že ju odcudzí, založí alebo zničí
alebo poškodí, potresce sa odňatím slobody až na päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 a čin má za následok značnú
škodu, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou
sa
páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za vojny a čin
má obzvlášť ťažký následok.
Ohrozenie bojového ducha.
§ 294
(1) Kto najmenej pred dvoma vojenskými osobami svojimi výrokmi
alebo ináč popudzuje proti službe alebo predstavenému, alebo
kto medzi vojenskými osobami šíri malomyseľnosť alebo ináč
podrýva ich bojaschopnosť,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potresce,
a) ak má čin uvedený v odseku 1 za následok odopretie
poslušnosti, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
(3) Smrťou sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za bojovej situácie a ak čin má obzvlášť ťažký
následok.
§ 295
Kto za boja
a) svojmocne opustí bojište,
b) vzdá sa do zajatia,
c) odoprie používať zbraň, alebo
d) vyzýva druhov na útek alebo na svojmocné opustenie bojišťa,
potresce sa smrťou a prepadnutím majetku.
§ 296
(1) Kto za bojovej situácie
a) svojmocne opustí svoj útvar alebo miesto mu určené alebo sa
ukrýva, alebo
b) odhodí, opustí, vydá skaze alebo ináč urobí neupotrebiteľnými
zbraň alebo iný vojnový materiál,
potresce sa odňatím slobody na päť až dvadsať rokov.
(2) Smrťou sa páchateľ potresce,
a) ak má čin uvedený v odseku 1 obzvlášť ťažký následok, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
Šiesty diel.
Trestné činy proti vojnovým zvyklostiam.
§ 299
Násilie proti obyvateľstvu.
(1) Kto v priestore vojnových operácií lúpi, svojvoľne ničí
majetok alebo sa dopustí iného násilného konania proti
obyvateľstvu alebo mu pod zámienkou vojnovej potreby odníma
majetok, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť
rokov.
(2) Odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen ozbrojenej
tlupy.
(3) Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo smrťou sa
páchateľ potresce,
a) ak má čin uvedený v odseku 1 za následok hrozivú tieseň veľa
ľudí, alebo
b) ak je tu iná obzvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 300
Okrádanie ranených a padlých.
Kto sa na bojišti zmocní vecí, ktoré majú na sebe alebo pri
sebe ranení alebo padlí, potresce sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až päť rokov.
§ 301
Použitie zakázaného bojového prostriedku.
(1) Kto za vojny úmyselne použije zakázaný bojový prostriedok,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ
potresce, ak má čin uvedený v odseku 1 obzvlášť ťažký následok.
§ 302
Ublíženie parlamentárovi.
Kto parlamentára alebo člena jeho sprievodu urazí v jeho
prítomnosti, alebo
kto niektorú z týchto osôb neprávom zadrží,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
§ 303
Surové zaobchádzanie so zajatcom.
(1) Kto surovo zaobchádza so zajatcom, potresce sa odňatím
slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) opätovne alebo so zvláštnou krutosťou, alebo
b) proti zajatcovi ranenému alebo chorému.
Siedmy diel.
Spoločné ustanovenia.
§ 305
Ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, možno kázensky vybaviť
trestné činy uvedené v § 271 ods. 1, § 272 ods. 1 a 2, § 278
ods. 1, § 279 ods. 1, §§ 281 a 282, § 283 ods. 1, § 284 ods. 1,
§ 285 ods. 1, § 286 ods. 1, § 288a ods. 1, § 288b ods. 1, § 291,
§ 292a, § 302 a § 303 ods. 1, a ak je činom spôsobená len nepatrná
škoda, tiež trestný čin uvedený v § 292 ods. 1.
§ 306
Svojmocne sa vzďaľuje, kto
a) vzdiali sa bez povolenia od svojho útvaru alebo z miesta
služobného pridelenia,
b) neprihlási sa u svojho útvaru alebo v mieste služobného
pridelenia, hoci tam bol odoslaný alebo hoci uplynul čas jeho
odôvodnenej neprítomnosti, najmä pri ustanovení, preložení,
služobnej ceste alebo dovolenke,
c) bol odlúčený za bojových akcií od svojho útvaru a nepripojí sa
po zániku príčiny odlúčenia k svojmu alebo inému vojenskému
útvaru, alebo
d) neprihlási sa u niektorého vojenského útvaru po návrate alebo
po oslobodení z nepriateľského zajatia.
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA.
§ 309
(1) Tresty právoplatne uložené pred účinnosťou tohto zákona sa
vykonajú podľa dosiaľ platných predpisov; ustanovenia tohto zákona
o účele a výkone trestu odňatia slobody, o podmienečnom
prepustení, o zaradení do tábora nútenej práce a o premlčaní
výkonu trestu sa použijú aj v týchto prípadoch.
(2) Trest právoplatne uložený za čin, ktorý nie je trestným
činom podľa tohto zákona ani priestupkom podľa trestného zákona
správneho, sa nevykoná; ustanovenia tohto zákona o dodatkovom
treste sa v takom prípade nepoužijú.
(3) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na činy trestné podľa
dekrétu prezidenta republiky č. 16/1945
Sb., o potrestaní
nacistických zločincov, zradcov a ich pomáhačov a o mimoriadnych
ľudových súdoch, a podľa nariadenia Slovenskej národnej rady
č. 33/1945 Sb. n. SNR, o potrestaní
fašistických zločincov,
okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva,
v znení predpisov ich meniacich a doplňujúcich.
§ 310
Kde je použitie tohto zákona závislé od dĺžky trestu odňatia
slobody, rozhoduje pri trestoch uložených pred účinnosťou tohto
zákona dĺžka trestov na slobode bez zreteľa na ich označenie;
peňažný trest sa považuje za rovnocenný najkratšiemu trestu
odňatia slobody.
§ 311
Platnosť strácajú všetky ustanovenia z odboru trestného práva
súdneho, najmä:
1. zákon o zločinoch, prečinoch a priestupkoch, uvedený patentom
č. 117/1852 r.z.,
2. vojenský trestný zákon o zločinoch a prečinoch, uvedený
patentom č. 19/1855 r.z.,
3. zákon č. 8/1863 r.z., o niektorých doplneniach trestného
zákona všeobecného a vojenského,
4. zákon č. 131/1867 r.z.,
ktorým sa menia niektoré ustanovenia
všeobecného trestného zákona a iné nariadenia s nimi spojené,
5. zákon č. 42/1870 r.z.,
na ochranu tajomstva listov
a písomností,
6. zákon č. 43/1872 r.z.,
o vykonávaní trestu na slobode
v samoväzbe a o zriaďovaní komisií pre výkon trestu,
7. zákon č. 108/1873 r.z.,
ktorým sa vydávajú nariadenia podľa
policajného práva trestného proti zaháľačom a tulákom,
8. trestný zákonník o zločinoch a prečinoch zák. čl. V/1878,
9. trestný zákonník o priestupkoch zák. čl. XL/1879,
10. zákon č. 78/1883 r.z.,
o trestoch na zmarenie exekúcie,
11. zák. čl. XXV/1883, o úžere a o škodlivých úverových obchodoch,
12. zákon č. 89/1885 r.z.,
o tom, kto môže byť držaný
v donucovacích pracovniach alebo v polepšovacích ústavoch,
13. zákon č. 41/1888 r.z.,
ktorým sa vydávajú trestné ustanovenia
na ochranu podmorských kábelov,
14. zák. čl. XII/1888, týkajúci sa určenia trestných ustanovení na
ochranu podmorských kábelov,
15. zák. čl. XXXVI/1908 o zmene a doplnení trestných zákonníkov
a trestného poriadku,
16. zákon č. 141/1912 r.z., ktorým sa mení trestný zákon
č. 117/1852 r.z.,
17. zák. čl. XXI/1913, o verejne nebezpečných zaháľačoch,
18. zák. čl. XXIII/1913, o trestnej ochrane volebného práva,
19. zák. čl. XL/1914, o trestnoprávnej ochrane vrchností,
20. zák. čl. XIX/1915, o stíhaní trestných činov proti záujmom
vedenia vojny, najmä trestaní neprístojností pri vojenských
dodávkach,
21. zákon č. 9/1918 Sb.,
ktorým sa pozmeňuje vojenský trestný
zákon a poriadok,
22. zákon č. 269/1919 Sb.,
o falšovaní peňazí a cenných papierov,
23. zákon č. 556/1919 Sb.,
ktorým sa menia niektoré ustanovenia
vojenského trestného zákona,
24. zákon č. 562/1919 Sb.,
o podmienečnom odsúdení
a o podmienečnom prepustení,
25. zákon č. 284/1920 Sb.,
ktorým sa ustanovuje pomer trestov
v územiach rôzneho práva,
26. zákon č. 309/1921 Sb.,
proti útlaku a na ochranu slobody na
shromaždeniach,
27. zákon č. 124/1924 Sb.,
o zmene príslušnosti trestných súdov
a zodpovednosti za obsah tlačiva vo veciach krivého obvinenia,
utrhania a urážok na cti,
28. zákon č. 134/1924 Sb.,
ktorým sa mení zákon č.
562/1919 Sb.,
o podmienečnom odsúdení a o podmienečnom prepustení,
29. zákon č. 178/1924 Sb.,
o úplatkárstve a proti porušovaniu
úradného tajomstva,
30. zákon č. 111/1928 Sb.,
o zahladení odsúdenia,
31. zákon č. 31/1929 Sb.,
ktorým sa menia a doplňujú trestné
zákony a trestné poriadky,
32. zákon č. 102/1929 Sb.,
o zriadení nútených pracovných kolónií
a o zmene niektorých ustanovení trestného práva,
33. zákon č. 48/1931 Sb.,
o trestnom súdnictve nad mládežou,
34. zákon č. 123/1931 Sb.,
o štátnom väzení,
35. zákon č. 108/1933 Sb.,
o ochrane cti,
36. zákon č. 115/1934 Sb.,
o machináciách pri zadávaní verejných
dodávok a prác,
37. zákon č. 71/1935 Sb.,
o hospodárskom vyzvedačstve,
38. zákon č. 66/1941 Sl.z.,
o ochrane plodu, jeho vzniku a o zmene
§§ 285 a 286
trestného zákona a
§§ 423 až 427 vojenského
trestného zákona,
39. zákon č. 167/1941 Sl.z.,
o prísnejšom trestaní niektorých
trestných činov, spáchaných využitím zatemnenia alebo
leteckého poplachu,
40. zákon č. 23/1942 Sl.z.,
o ochrane kolkov, poštových a iných
známok, cenín a značiek,
41. zákon č. 150/1943 Sl.z.,
o úplatkárstve a podplácaní,
42. dekrét prezidenta republiky č. 3/1945
Sb., ktorým sa menia
a doplňujú niektoré ustanovenia vojenského trestného zákona
a branného zákona,
43. dekrét prezidenta republiky č. 38/1945
Sb., o prísnom trestaní
drancovania,
44. zákon č. 165/1946 Sb.,
o trestnej ochrane národných podnikov,
znárodnených podnikov a podnikov pod národnou správou,
45. zákon č. 27/1947 Sb.,
o trestnej ochrane vykonávania
dvojročného hospodárskeho plánu,
46. zákon č. 40/1948 Sb.,
o trestnej ochrane proti požiarom,
47. zákon č. 88/1948 Sb.,
ktorým sa menia trestné zákony a trestné
poriadky,
48. zákon č. 231/1948 Sb.,
na ochranu ľudovodemokratickej
republiky.
§ 312
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. augusta 1950; vykonajú
ho všetci členovia vlády.
Zákon č. 63/1956
Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1957;
vykonajú ho všetci členovia vlády.
Zákon č. 68/1957
Zb. nadobudol účinnosť 30. decembrom 1957;
vykonajú ho ministri zdravotníctva a spravodlivosti po dohode so
zúčastnenými členmi vlády.
Gottwald v.r.
Dr. John v.r.
Zápotocký v.r.
Široký v.r.
Fierlinger v.r.
Dr. Ševčík v.r.,
aj za ministra
Dr. Šrobára
arm. gen. Svoboda v.r.
Dr. Dolanský v.r.
Dr. Čepička v.r.
Dr. Gregor v.r.
Nosek v.r.
Kopřiva v.r.
Kabeš v.r.
Dr. Rais v.r.
Kopecký v.r.,
aj za ministra
Dr. Nejedlého
Kliment v.r.
Ďuriš v.r.
Krajčír v.r.,
aj za ministra Erbana
Petr v.r.
Dr. Ing. Šlechta v.r.
Dr. Neuman v.r.
Plojhar v.r.
Ing. Jankovcová v.r.
Čl.1
(Zavedený zákonom č. 68/1957
Zb.)
(1) Trest právoplatne uložený pred účinnosťou tohto zákona
za
trestný čin usmrtenia ľudského plodu podľa §
218 ods. 1 tr. zák.
sa nevykoná. Ak bol takýto trest uložený ako trest úhrnný alebo
dodatkový, použije sa primerane ustanovenie §
392 trestného
poriadku.
(2) Na páchateľku odsúdenú pred účinnosťou tohto zákona
pre
trestný čin usmrtenia ľudského plodu podľa §
218 ods. 1 tr. zák.
sa dňom účinnosti tohto zákona hľadí, ako by nebola odsúdená.