Podmienky trestnej zodpovednosti za účastníctvo.

The aim of the article was to provide a comprehensive analysis of the conditions of criminal liability for complicity within the limited scope of the article and subsequently to evaluate current legal regulation related to the given issues. After analyzing the basic theoretical backgrounds and explaining the concept of complicity, the article analyses the conditions of liability for complicity, within which it explains the individual forms of complicity, analyzes general conditions of criminal liability common to the various forms of complicity and the extinction of liability for complicity. Within the individual chapters, it takes a position on the current legal regulation. The article summarizes the individual findings at its conclusion. The aim of the article has been fulfilled within the range limited by the nature of the article. The benefit of the article is a comprehensive evaluation of the conditions of criminal liability for complicity and its punishment and formulation of characteristics person who commissioned the criminal offence. For the creatures of the article were used methods of analysis, synthesis comparative method and method of logical interpretation.

Účastníctvo predpokladá úmyselnú účasť viacerých osôb na trestnom čine. Úmyselná účasť viacerých osôb na trestnom čine zvyšuje pravdepodobnosť úspešného vykonania trestného činu a môže prispievať k zmenšeniu pravdepodobnosti usvedčenia osôb, ktoré sa podieľali na jeho spáchaní. Z toho pramení význam problematiky účastníctva.

Hmotnoprávna úprava v oblasti trestného práva by mala mať za cieľ vytvoriť právne predpoklady na vyvodzovanie trestnej zodpovednosti a trestanie tak, aby sa zabezpečila čo najefektívnejšia ochrana spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti pri dodržiavaní zásad spravodlivosti, humanizmu a rešpektovaní ľudských práv a základných slobôd. Zároveň by mala byť zrozumiteľná a dostatočne jednoznačná tak, aby vytvorila predpoklady na čo najjednotnejší výklad právnych noriem a právnu istotu. Na naplnenie týchto cieľov by mala byť orientovaná aj hmotnoprávna úprava podmienok na vyvodzovanie trestnej zodpovednosti za účastníctvo. V záujme boja proti kriminalite je žiaduce vyvodzovanie zodpovednosti nielen voči osobám, ktoré sa priamo zúčastňujú na trestnom čine, ale tiež osobám, ktorých účasť na trestnom čine nie je priama, avšak vytvára predpoklady, nezriedka významné, na úspešné vykonanie trestného činu. Z toho pramení význam hmotnoprávnej úpravy účastníctva a podmienok zodpovednosti za účastníctvo.

Koncepcia trestnoprávnej úpravy podmienok zodpovednosti za účastníctvo sa na našom území od 1.1.1962, keď nadobudol účinnosť Trestný zákon č. 140/1961 Zb., podstatným spôsobom nezmenila, s výnimkou zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb zákonom č. 91/2016 Z.z., účinným od 1.7.2016, ktorý obsahuje tiež definíciu účastníka - právnickej osoby. To by malo nasvedčovať pre záver, že aj aktuálna trestnoprávna úprava účastníctva obsiahnutá v Trestnom zákone č. 300/2005 Z.z. je vyhovujúca, a to aj pre potreby aplikačnej praxe. Predkladaný článok by mal dať odpoveď na otázku, či to tak naozaj je.

Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. oproti svojmu predchodcovi Trestnému zákonu č. 140/1961 Zb. formy účastníctva rozšíril o objednávateľa. Otázkou však zostáva, či legálna definícia objednávateľa je pre právnu prax postačujúca na odlíšenie tejto formy účastníctva od návodu.

Pre aplikačnú prax je pozitívne, že vzhľadom na spomenutú dlhodobo nezmenenú koncepciu účastníctva možno pri riešení konkrétnych prípadov využiť rozsiahlu judikatúru.

Rozpracovaniu problematiky súvisiacej s účastníctvom je v odbornej literatúre aktuálne venovaná pozornosť v rámci učebníc trestného práva hmotného a komentárov k Trestnému zákonu. Nazdávame sa, že právna teória doposiaľ nevenovala pozornosť zameranú na ustálenie charakteristických znakov objednávateľa trestného činu v takej miere, aby v aplikačnej praxi bolo možné jednoznačne odlíšiť túto najnovšiu formu účastníctva od návodu.

Cieľom článku je podať komplexný rozbor podmienok trestnej zodpovednosti za účastníctvo v rozsahu limitovanom jeho charakterom a vyhodnotiť aktuálnu právnu úpravu súvisiacu s danou problematikou. Vzhľadom na obmedzený rozsah sa článok nevenuje analýze a hodnoteniu trestania účastníctva podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. Problematika trestania účastníctva podľa aktuálnej právnej úpravy by naplnila obsah samostatného článku.

Pri práci boli použité metódy analýzy, syntézy, komparatívna metóda a metóda logického výkladu.

Účastníctvo predpokladá úmyselnú účasť viacerých osôb na trestnom čine, namierenú proti rovnakému konkrétnemu záujmu chránenému zákonom, ktorou tieto osoby zamýšľajú spôsobiť rovnaký následok. Účastník sa zúčastňuje na trestnom čine nepriamo.

Účastníctvo patrí medzi formy trestnej súčinnosti.

Trestnoprávna náuka rozoznáva účastníctvo v užšom zmysle, do ktorého v súlade s aktuálnou slovenskou právnou úpravou zaraďuje organizátora, návodcu, objednávateľa a pomocníka, a v širšom zmysle, kam okrem uvedených foriem účastníctva zaraďuje tiež spolupáchateľstvo.¹⁾

Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. (ďalej tiež TZ) chápe účastníctvo v užšom zmysle. To je zrejmé z ustanovenia § 21 TZ nazvaného Účastník, v ktorého rámci sú taxatívne vymenované a definované formy účastníctva. Podľa § 21 ods. 1 TZ účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je ten, kto úmyselne a) zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor), b) naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca), c) požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ), alebo d) poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením pr