Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Aká je "cena" náhradného materstva a ako je to s altruizmom darcovstva a suverenitou štátov pri úprave otázok surogačného materstva?
V súčasnej právnej úprave Českej republiky, proces osvojenia dieťaťa, ktoré je východiskom celej procedúry surogačného materstva, spravidla ženou z objednávateľského páru (muž z toho páru je biologickým/genetickým otcom dieťaťa), vychádza z nekomerčnej, tzv. altruistickej formy, pričom opačný prístup by mohol byť kvalifikovaný ako trestný čin. To, čo si objednávatelia dohodnú s náhradnou matkou, je však sivou zónou a nie je možné zabrániť ich osobitným dohodám, ktoré môžu robiť zo surogácie celkom výnosný biznis. Pre porovnanie napríklad Ukrajina komerčnú formu aj oficiálne pripúšťa, takže náhradným matkám z Ukrajiny je možné uhradiť nielen náklady spojené s tehotenstvom, pôrodom a zľahnutím, ale aj odmenu nad rámec uvedených výdavkov.
In the current legal framework of the Czech Republic, the process of adopting a child, which is the starting point of the entire surrogacy procedure, is usually carried out by a woman from the intended couple (the man from the couple is the genetic father of the child), and follows a non-commercial, so-called altruistic form. An opposite approach could be qualified as a criminal offense.However, what the commissioning parents agree upon with the surrogate mother is in a grey area, and it is impossible to prevent their specific agreements, which could turn surrogacy into quite a profitable business. For comparison, Ukraine officially allows the commercial form, so surrogate mothers from Ukraine can be reimbursed not only for the costs associated with pregnancy, childbirth, and recovery but also for compensation beyond these expenses.
ERDŐSOVÁ, A.: Aká je „cena“ náhradného materstva a ako je to s altruizmom darcovstva a suverenitou štátov pri úprave otázok surogačného materstva?; Justičná revue, 77, 2025, č. 4, s. 391 – 403.
Kľúčové slová: surogácia, surogačná matka, komerčná/altruistická forma, komercializácia, suverenita štátu, „súdny aktivizmus“, Európsky súd pre ľudské práva.
Keywords: surrogacy, surrogate mother, commercial/altruistic form, commercialization, state sovereignty, “judicial activism”, European Court of Human Rights.
Právne predpisy/legislation: Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach; zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Úvod
FIGO (International Federation of Gynecology and Obstetrics) stanovila v r. 2007 odporúčania, kedy je surogačné materstvo akceptovateľné, pričom je neprípustná forma komerčnej surogácie. Podobne aj ESHRE (European Society of Human Rreproduction and Embryology) pripúšťa výhradne medicínske indikácie ako dôvody pre realizáciu surogácie.
1)
Je preto vôbec prípustné, aby sme surogačnej matke uhrádzali odmenu, alebo treba akceptovať, že to musí byť výsostne záležitosť altruizmu, ako vysoko humánneho činu a všetko, čo sa vymyká tomuto zmýšľaniu, je potrebné vopred považovať za eticky neprijateľnú pohnútku. Je vôbec právne dovolené prijať odmenu za vynosenie, pôrod a odovzdanie dieťaťa objednávateľskému páru?
Altruizmus ako východisko surogačného materstva
Altruistická forma náhradného materstva znamená, že je surogačnej matke uhradená suma účelne vynaložených nákladov, spojených s tehotenstvom a pôrodom. Tam, kde je surogačné materstvo legálne, väčšinou býva aj stanovená nejaká limitujúca čiastka, ktorá je akceptovaná, ale nad túto sumu už nejde o altruistickú, ale komerčnú formu. Vôbec nie je zriedkavé, že sa vo vektoroch úvah o etickom prístupek surogácii považuje istá forma odmeny pre náhradnú matku za niečo prijateľné, teda ak prijme istú čiastku, vníma sa to aj ako spravodlivé, pretože si odmenu za túto službu zaslúži. V tomto kontexte sa dostáva však objednávateľský pár aj surogačná matka na veľký tenký ľad prípadnej trestnoprávnej roviny.
Altruizmus bol prvýkrát formálne definovaný francúzskym filozofom Augustom Comtom v 19. storočí. Podľa neho ide o "
nezištnú starostlivosť o dobro druhých, uprednostňovanie záujmov druhých pred vlastnými.
"
2)
Dalo by sa povedať, že je to nezištné, obetavé konanie v prospech iných a na týchto etických premisách by malo byť aj založené konanie surogačnej matky. Samozrejme, v kontexte surogácie ide o podstatne zložitejší problém. Ani vôľa konať dobro nie je stopercentne motivovaná samotným dobrom, ale môže vychádzať z iného druhu potrieb, ak ponecháme bokom ekonomické aspekty. Pokiaľ je to v rodinných vzťahoch, môže to byť tlak rodiny, snaha vyhovieť, túžba po uznaní a mnohé iné, ktoré splošťujú veľkosť toho, čo vnímame ako altruizmus v samotnej podstate. Zmluvným ukotvením surogácie sa, navyše, vytvára istá forma tlaku, ktorá núti konať surogačnú matku aj mimo rámca dobročinnosti, možno v mnohých prípadoch aj proti svojej vôli. V oblasti kontraktačnej sa totiž nerovnováha vzťahu dobročinná osoba verzus objednávateľský pár, dostáva do pomyselnej rovnocennosti a vzťah sa stáva arénou práv a povinností. Aj z psychologického hľadiska nejde o bezproblémovú oblasť.
3)
Už len tým, že sú vynechané významné biologické faktory, pretože absentuje heterosexuálny styk vo väzbe na splodenie dieťaťa a pôrod ako udalosť zavŕšenia procesu vzniku rodičovstva. Ide vlastne o situáciu, keď sa objednávatelia považujú za rodičov želaného dieťaťa, hoci vôbec alebo len čiastočne pokrývajú biologické rodičovstvo, zatiaľ čo surogačná matka sa vôbec nepovažuje za matku dieťaťa, hoci v právnej a biologickej rovine ňou je (genetické materstvo, že sú vajíčka jej, sa väčšinou eliminuje, na 95 % hovoríme o gestačnej forme surogácie).
4)
Sú pritom aj právne úpravy, v ktorých dominuje prístup, že genetická matka je bez ďalšieho považovaná za matku dieťaťa aj po právnej stránke. Napríklad z pohľadu židovského práva v štáte Izrael, kde je legálna surogácia - ak je surogačnou matkou vydatá žena, nebude považovaná za matku dieťaťa, ale bude to žena, ktorá dodala oocyty k oplodneniu. Z tohto pohľadu nemožno akceptovať, aby darkyňou vajíčok bola vydatá žena, pretože by to právny stav mimoriadne komplikovalo.
5)
Na jednej strane teda slobodná vôľa je na počiatku vzniku surogačného materstva, náhradná matka dobrovoľne vstupuje do záväzkového vzťahu, ale autonómia súhlasnej vôle môže byť oslabená počas trvania zmluvného záväzku. Napríklad, nebude chcieť dodržiavať nejaké opatrenia v súvislosti s tehotenstvom, alebo bude mať vopred nepredpokladané zdravotné komplikácie, pričom môžu u nej kolísať aj motivácie súvisiace so zmenou životných okolností, alebo napriek snahe nevytvárať väzbu na dieťa, táto môže vzniknúť a prehlbovať sa.
Štúdie motivácií nie sú celkom konzistentné, ako uvádza K. Jandová, zo strany surogačných matiek dominujú altruistické motívy ("dať dar života"), iné poukazujú na komerčný aspekt alebo egocentrické motívy, ako napríklad zvýšenie sebaúcty a sebavedomia, pozitívny sebarozvoj, vykonanie dobrého skutku alebo vykonanie špeciálneho skutku kvôli zážitku úspechu. Sú aj surogačné matky, ktoré sa nimi stali s cieľom prekonať hranicu tradičnej ženskej roly tým, že niečo významné urobia pre pár, ktorý má problém.
6)
Empatia s objednávateľským párom a tzv. well-being počas zdravo a bez problémov prebiehajúceho tehotenstva bývajú tiež často spomínané motivácie gestačných surogačných matiek.
7)
Vzniká teda legitímna otázka, do akej miery uplatňuje surogačná matka tzv. reprodukčnú autonómiu. Aj keď nebudeme mať pochybnosť o tom, že dobrovoľne podpisuje informovaný súhlas, predsa len rozdelením rodičovstva na aspekt biologický, gestačný a sociálny dochádza k vytváraniu nejasných hraníc, kde sa jedna forma rodičovstva "prelieva" do druhej. A má to celkom praktické dôsledky: kto ponesie zodpovednosť za rozhodnutie o prípadnej interrupcii, ak sa ukáže v prenatálnom štádiu vývoja istá vývojová vada? Bude to len rozhodnutie závislé od toho, kto si dieťa ponechá? A bude sa tým automaticky rušiť kontrakt? Čo konkrétne vlastne altruizmus predstavuje? Môže byť, že sa bude vzťahovať na väčšiu autonómiu ženy rozhodo vať o celom tehotenstve, lebo komerčná forma implikuje väčšie oprávnenia pre objednávateľský pár? A nie je táto zóna práve tým bioeticky povestným "slippery slope", kde sa skutočnou odplatou stávajú z objednávateľov spotrebitelia, ktorí majú právo byť chránení ako slabšia strana a prináleží im celý rad práv s tým súvisiacich? Avšak, kde je potom balans ochrany druhej strany, ergo surogačnej matky, pričom by obe strany a ich práva mali byť v súkromno-právnych vzťahoch v rovnováhe?
Komerčné náhradné materstvo
V susednej Českej republike, ktorej možnosti právneho systému využívajú aj páry zo Slovenska, platí zákaz komerčného náhradného materstva, vychádzajúci zo všeobecnej zásady, že použitie častí ľudského tela
nesmie byť zdrojom finančného prospechu
alebo iných výhod tak pre osobu, z ktorej tela majú byť tieto časti odobraté, ako ani pre nikoho iného, vrátane zdravotníckeho zariadenia, ktoré odber vykonalo.
8)
"Ľudské telo nemožno predať, nemožno darovať, nemožno zameniť, vypožičať, ani prenajať. Nič také právny poriadok neumožňuje. (...) Ľudské telo je možné radiť do kategórie tzv. hmotných objektov, ktoré však nemožno kvalifikovať ako vec (...), je to teda extra commercium a sine domino, ktorý nemá povahu veci."
9)
Dokonca ide o trestný čin v nadväznosti na § 169 zákona č. 40/2009 Sb. Trestní zákoník v aktuálnom znení, ktorý zakazuje zverenie dieťaťa za odmenu do starostlivosti iného na účel adopcie alebo na iný obdobný účel.V praxi sa javí ako veľmi riskantné, ak by sa oficiálne priznalo, že pár poskytol surogačnej matke odmenu nad rámec náhrady nákladov spojených s tehotenstvom, pôrodom, prípadne popôrodnou starostlivosťou. Vzhľadom na už uvedené, hrozilo by mu riziko trestného stíhania.
10)
Čo na druhej strane je prípustné, sú náklady, ktoré môžu zahŕňať i. a.
prenatálne vyšetrenia
(ultrazvuky, krvné testy, genetické testy),
návštevy u gynekológa
a pravidelné kontroly, či
lieky a doplnky výživy
(napr. kyselina listová, vitamíny, minerály) alebo
špeciálne testy
(napr. glukózový tolerančný test, amniocentéza a i.). Samozrejme, ak by vznikli náklady v súvislosti s nevyhnutnou hospitalizáciou, mali by byť uhrádzané, podobne psychologické poradenstvo, náklady na samotný pôrod (čo sa môže líšiť v závislosti od zdravotníckeho zariadenia), náklady na výbavu pre novorodenca, cestovné náklady na rôzne vyšetrenia, kurzy prípravy ap.
11)
V praxi náhradná matka nie je darkyňou vajíčka, dokonca na Klinike reprodukčnej medicíny a gynekológie v Zlíne
výslovne žiadajú, aby matka z objednávateľského páru mala svoje funkčné vaječníky a vajíčko bolo jej
. Je to tak aj preto, že zákon predikuje, aby darkyňa vajíčok zostala anonymná voči príjemkyni. Pritom však realita je dôkazom opaku, väčšina kliník nechce z logických dôvodov garantovať výber surogačnej matky, takže je úlohou objednávateľského páru, aby si rôzne, napríklad prostredníctvom inzercie surogačnú matku našiel a potom už vedno spolu vyhľadali služby príslušnej kliniky. Tento postup sa prieči princípu
anonymity,
čo je potom rovnaká situácia, ako v prípade surogácie v príbuzenskom rade. V takých prípadoch
nie je prakticky možné eliminovať, aby medzi nimi existovala dohoda o odmene za službu
, o ktorej klinika nemusí vedieť, čím sa z altruistickej formy surogácie stáva komerčná.Zatiaľ čo počet heterosexuálnych párov s medicínskym problémom je relatívne nižší, v prípade komerčnej surogácie bude počet žiadateľov u homosexuálnych párov podstatne vyšší, pret
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 4/2025
