Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Pristúpi Európska únia k Dohovoru o ľudských právach do roku 2030?
Článok popisuje aspekty dôležité pre pristúpenie EÚ k Dohovoru Rady Európy o ľudských právach a jeho dôsledky. K procesu pristúpenia uvádza jeho históriu, stanoviská Súdneho dvora EÚ i rokovania v rámci Rady Európy. Spomína vzťah Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ, vrátane ich judikatúry týkajúcej sa Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Analyzuje rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2024 vo veci KS a KD (Eulex Kosovo), ktorý je pozitívnym krokom v tomto procese, pretože Súdny dvor EÚ spresnil svoju právomoc v oblasti SZBP zadefinovaním všeobecného pravidla, že má právomoc posudzovať zákonnosť aktov alebo opomenutí, ktoré priamo nesúvisia s politickými alebo strategickými rozhodnutiami patriacimi do pôsobnosti SZBP, alebo právomoc ich vykladať.
The article describes aspects relevant to the EU’s accession to the Council of Europe Convention on Human Rights and its implications. On the process of accession, it gives its history, the opinions of the Court of Justice of the EU and the negotiations within the Council of Europe. It mentions the relationship between the European Court of Human Rights and the Court of Justice, including its case law on the Common Foreign and Security Policy. It analyses the judgment of the Court of Justice of 10 September 2024 in KS, KD (Eulex Kosovo), which is a positive step in the process, as the Court has clarified its competence in the field of CFSP by defining the general rule that it has the power to judge the legality of acts or omissions not directly related to, or to interpret, political or strategic decisions falling within the scope of the CFSP.
BRENČIČ, M.: Pristúpi Európska únia k Dohovoru o ľudských právach do roku 2030?; Justičná revue, 77, 2025, č. 4, s. 369 – 390.
Kľúčové slová: dohoda o pristúpení EÚ k Dohovoru, právomoci súdov EÚ v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci KS a KD (Eulex Kosovo), politické a strategické rozhodnutia v SZBP.
Key words: Agreement on the Accession of the EU to the Convention, Jurisdiction of the EU Courts in the field of Common Foreign and Security Policy, Judgment of the Court of Justice in KS, KD (Eulex Kosovo), political and strategic decisions in the CFSP.
Právne predpisy/legislation: Zmluva o EÚ, Zmluva o fungovaní EÚ; Charta základných práv EÚ; Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa Stanoviska Súdneho dvora EÚ č. 2/13, z 18. decembra 2014, o súlade návrhu dohody o pristúpení Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor") so Zmluvami je pristúpenie možné, ak bude rešpektovaný špecifický charakter právneho poriadku Európskej únie ("Únia") a nebudú dotknuté právomoci Únie podľa Zmlúv. Následne rozvinul svoju judikatúru v oblasti základných práv na základe uplatňovania Charty základných práv EÚ ("Charta") i v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky ("SZBP").
1)
1 Prepojenie dvoch európskych súdov - Štrasburg, Luxemburg
Dohovor je záväzný pre všetkých 46 členských štátov Rady Európy vrátane 27 krajín Európskej únie. Štrasburský systém poskytuje externú kontrolu, ktorú vykonáva medzinárodný súd, Európsky súd pre ľudské práva ("Súd").
Súdny dvor je jednou z inštitúcií Únie. Pristúpením EÚ k Dohovoru sa bude na ňu vzťahovať tento mechanizmus "vonkajšej" kontroly na zabezpečenie súladu právnych predpisov a politík so základnými právami. Na úrovni EÚ funguje "vnútorný" kontrolný mechanizmus, ktorý umožňuje predbežnú a autonómnu justičnú kontrolu zo strany Súdneho dvora. Bola vytvorená Charta, ktorú v roku 2000 slávnostne vyhlásili - Parlament, Rada a Komisia. Právnu záväznosť nadobudla v decembri 2009 a tak sa stala záväzným zdrojom primárneho práva EÚ.
Charta je do veľkej miery inšpirovaná nástrojmi Rady Európy, najmä Dohovorom. Právny poriadok EÚ predstavuje ústavný poriadok, v ktorom sa základné práva uznané Chartou musia, citujúc Súdny dvor, vykladať a uplatňovať "v súlade s ústavným rámcom" Únie (stanovisko pléna Súdneho dvora 2/13 z 18. decembra 2014, bod 177; rozsudok Veľkej komory Súdneho dvora vo veci C-234/17
XC, YB, ZA,
z 24. októbra 2018, bod 45). Súdny dvor v tejto súvislosti zdôraznil rozdiely medzi prostriedkami nápravy zameranými na ochranu základných práv zaručených právom EÚ a vnútroštátnymi prostriedkami nápravy zameranými na zabezpečenie uplatňovania rozhodnutí Súdu (
XC a ďalší
, body 31 - 48).Keďže EÚ nie je zmluvnou stranou Dohovoru, sťažnosti na Súd nemožno podávať priamo proti nej. EÚ nemôže byť zodpovedná za konanie svojich inštitúciía žaloby podané proti nej sú
ratione personae
nezlučiteľné s Dohovorom.V súčasnosti Súd vyhlasuje sťažnosti podané proti aktom, opatreniam a opomenutiam inštitúcií a iných orgánov EÚza neprijateľné.
2)
To sa zmení po jej pristúpení k Dohovoru (je to upravené v článku 1 ods. 3 návrhu prístupovej dohody).Súd však v súčasnosti môže považovať členské štáty za zodpovedné za účinky práva EÚ v ich vnútroštátnom právnych poriadkoch.
3)
Napríklad štáty sú v zásade naďalej zodpovedné, pokiaľ ide o primárne právo Európskej únie (
Matthews proti Spojenému kráľovstvu,
bod 33).Sú teda zodpovedné podľa Dohovoru, aj keď len vykonávajú alebo implementujú právne predpisy EÚ.
V priebehu rokov Súd preukázal, že dôveruje úrovni ochrany stanovenej v EÚ a presadzovanej Súdnym dvorom. Preto v situáciách, v ktorých členské štáty nemajú žiadnu možnosť voľnej úvahy o tom, ako sa akt EÚ uplatňuje, Súd odmietne úplnú kontrolu a uplatní bosporskú domnienku rovnocennej ochrany.
4)
Táto doktrína bola riešením potenciálnych protichodných povinností, ktorým by mohli čeliť členské štáty EÚ, a úctivým gestom voči EÚ a Súdnemu dvoru.
5)
Pristúpenie EÚ k Dohovoru môže znamenať opustenie tejto doktríny. Súd by vykonával plnú kontrolu. Kritérium rovnocennej ochrany možno uplatniť aj v situáciách týkajúcich sa zlučiteľnosti aktov iných medzinárodných organizácií s Dohovorom.
6)
Súd už uplatnil domnienku rovnocennej ochrany v kontexte NATO.
7)
Po pristúpení EÚ k Dohovoru budú musieť sťažovatelia v konaní vyčerpať aj existujúce opravné prostriedky v rámci EÚ, a to aj na Súdnom dvore
8)
, napríklad o náhradu škody spôsobenú opatreniami v SZBP.Rozhodnutia Súdu v prípadoch, v ktorých bude EÚ stranou, budú záväzné pre EÚ-inštitúcie vrátane Súdneho dvora.
Pristúpenie EÚ k Dohovoru môže poskytnúť aj odpoveď na otázku, či sú známe požiadavky na priamu a individuálnu legitimáciu v súlade s požiadavkami Štrasburgu.
9)
Od rozsudku
Plaumann
10)
Súdny dvor totiž vyžaduje, aby fyzické alebo právnické osoby preukázali, že akt EÚ
"sa ich dotýka z dôvodu ich určitých osobitných vlastností, ktoré sú im vlastné, alebo z dôvodu okolností, ktorými sa odlišujú od všetkých ostatných osôb".
Niektorí očakávajú, že po pristúpení EÚ k Dohovoru bude proti jej agentúram smerovať viac sťažností v súvislosti s otázkami životného prostredia, či migračnou politikou EÚ. A technologickí giganti sa budú môcť odvolávať na Súde proti presadzovaniu digitálnej politiky EÚ.
11)
Judikatúry oboch európskych súdov sa navzájom ovplyvňujú.
12)
Judikatúra Súdu, ktorá sa týka práva Európskej únie, je napríklad v oblasti zodpovednosti členských štátov EÚ, európskeho zatykaču, azylu, únosov detí, práva na spravodlivý proces, slobody prejavu či zákazu diskriminácie.
13)
Súdny dvor vo svojej judikatúre zasa odkazuje na články Dohovoru, aj keď len marginálne. Od roku 2016 do roku 2024 to bolo len 55-krát. Pritom 145 rozsudkov Súdneho dvora z roku 2023 sa týka oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a/alebo základných práv.
14)
Oba súdy už posudzovali rovnaké prípady týkajúce sa ľudských práv, napríklad otázku publikovania údajov o zdaňovaní [rozsudok Súdneho dvora vo veci C-73/07
Splnomocnenec pre ochranu údajov (Tietosuojavaltuutettu) proti firmám Satakunnan Markkinapörssi Oy a Satamedia Oy
zo 16. decembra 2008; následne rozsudok Súdu vo veci uvedených firiem proti Fínsku z 27. júna 2017, sťažnosť č. 931/13
15)
, bod 212
16)
].Ďalším príkladom je aktuálny spor, ktorý sa týka zákazu rituálnej porážky dobytku bez jeho predchádzajúceho omráčenia. Sťažovatelia (moslimovia, židia z Belgicka) podali žalobu na Ústavný súd Belgicka, ktorý sa obrátil na Súdny dvor so žiadosťou o výklad nariadenia Rady č. 1099/2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania v spojení s článkom 13 ZFEÚ a článkom 10 ods. 1 Charty.
17)
Súdny dvor rozhodol, že právo EÚ nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá v rámci rituálneho zabíjania vyžaduje proces zvratného omráčenia, ktorý nespôsobuje smrť zvieraťa.Súdny dvor sa vo svojom rozsudku odvolával na Dohovor (čl. 9), zásadu voľnej úvahy štátov i neexistencie konsenzu medzi nimi a tiež jeho judikatúru (
S. A. S. proti Francúzsku
/19/).
18)
; Bajatjan proti Arménsku20)
Konštatuje, že tak Dohovor ako aj Charta je živým nástrojom.
21)
Niektorí zo sťažovateľov sa potom obrátili na Súd, ktorý vo februári 2024 tiež rozhodol v ich neprospech a v prospech ochrany zvierat. Ten rozhodol, že tento zákaz rituálnej porážky dobytka, platný vo Valónsku a Flámsku, nie je v rozpore s čl. 9 ani čl. 14 Dohovoru.
Súd v rozsudku spomína konanie pred Súdnym dvorom (body 6 - 8), právo EÚ (body 35 - 38, 93, 113
22)
). Súd nevidel dôvod na to, aby odporoval Súdnemu dvoru a ústavnému súdu, ktoré konštatovali, že ochrana dobrých životných podmienok zvierat je etickou hodnotou, ktorej súčasné demokratické spoločnosti pripisujú čoraz väčší význam.Ako posledný príklad prepojenej judikatúry uvádzame, že Charta (čl. 10 ods. 2) na rozdiel od Dohovoru (čl. 9) výslovne upravuje právo na výhradu vo svedomí, čo bolo spomenuté aj v rozsudku Súdu, ktorý sa týkal odmietnutia vojenskej služby (
Bajatjan
, 2011, body 56 - 57, 74, 106).2 Obmedzená jurisdikcia Súdneho dvora v SZBP ako prekážka pristúpenia EÚ k Dohovoru?
Ako pravidlo platí,
23)
že Súdny dvor nemá právomoc vo vzťahu k ustanoveniam o SZBP, ani k aktom prijatým na ich základe.
24)
S dvomi výnimkami uvedenými v Zmluvách: má právomoc monitorovať súlad s článkom 40 Zmluvy o EÚ (ZEÚ)
25)
a preskúmavať zákonnosť rozhodnutí upravujúcich reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, ako sa ustanovuje v článku 275 odseku druhom Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ).
26)
Súdny dvor v rozsudku
KS a KD (Eulex Kosovo)
z 10. septembra 2024
27)
prvýkrát výslovne uvádza, že okrem reštriktívnych opatrení a dodržiavania článku 40 ZEÚ má právomoc rozhodovať o určitých aktoch a nečinnosti Únie v kontexte SZBP, a najmä spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP).Je to v súlade s prístupom, ktorý predseda Súdneho dvora nazýva "kameň po kameni"
28)
. Súdny dvor postupne buduje línie svojej judikatúry, pričom vychádza zo všeobecného a trochu vágneho znenia rozsudku a potom ho ďalej spresňuje. Po prijatí stanoviska č. 2/13, že podľa platného práva EÚ niektoré akty prijímané v rámci SZBP nepatria do pôsobnosti Súdneho dvora,
29)
tento postupne prijíma judikatúru v otázkach súvisiacich s vonkajšími vzťahmi EÚ. Týka sa najmä reštriktívnych opatrení - sankcií EÚ.
30)
V ostatných rokoch Súdny dvor rozšíril svoju právomoc v oblasti týkajúcej sa SZBP v troch skupinách prípadov: zamestnávanie v misiách EÚ (napr.
H
); prejudiciálne konania a žaloby o náhradu škody v súvislosti s reštriktívnymi opatreniami (
31)
, SatCenRosneft
32)
, Bank Refah33)
) a prípady, v ktorých ide o výklad ustanovenia, nad ktorým má Súdny dvor právomoc, hoci sa vec týka aj SZBP (napr.
Maurícius
34)
, Elitaliana35)
).Súdny dvor teda postupne spresňuje svoju jurisdikciu v SZBP, napríklad nad aktami, ktoré sa týkajú personálnych otázok/staff management, rozpočtových opatrení či verejného obstarávania (
Elitaliana, H, SatCen
36)
). V prípade
Rosneft
potvrdil, že má jurisdikciu len na nad individuálnymi rozhodnutiami o sankciách proti právnickým i fyzickým osobám. Kým v prípade
Bank Refah
rozhodol, že má jurisdikciu pre škody vyplývajúce z neoprávneného zaradenia osôb na sankčný zoznam EÚ, vo veci
KS a KD (Eulex Kosovo)
rozširuje svoju jurisdikciu na ďalšie akty a opomenutia EÚ v SZBP.Ďalšie spresnenie judikatúry Súdneho dvora v SZBP môže nasledovať v reakcii na predbežné otázky vnútroštátnych súdov, týkajúce sa SZBP - základných práv, odškodnenia, definovania politických/strategických otázok a aj v prípadoch po pristúpení EÚ k Dohovoru.
Absencia právomoci Súdneho dvora vykonávať súdne preskúmanie niektorých rozhodnutí v oblasti zahraničnej politiky je osobitnou charakteristikou právneho poriadku EÚ. Tak to zamýšľali členské štáty EÚ pri vypracovaní Lisabonskej zmluvy: niektoré zahranično politické akty by ne mali byť súdne preskúmateľné.
37)
Stanovisko č. 2/13 uvádza vylúčenie právomoci Súdneho dvora v SZBP ako "situáciu", ktorá je vlastná úprave právomoci Súdneho dvora v Zmluvách a ako takú ju možno odôvodniť len z hľadiska práva EÚ.
38)
Táto situácia, obmedzená právomoc Súdneho dvora, je "špecifickou charakteristikou práva EÚ".
39)
Je to príklad zásady
nemo dat quod non habet
(nikto nemôže dať to, čo nemá), keďže členské štáty rozhodli, že súdy EÚ nemôžu preskúmavať určité (politické) rozhodnutia; samotná EÚ nemôže delegovať túto právomoc (pretože ju nemá) na Štrasburg (alebo inému medzinárodnému súdu mimo právneho systému EÚ).
40)
Niektorí namietajú, že Súdny dvor vo svojej judikatúre rozširuje a iní že zužuje
41)
svoju jurisdikciu v SZBP. Kritizovaný je z oboch strán. Že jeho rozhodovanie nie je ryba ani rak. Ale aká lepšia alternatíva by bola v situácii, keď sa Zmluvy menia a keď odškodnenie za akty/opomenutia EÚ v SZBP neprisúdia vnútroštátne súdy?Generálna advokátka vo veci
KS a KD (Eulex Kosovo)
navrhla, aby Súdny dvor uznal svoju úplnú jurisdikciu pre odškodňovanie pri porušovaní základných práv v SZBP.
42)
Domnievame sa, že to nemá oporu v Zmluvách. Naopak, na prvom stupni Všeobecný súd EÚ neuznal žiadnu jurisdikciu v tejto oblasti. Tu však treba brať do úvahy aj doterajšiu judikatúru Súdneho dvora. Medzi týmito krajnými pozíciami v rozhodovaní súdov EÚ o SZBP - úplná jurisdikcia pri porušovaní základných práv alebo žiadna jurisdikcia, zvolil Súdny dvor kreatívne riešenie.Pre pristúpenie EÚ k Dohovoru, ktorá je v hre už desaťročia, bolo dôležité vyriešiť otázku, že štrasburský súd môže mať jurisdikciu v prípadoch sťažovateľov proti opatreniam EÚ v oblasti SZBP, do ktorých by nebol zapojený súd EÚ.
Rozsudkom vo veci
KS a KD (Eulex Kosovo)
nastal v tomto pozitívny posun, pretože Súdny dvor
rozhodol, že má právomoc posudzovať zákonnosť aktov alebo opomenutí, ktoré priamo nesúvisia s politickými alebo strategickými rozhodnutiami
patriacimi do pôsobnosti SZBP, alebo ich
vykladať
.
43)
Takže v ďalších prípadoch o náhradách škody proti opatreniam EÚ v SZBP, napríklad v súvislosti s ich misiami, súdy EÚ nevylúčia automaticky svoju právomoc, ale budú posudzovať ich súvis s politickými alebo strategickými rozhodnutiami EÚ, teda či ide o akty "každodenného riadenia", "čisto procesné pravidlá", "administratívne otázky". Tak to analyzuje Súdny dvor v tomto prípade (body 121 -137) a prichádza k záveru, že napríklad absencia právnej pomoci, nápravné opatrenia a právne správne preskúmanie priamo nesúvisia s politickými a strategickými rozhodnutiami, a preto podliehajú jeho preskúmaniu. Súdny dvor tak prichádza s praktickým riešením a objasnením obmedzených právomocí, ktoré mu dávajú Zmluvy v SZBP.Podľa niektorých, ani toto významné rozhodnutie nemusí odstrániť prekážky pre pristúpenie EÚ k Dohovoru
44)
a stále sa pohybujeme v nasledujúcich rámcoch:
"Zmluvné strany musia zmeniť zmluvy, a tým sa vzdať svojho želania vylúčiť právomoc Súdneho dvoru z oblasti SZBP. Alebo musí Súdny dvor uznať, že pristúpenie sa môže uskutočniť aj bez ohrozenia autonómneho právneho poriadku EÚ, aj keď o správaní EÚ v oblasti SZBP rozhodne externý súd."
45)
Keďže o takejto zmene zmlúv, ktorá by problém vyriešila, sa najbližšie roky nerozhodne, je podstatné, ako prístupovú dohodu posúdi Súdny dvor, ktorý svojou judikatúrou prakticky dopĺňa svoju obmedzenú právomoc rozhodovať o opatreniach SZBP. Mohol by napríklad povedať, že v SZBP
lex imperfecta
46)
neznamená
lex absentia
a odobriť prístupovú dohodu.3 Procesné aspekty pristúpenia EÚ k Dohovoru
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 4/2025
