Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Konanie o odmietnutí účinkov priamo vykonateľných rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy
JAKAB, R.: Konanie o odmietnutí účinkov priamo vykonateľných rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy. Právny obzor, 108, 2025, č. 2, s. 126 – 144.
https://doi. org/10.31577/pravnyobzor.2025.2.02
Proceedings on the rejection of the effects of directly enforceable decisions of foreign public administration bodies. Under the influence of deepening integration within the European Union, under the influence of growing worldwide globalization and interstate cooperation, one of the forms of administrative activities - administrative acts / decisions that have a cross-border effect - are increasingly being used. This shall apply especially in the conditions of the European Union, where administrative acts that have direct effects on the territory of other member states, the so-called transterritorial administrative acts, have intensive applicability. In the framework of this article, we deal with the possibilities of the affected state to defend itself against the effects of administrative acts of foreign public administration bodies, if these would be in conflict with the interests of the given state. We also deal with the assessment of whether there is a legal proceedings in the conditions of the Slovak Republic that could be used for the purpose of defending against the negative effects of directly enforceable administrative acts of foreign public administration bodies. Since there is no such procedure, we propose de lege ferenda its basic features and characteristic features.
Key words: administrative act, extraterritoriality, legal proceedings, administrative justice
I. Úvod
Jednou z foriem, ktorých prostredníctvom sa uskutočňuje zosúlaďovanie činností v rámci členských štátov Európskej únie, je využívanie cezhraničného účinku správnych aktov
1)
členských štátov Európskej únie. Prostredníctvom tejto formy nastáva harmonizácia činnosti medzi členskými štátmi na tzv. horizontálnej úrovni. Bežnejšou a známejšou je však vertikálna harmonizácia, t. j. zosúlaďovanie činností na území členských štátov Európskej únie na základe právnych aktov, či už normatívnych, alebo individuálnych, prijímaných orgánmi a inštitúciami Európskej únie; a ktoré majú svoje priame alebo nepriame účinky aj na území členských štátov
2)
.V rámci predchádzajúceho výskumu sme sa okrem iného zaoberali aj vymedzením jednotlivých kategórií správnych aktov, ktoré majú v podmienkach Európskej únie cezhraničné účinky, a to na základe posúdenia ich spoločných znakov.
3)
Na základe toho je možné správne akty s potenciálnym cezhraničným účinkom v rámci podmienok Európskej únie kategorizovať takto:Do prvej kategórie patria správne akty, ktoré majú automatický, priamy účinok aj na území iných (spravidla všetkých) členských štátov s tým, že hostiteľské členské štáty nemôžu modifikovať tento účinok správnych rozhodnutí. Základom na vydávanie správnych aktov je teda sekundárne právo Európskej únie, najmä vo forme nariadení alebo smerníc, pričom toto právo nestanovuje konkrétne podmienky, za akých možno účinky takýchto správnych aktov odmietnuť, pozastaviť či uplatniť akúkoľvek výhradu. Táto kategória správnych aktov sa označuje ako tzv. pravé (rýdze) transteritoriálne správne akty.
4)
Do druhej kategórie je možné zaradiť také správne akty, ktoré síce majú automaticky priamy účinok aj na území ostatných členských štátov, no tieto hostiteľské členské štáty majú k dispozícii oprávnenia modifikovať účinok týchto správnych aktov. Aj v tomto prípade je právnym základom sekundárne právo Európskej únie vo forme nariadení a smerníc, no tieto priamo upravujú možnosť buď odmietnuť účinky správnych aktov na území hostiteľského štátu, alebo pozastaviť tieto účinky na dobu existencie určitého ohrozenia chráneného záujmu, prípadne podrobiť takéto správne akty ešte určitej dodatočnej verifikácii zo strany hostiteľského štátu. Určitým extrémnym prípadom modifikácie účinkov správnych aktov je oprávnenie hostiteľského štátu zrušiť takéto akty vydané domovským štátom. Ako bolo uvedené, ide o extrémny prípad, keďže zasahuje výrazným spôsobom do zásady, že správne akty (aj s cezhraničnými účinkami) preskúmava, vykonáva nad nimi dohľad, ruší, mení jedine domovský štát, t. j. štát, ktorý takýto správny akt vydal. Táto kategória sa označuje ako tzv. modifikované transteritoriálne správne akty.
5)
Tretia kategória pozostáva z takých správnych aktov, ktoré majú potenciálny cezhraničný účinok, no ten je na území hostiteľských štátov priznaný iba na základe osobitného aktu uznania. Teda, hostiteľský štát má právo preveriť takéto akty z hľadiska splnenia podmienok, a až na základe prijatia jeho aktu uznania, takýto správny akt nadobúda cezhraničné účinky. Pričom v rámci tejto kategórie sú obsiahnuté také typy správnych aktov, ktorých uznávanie (podmienky a postup) sú dané právom Európskej únie, najmä vo forme smernice alebo rámcového rozhodnutia.
6)
Tie sú následne implementované do právneho poriadku členského štátu. Vzhľadom na to existuje v rámci všetkých členských štátov rovnaký režim uznávania takýchto aktov, uplatňujú sa rovnaké podmienky uznania, resp. odmietnutia uznania, a rovnaký procesný postup. Táto kategória sa označuje ako tzv. správne akty podliehajúce uznaniu na základe harmonizovaných pravidiel vyplývajúcich z práva Európskej únie.
7)
Do štvrtej kategórie patria taktiež správne akty, ktorých cezhraničné účinky nastávajú na základe aktu uznania zo strany hostiteľského štátu. No na rozdiel od predchádzajúcej kategórie nie je pri týchto typoch správnych aktov harmonizovaná právna úprava podmienok a postupu uznávania v rámci práva Európskej únie. Preto akt uznania sa realizuje za podmienok a podľa postupu vyplývajúceho z národného práva toho-ktorého členského štátu, a v prípade absencie takejto národnej regulácie (čo je skôr pravidlo) potom na základe podmienok a postupov vyplývajúcich z multilaterálnych alebo bilaterálnych dohôd medzi členskými štátmi. V konečnom dôsledku aj národná regulácia odkazuje na medzinárodné zmluvy, ktoré sú základom uznania takéhoto správneho rozhodnutia. Túto kategóriu možno opísať ako tzv. správne akty podliehajúce uznaniu na základe pravidiel vyplývajúcich z národného práva a/alebo medzinárodného práva.
8)
Napokon, piatu kategóriu tvoria správne akty, ktoré sú výsledkom spoločného nadnárodného rozhodovacieho procesu, do ktorého sú zapojené príslušné orgány členských štátov, štandardne aj orgány Európskej únie. Cezhraničný účinok nadobúdajú na základe toho, že sú spoločne prijaté všetkými alebo dotknutými členskými štátmi zapojenými do spoločného rozhodovacieho procesu. Právnym základom existencie týchto správnych aktov, ako aj takéhoto typu nadnárodného procesu, sú právne akty Európskej únie, či už nariadenia alebo smernice. Tieto správne akty patriace do tejto kategórie sa označujú ako zložené (kompozitné) správne akty, prípadne ako nadnárodné (transnacionálne) správne akty, alebo ako správne akty prijaté v rámci nadnárodného rozhodovacieho procesu.
9)
Uvedené kategórie sa medzi sebou líšia v tom, do akej miery, v akom rozsahu môže hostiteľský štát vplývať na existenciu a intenzitu účinkov cudzieho správneho aktu na svojom území, t. j. do akej miery môže ovplyvniť účinky cudzieho správneho aktu na svojom teritóriu. Pri pravých, rýdzich transteritoriálnych správnych aktoch je vplyv hostiteľského členského štátu na existenciu a intenzitu účinkov cudzieho správneho aktu na jeho území žiaden alebo minimálny (pri teoretickom uplatnení všeobecných výnimiek alebo národnej identity). Pri modifikovaných transteritoriálnych správnych aktoch sa vplyv hostiteľského členského štátu na účinky cudzieho aktu zväčšuje, keďže môže buď celkovo odmietnuť účinky na svojom území, alebo pozastaviť na určitú dobu, či preveriť splnenie podmienok na jeho vydanie aj podľa jeho pravidiel. V extrémnom prípade môže aj zrušiť takýto správny akt. Pri správnych aktoch podliehajúcich uznaniu zo strany hostiteľského štátu podľa harmonizovaných pravidiel platí, že účinky nadobudnú na území hostiteľského štátu na základe aktu uznania. hostiteľský štát
a priori
uzná cudzie správneho rozhodnutie. Odmietne ho uznať iba v taxatívne vymedzených prípadoch. Teda tento postup zväčšuje mieru vplyvu hostiteľského štátu na existenciu a intenzitu účinkov cudzieho správneho aktu na jeho území, keďže účinky nenastanú priamo, ale až uznaním, pričom môže odmietnuť uznanie, ak budú dané dôvody taxatívne vymedzené v práve Európskej únie. V prípade správnych aktov podliehajúcich uznaniu na základe pravidiel národného práva a medzinárodného práva bude miera vplyvu hostiteľského štátu ešte väčšia. Totiž, pri uznávaní bude vychádzať z preskúmania podmienok uznania vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, z existencie faktickej reciprocity v uznávaní medzi dotknutými štátmi, z preskúmavania potreby ochrany verejného poriadku v hostiteľskom štáte, z preskúmavania uplatnenia garancií práva na spravodlivý proces a pod. Teda, pri tomto type existuje oveľa širšia miera úvahy o uznaní alebo neuznaní ako pri predchádzajúcom type. A napokon, pri zložených (kompozitných) či nadnárodných (transnacionálnych) správnych aktoch hostiteľský členský štát bude priamo zaangažovaný do procesu prijímania takéhoto správneho rozhodnutia. Už v dôsledku tejto okolnosti je možné konštatovať, že miera jeho vplyvu na existenciu a intenzitu účinkov takéhoto správneho aktu bude značne veľká.Spomedzi uvedených kategórií správnych aktov s potenciálnymi cezhraničnými účinkami je z hľadiska ochrany vlastných národných záujmov členského štátu najproblematickejšia kategória pravých (rýdzich) transteritoriálnych správnych aktov, ako aj v menšom rozsahu kategória modifikovaných transteritoriálnych správnych aktov. Pri ostatných kategóriách členský štát má možnosť ovplyvniť, či daný správny akt bude mať účinok na jeho území ešte predtým, ako takýto účinok nadobudne.
Preto z tohto pohľadu je potrebné zamerať pozornosť na transteritoriálne správne akty a vo vzťahu k nim skúmať najmä to, či existujú dôvody, kedy môže členský štát odmietnuť účinky takéhoto správneho aktu na svojom území. A zároveň, či existujú postupy na úrovni členského štátu umožňujúce mu odmietnuť tieto účinky rešpektujúc princíp zákonnosti. V ostatne zmienenom je pozornosť venovaná najmä podmienkam v Slovenskej republike. A práve toto bolo cieľom nášho výskumu, ktorého výsledky sú zhmotnené v tomto článku. Pri tomto výskume boli využívané najmä základné výskumné metódy typické pre právne vedy. V prvom rade bola využitá metóda analýzy, najmä v podobe analýzy právnej úpravy v rámci Európskej únie, ako aj Slovenskej republiky. Na základe výsledkov analytického štádia boli získané poznatky syntetizované do určitých celkov v podobe vytvárania záverov o existencii všeobecných a špecifických dôvodov obrany členského štátu pred cudzími správnymi aktami či závery o absencii náležitej právnej úpravy v podmienkach Slovenskej republiky. Okrem toho bolo nevyhnutné aplikovať aj metódy explanácie a deskripcie za účelom náležitejšieho opisu skúmaného inštitútu. Napokon aj metódu komparácie v súvislosti s procesnými inštitútmi konania o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy a ich využiteľnosti v navrhovanom konaní.
Vychádzame pritom z hypotézy, že aj vo vzťahu k správnym aktom členských štátov, ktoré majú priame účinky na území iných členských štátov, existujú dôvody, ktoré umožňujú vylúčiť ich účinok na území dotknutého členského štátu. Zároveň vychádzame z hypotézy, že v podmienkach Slovenskej republiky nie je stanovený všeobecný postup regulujúci odmietnutie účinkov priamo vykonateľných cudzích správnych aktov na území Slovenskej republiky.
II. Dôvody odmietnutia účinkov cudzích správnych aktov
Pri identifikovaní dôvodov odmietnutia cudzích správnych aktov vychádzame z doterajších výsledkov výskumu riešiteľského kolektívu, ktoré boli čiastočne publikované vo vedeckej monografii
Transteritoriálne správne akty v podmienkach Európskej únie a Slovenskej republiky
10)
. Za účelom komplexnosti spracovania danej témy preto uvádzame tieto výsledky s úpravami, ktoré vyplynuli z výskumu po vydaní danej monografie.Právo Európskej únie (ako ani právo Slovenskej republiky) nestanovuje explicitný výpočet dôvodov, pre ktoré by bolo možné odmietnuť účinky priamo vykonateľných cudzích správnych aktov na území iného členského štátu. Tieto dôvody je potrebné vyabstrahovať z práva Európskej únie, a to jednak z primárneho, ako aj sekundárneho. Na základe uplatnenia abstrakcie by bolo možné vyvodiť dve kategórie dôvodov. Jednak všeobecné dôvody, ako aj špecifické dôvody. Všeobecné dôvody odmietnutia účinku sú vyvoditeľné hlavne z primárneho práva Európskej únie a súvisia s dôvodmi, pre ktoré členský štát vo všeobecnosti môže vzniesť výhradu voči uplatňovaniu určitého európskeho pravidla na svojom území. Tieto dôvody sa budú vzťahovať na obe kategórie transteritoriálnych správnych aktov, na práve aj modifikované. Špecifické dôvody sú vyvoditeľné hlavne zo sekundárneho práva Európskej únie. Tie umožňujú modifikovať priamy účinok cudzích správnych aktov v konkrétnom prípade a vo vzťahu ku konkrétnemu typu správneho aktu. Teda, nebudú mať všeobecné uplatnenie, ale len vo vzťahu ku konkrétnemu typu modifikovaného správneho aktu.
II.1 Všeobecné dôvody
Ako už bolo uvedené, všeobecné dôvody obrany hostiteľského členského štátu sú vybastrahovateľné z primárneho práva Európskej únie a z princípov, ktoré z nich vyplývajú. Jedným z takýchto princípov zakladajúcim dôvod obrany hostiteľského členského štátu je princíp ochrany národnej identity členského štátu. Tento princíp má základ v čl. 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii. Podľa tohto článku
"Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu, obsiah nutú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samo správ. Rešpektuje ich základné štátne funkcie, najmä zabezpečovanie územnej celistvosti štátu, udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie národnej bezpečnosti. Predovšetkým národná bezpečnosť ostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu."
Princíp rešpektovania národnej identity nie je nový v podmienkach primárneho práva Európskej únie. Existuje už od Maastrichtskej zmluvy. No je pravda, že popularitu získal až po prijatí Lisabonskej zmluvy. Elko Cloots v tejto súvislosti uvádza, že viditeľnosť a jednoznačnosť tohto ustanovenia boli zvýraznené práve Lisabonskou zmluvou. Zatiaľ čo predlisabonská verzia zmluvy iba uvádzala, že
"Únia rešpektuje národnú identitu členských štátov"
, Lisabonská zmluva doplnila dané ustanovenie tak, že "
Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu, obsiahn utú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane re
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 2/2025
