Správa z konferencie XIV. Lubyho právnické dni: Ad hoc legislatíva v súkromnom práve, Smolenice, 19. - 20. septembra 2019

            Medzinárodné vedecké bienále XIV. Lubyho právnické dni sa tradične uskutočnilo v dňoch 19. - 20. septembra 2019 v kongresovom centre SAV v smoleniciach. Usporiadatelia - Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave a Nadácia Štefana Lubyho - usporiadali konferenciu s podporou Ústavu štátu a práva slovenskej akadémie vied ako spoluorganizátora. Rokovanie konferencie na tému Ad hoc legislatíva v súkromnom práve otvorili a účastníkov privítali prof. PaedDr. René Bílik, CSc., rektor Trnavskej univerzity v Trnave, prof. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD., dekanka Právnickej fakulty, doc. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD., predsedníčka správnej rady Nadácie Štefana Lubyho a doc. JUDr. Jozef Vozár, CSc., riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV Rečníci zvýraznili kontinuitu konania tohto významného podujatia súkromného práva a venovali spomienku jej dlhoročným organizátorom a patrónom, v roku 2018 zosnulým profesorom Trnavskej univerzity v Trnave, Petrovi Blahovi a Jozefovi Prusákovi.

            Bezprostredne po otvorení konferencie nasledoval prvý blok príspevkov, ktorý zvýraznil medzinárodný a výrazne stredoeurópsky charakter konferencie s ohľadom na pôvod, ako aj afiliáciu rečníkov.

            Ako prvý vystúpil krakovský profesor Fryderyk Zoll pôsobiaci súčasne na European Legal studies Institute v nemeckom Osnabrucku s príspevkom na tému The protection of the reputation of Polish nation in the statute on Institute of the National Memory as abuse of the private law Instruments (Ochrana cti poľského národa v zákone o Ústave národnej pamäti ako zneužitie súkromnoprávnych nástrojov). Zoll na podklade novej právnej úpravy v Poľsku nastolil otázku, či možno národu priznať osobnostné práva. Zápornou odpoveďou zrejme vyjadril aj svoj názor na existujúci problém zneužitia súkromného práva a občianskoprávnych inštitútov v politickom boji v Poľsku.

            Stabilite súkromného práva a turbulencii politiky sa v prednáške venoval prof. Dr. JUDr. Karel Eliáš z Právnickej fakulty TU v Trnave. Poukázal na úlohu sudcov, ktorí by mohli slúžiť ako strážcovia stability súkromného práva. Je však otázne, do akej miery však majú možnosť a schopnosť plniť tieto úlohy v rozkolísanom systéme príznačnom nárastom legislatívy, kazuistiky, vysokej miery špecializácie s častou absenciou racionálneho diskurzu.

            Prof. JUDr. Josef Bejček, CSc., Právnická fakulta, Masarykova univerzita, Brno, Česká republika, sa v úvode prednášky s názvom Spontánnost soukromého právního řádu versus entropie jeho regulatorních veřejnoprávních tzv. korekcíí venoval otázke, čo vôbec charakterizuje pojem ad hoc legislatíva, ktoré právne akty možno podradiť pod tento pojem? Poukázal na rôzne účely a formy prijímania ad hoc legislatívy, ktorú stricto sensu Bejček vidí aj v náleze ústavného súdu, pričom publiku predostrel celú paletu opatrení v komparatívnom aj historickom prehľade. Z jeho prezentácie, ako aj z prezentácií jeho predrečníkov zreteľne vyplynul názor, že ad hoc legislatívu považujú za negatívny jav a nie sú zástancami jej rozširovania nad rámec krajne nevyhnutnej potreby. Na toto nazeranie upozornila moderátorka sekcie doc. JU