Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Následky zastavenia (ex lege) prerušených konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii (teoretické a praktické aspekty)

Príspevok sa zaoberá problematikou účinkov ex lege späťvzatia žaloby pri prerušených konaniach podľa § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj "zákon o konkurze a reštrukturalizácii" alebo "ZKR"). Smeruje k zodpovedaniu otázky, či súd v zmysle § 47 ods. 4 ZKR zastaví ex lege celé konanie, alebo iba voči úpadcovi. Rozhodovacia prax súdov sa rôzni a riešeniu nepomáha ani nejednoznačnosť a vágnosť tohto zákonného ustanovenia, ktoré nerieši otázku prerušených súdnych konaní pri samostatnom procesnom spoločenstve. Problematické sú situácie, kde v konaniach je procesná kumulácia na oboch sporových stranách, teda v prípade pasívneho alebo aktívneho samostatného procesného spoločenstva, pričom iba voči jednému členovi spoločenstva, prípadne viacerým, bol vyhlásený konkurz a tieto súdne konania sú ex lege prerušené podľa § 47 ZKR. Predovšetkým prvoinštančné súdy tak musia pri svojom rozhodovaní riešiť výklad tohto ustanovenia a rozhodnúť zastavením celého konania alebo iba voči úpadcovi.
Úvod
Konkurzné konanie môžeme charakterizovať ako osobitný druh civilného konania, v ktorom vymáhajú veritelia svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý sa ocitol v krízovej ekonomickej situácii, ktorú platná právna úprava vymedzuje ako úpadok. Pre konkurzné konanie je typická pluralita veriteľov.
1)
Právna úprava konkurzného konania upravuje postup súdu a zúčastnených oprávnených subjektov, ktoré participujú na speňažovaní majetku úpadcu.
2)
Pri úpadku fyzickej alebo právnickej osoby je za zákonom splnených okolností možné vyhlásiť konkurz, kedy dlžník (úpadca) prichádza o možnosť disponovať s majetkom, ktorý tvorí majetkovú podstatu.
3)
S vyhlásením konkurzu spája zákon o konkurze a reštrukturalizácii  jednak hmotnoprávne a jednak procesnoprávne účinky, medzi ktoré patrí prerušenie súdnych a iných konaní.
4)
Procesnoprávne účinky majú priamy vplyv na procesné práva dlžníka a aj ďalších potenciálnych účastníkov konania.
5)
Právnu úpravu spätú s procesnoprávnymi účinkami nájdeme v § 47 ZKR, pričom z hľadiska zamerania tohto príspevku je nutné uviesť, že podľa § 47 ods. 4 ZKR  má nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote účinky späťvzatia žaloby.
6)
Koncepcia účinkov
ex lege
späťvzatia žaloby bola do zákona o konkurze a reštrukturalizácii implementovaná zákonom č. 390/2019 Z. z.  s účinnosťou od 1. januára 2020. Dôvodová správa k tejto novele proklamuje vyjasnenie situácie s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie v kontexte častej pasivity správcu konkurznej podstaty úpadcu.
7)
Pre porovnanie, právna úprava platná a účinná do 31. decembra 2019 neriešila
ex lege
späťvzatie žaloby v prerušenom konaní z dôvodu konkurzu úpadcu, čo v konečnom dôsledku predlžovalo prerušené konanie, v ktorom vystupoval ako strana úpadca.
8)
V situácii, keď neudelí správca konkurznej podstaty úpadcu súhlas na pokračovanie v
ex lege
prerušenom konaní a následne ani úpadca a nerozluční spoločníci, je potrebné takéto konanie zastaviť. Takáto žaloba nie je vzatá späť, iba nastávajú účinky späťvzatia. Je dôležité poznamenať, že tomuto zastaveniu nemôže zabrániť druha sporová strana v opačnom procesnom postavení. Účinky späťvzatia nastanú bez ohľadu na aktívnu alebo pasívnu procesnú legitimáciu úpadcu. Pokiaľ je úpadca v postavení žalovaného, k zastaveniu konania dochádza proti vôli žalobcu, ktorý si môže uplatniť svoju pohľadávku proti úpadcovi len formou prihlášky v konkurze. Tento postup sa aplikuje aj na konania pred účinnosťou predmetnej novely podľa intertemporálneho ustanovenia § 206j ZKR.
9)
Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu. Správca je v tomto prípade aktívne procesne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania.
10)
Otázkou pri zákonodarcom stanovenej úprave § 47 ods. 4 ZKR  zostáva, ako postupovať v prípade plurality subjektov (pri procesnej kumulácii) v prerušenom konaní, predovšetkým žalovaných, za predpokladu, že jeden z nich je úpadca. Zastavuje sa celé prerušené konanie alebo sa zastavuje konanie iba voči úpadcovi? Rovnako vyvstáva otázka, či sa skúma pri takomto zastavení konania aj solidarita sporových strán, keďže zákonodarca v tomto ustanovení uvádza nerozlučné spoločenstvo. Aby sme koncipovali jednoznačnú odpoveď na procesný postup pri zastavení konania z dôvodu vyvolania účinkov
ex lege
späťvzatia žaloby podľa ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, je potrebné venovať pozornosť nielen právnej úprave tohto zákona, ale aj Civilného sporového poriadku v otázke späťvzatia žaloby a procesného spoločenstva, s odkazom na rozhodovaciu prax súdov a doktrinálnu spisbu.
1. Späťvzatie žaloby podľa Civilného sporového poriadku
Z legálneho hľadiska je procesnoprávna úprava späťvzatia žaloby vymedzená § 144 a nasl. CSP. Späťvzatie žaloby po vydaní rozhodnutia vo veci samej ustanovuje § 370 CSP. Z rozsahu týchto ustanovení je zrejmé, že otázku výkladu ponechal zákonodarca na aplikáciu súdov v konkrétnych konaniach. Predmetom tejto časti príspevku bude predovšetkým skúmanie účinkov späťvzatia žaloby a jeho stotožňovania s osobitnými ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Subsidiárna aplikácia Civilného sporového poriadku je zakotvená v § 196 ZKR vo všeobecnosti k začatiu konkurzného konania. Na § 47 ods. 4 ZKR  je z povahy veci potrebné aplikovať § 144 a nasl. CSP, pričom treba zohľadniť aj vzťah
lex specialis lex generalis
týchto dvoch právnych predpisov.
Späťvzatím žaloby žalobca rezignuje celkom alebo čiastočne na súdnu ochranu. Prostredníctvom procesného späťvzatia žaloby sa žalobca ako
dominus litis
snaží docieliť zastavenie konania, pričom toto späťvzatie sa nespája v hmotnoprávnej rovine so vzdaním sa nároku, ale má iba procesnoprávnu rovinu. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje princíp rovnosti účastníkov konania, pričom pri späťvzatí žaloby môže nastať rozpor záujmov žalobcu a žalovaného, zamýšľajúc tak dosiahnuť zastavenie konania, čo však z rôznych dôvodov môže byť v rozpore vo vzťahu k oprávneným záujmom žalovaného.
11)
Žalobca disponuje nielen právom uplatniť svoj nárok prostredníctvom žaloby, ako svojho dispozičného oprávnenia, ale aj späťvzatím takejto žaloby v priebehu konania až do jeho právoplatného skončenia. Žalobu môže žalobca vziať späť aj sčasti. Pri späťvzatí žaloby nie je potrebný súhlas žalovaného, pokiaľ ešte nebol spor predbežne prejednaný alebo nariadené pojednávanie. Súd pri nesúhlase so späťvzatím prihliada na vážne dôvody, ktoré musí odôvodniť žalovaný. Z hľadiska vymedzenia nie sú legálne definované, teda bude na individuálnom určení súdu, ako ich posúdi, pričom nemusí exaktne ísť o právne dôvody, ale aj o rôzne etické, ekonomické alebo morálne dôvody.
12)
K pojmu "vážne dôvody" sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3 Cdo 8/2013 z 27.3.2014.
13)
Späťvzatie žaloby sa dá charakterizovať ako procesný úkon žalobcu, ktorý ho adresuje príslušnému konajúcemu súdu. V tomto úkone prejavuje svoju vôľu už nepokračovať v začatom konaní, na ktorom už nemá právny záujem pokračovať, a netrvá, aby súd rozhodol rozhodnutím vo veci.
14)
Civilný sporový poriadok  rešpektuje postavenie žalobcu ako
dominus litis
. Pokiaľ ale ide o nerozlučné spoločenstvo, je potrebný súhlas so späťvzatím všetkých nerozlučných spoločníkov.
15)
Napriek skutočnosti, že nie je nutnosť vyzvať žalovaného na nesúhlas so späťvzatím žaloby podľa § 146 ods. 1 CSP, z dôvodu rozhodovania o nároku na náhradu trov konania môže byť žiadúce vyzvať žalovaného na účely zistenia, či si uplatňuje trovy súdneho konania, pokiaľ jeho vyjadrenie už nie je súčasťou príloh späťvzatia žaloby, ako v prípade mimosúdnej dohody sporových strán a
in concreto
sa aplikujúceho § 257 CSP. Je tak možné sa vyhnúť následnému podaniu odvolania voči nároku na náhradu trov konania a prípadnému ďalšiemu rozhodovaniu zo strany odvolacieho súdu, resp. rozhodovaniu prvoinštančného súdu v autoremedúre. Pri doručení späťvzatia žaloby ro­zhoduje súd uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie. Súd v takomto prípade už nevykonáva žiadne procesné úkony, ktoré by smerovali k rozhodnutiu vo veci.
16)
V zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku  je, napriek subsidiárnej aplikácii vo vzťahu k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, možné aplikovať iba všeobecné oprávnenie uskutočniť späťvzatie podľa § 144 CSP, s tým rozdielom, že tieto účinky nastanú ex lege, teda sa aplikuje iba podstata tohto ustanovenia. Aplikovateľný je aj § 145 ods. 1 CSP, s tým rozdielom, že musíme zohľadniť procesný postup, ako postupovať pri aktívnom alebo pasívnom procesnom spoločenstve.
Z hľadiska aplikačnej praxe Najvyšší súd SR uviedol v uznesení sp. zn. 5 Cdo 222/2010 z 11.5.2011, že vo vzťahu k žalobcovi nie je súd povinný skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu.
17)
V uznesení sp. zn. 7 So 20/2017 z 28.3.2018 judikoval Najvyšší súd SR tak, že účinky späťvzatia nastávajú okamihom jeho doručenia adresátovi, teda súdu.
18)
Vzhľadom na vecné zameranie tohto príspevku je možným riešením zastavenia konania pri procesnej kumulácii rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 32/2004 z 30.4.2003:
"Vo veci, v ktorej žaloba smeruje proti viacerým žalovaným, žalobca môže vziať späť žalobu aj len voči jednému z nich. Nesúhlas toho žalovaného, vo vzťahu ku ktorému k späťvzatiu žaloby nedošlo,
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Súkromné právo 1/2025

1/2025
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Súkromné právo

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov