Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Určovacia žaloba k majetku konkurznej podstaty. Ochrana vlastníckeho práva v konaní pred súdom

23/2014
Určovacia žaloba k majetku konkurznej podstaty
Ochrana vlastníckeho práva v konaní pred súdom
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
§ 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov
§ 26 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov
§ 143 a nasl. Občianskeho zákonníka
Zo skutočnosti, že vec bola zaradená do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, nemožno vyvodzovať, že by navrhovateľ (žalobca) nemal naliehavý právny záujem na určení, že je (spolu)vlastníkom tejto veci.
Nález
Ústavného súdu
SR, sp. zn.
III. ÚS 531/2012 - upravený pre publikačné účely
.
Z odôvodnenia:
1.
Ústavný súd SR
(ďalej len "ústavný súd") uznesením z 30. októbra 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. Š., (ďalej len "sťažovateľ"), v časti, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") rozsudkom Krajského súdu v N. (ďalej len "krajský súd") č. k. 9 Co 51/2011-267 z 10. mája 2012.
2. Podľa sťažovateľa bolo konaním krajského súdu porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že krajský súd pri rozhodovaní o jeho odvolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu N. (ďalej len "okresný súd") č. k. 25 C 256/2010-133 vo veci jeho žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí jeho žaloby. Podobne ako okresný súd aj odvolací súd zastával názor, že mu neprislúcha kontrolovať a spochybňovať rozhodnutie konkurzného súdu a preskúmavať konkurzné konanie vyhlásené na majetok sťažovateľovej manželky, v dôsledku ktorého sťažovateľ prišiel o svoj majetok. Súd poukázal tiež na to, že sťažovateľ nedostatočne vystupoval v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva, keďže nepodal vylučovaciu žalobu v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o konkurze a vyrovnaní"). Sťažovateľ však v sťažnosti namieta, že podaním určovacej žaloby sa nedomáhal prieskumu konkurzného konania a činnosti konkurzného súdu, ale posúdenia platnosti právnych úkonov, v dôsledku ktorých došlo k strate jeho vlastníckeho práva. K prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v celosti kúpnou zmluvou došlo podľa sťažovateľa napriek tomu, že v čase vyhlásenia konkurzu na majetok sťažovateľovej manželky neboli tieto už v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
K argumentu všeobecných súdov o možnosti prehodnotiť činnosť konkurzného súdu sťažovateľ dodával:
"Tým, že som ja, sťažovateľ, podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam, som sa nedomáhal toho, aby všeobecný súd kontroloval alebo spochybňoval rozhodnutie konkurzného súdu (Opatrenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 K 279/00-160 z 25.9.2002). Namietal som, že Kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Túto neplatnosť má skúmať súd ex offo. Pokiaľ došlo k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na podklade absolútne neplatnej Kúpnej zmluvy, minimálne v podiele 1/2-ica k celku Nehnuteľností svedčí vlastnícke právo mne ako v katastri nehnuteľností zapísanému predchádzajúcemu vlastníkovi.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému a môže sa jej dovolať ktokoľvek. Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a ani nemôže byť konvalidovaná dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu je, že právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, že na jeho základe bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a na právny úkon je nutné hľadieť, ako by nebol urobený. Takto to skonštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí publikovanom pod číslom: 39/1998 ZSP."
3.
Sťažovateľ
vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
"Základné právo sťažovateľa Ing. J. Š., vlastniť majetok a právo na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, právo na pokojné užívanie majetku a jeho ochranu podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na neodňateľnosť a nezrušiteľnosť základných práv podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR a právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Okresného súdu N. č. k. 25 C/256/2010-133 z 11.1.2011 a Rozsudkom Krajského súdu v N. č. k. 9 Co 51/2011-267 z 10.5.2012 porušené boli.
Ústavný súd SR zrušuje Rozsudok Okresného súdu N. č. k. 25 C 256/2010-133 z 11.1.2011 a Rozsudok Krajského súdu v N. č. k. 9 Co 51/2011-267 z 10.5.2012 a vec vracia Okresnému súdu N. na ďalšie konanie.
Okresný súd N. a Krajský súd v N. sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 269,58 EUR, na účet ... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu."
4.
Krajský súd
sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr 1377/12 doručeným ústavnému súdu 3. januára 2013, v ktorom predsedníčka krajského súdu zaujala k sťažnosti takéto stanovisko:
"Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Z citovaného zákonného ustanove
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).