K oprávnenosti držby pozemku na základe notárstvom neregistrovanej dohody (ZSP 20/2023)

V žalobe a v priebehu celého konania žalobcovia argumentovali tým, že na základe rozhodnutia národného výboru o pridelení pozemku do ich osobného užívania a následne uzavretej dohody o zriadení tohto práva vstúpili do držby sporného pozemku. Napriek tomu, že zaplatili náhradu za zriadenie práva osobného užívania a sporný pozemok od uvedeného dňa užívajú, nie sú v katastri nehnuteľností vedení ako vlastníci a ich vlastníctvo je spochybňované.

Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že bývalý mestský národný výbor vyhovel žiadosti žalobcov a 1. júna 1990 rozhodol o pridelení sporného pozemku (vtedy vo vlastníctve štátu) do ich osobného užívania. Právoplatnosťou tohto rozhodnutia im vzniklo právo na uzavretie dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku. Dňa 26. júla 1990 bola so žalobcami za úhradu 870 Kčs uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania sporného pozemku (ďalej len "Dohoda"), v ktorej bolo výslovne uvedené, že toto právo vznikne (až) jej registráciou štátnym notárstvom. Výsledky vykonaného dokazovania ale nepreukázali, že by Dohoda bola registrovaná. Zamietnutie žaloby súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 1992 [§ 872 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len "OZ")], ktoré upravujú transformáciu práva osobného užívania pozemkov na vlastnícke právo. Vzhľadom na to, že pred 1. januárom 1992 nebola Dohoda registrovaná štátnym notárstvom, žalobcom vzniklo v zmysle § 872 ods. 5 OZ právo na uzavretie kúpnej zmluvy k spornému pozemku, ktoré však zaniklo jeho neuplatnením žalobcami do jedného roka od uvedeného dňa. Súd prvej inštancie vysvetlil, že práve toto ustanovenie umožňovalo nadobudnutie vlastníckeho práva tým užívateľom pozemkov, s ktorými boli síce uzavreté dohody o zriadení práva osobného užívania, k ich registrácii štátnym notárstvom ale nedošlo. V ďalšej časti odôvodnenia sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či žalobcovia za daného skutkového a právneho stavu nemohli nadobudnúť vlastníctvo sporného pozemku. V súvislosti s jej riešením poukázal na to, že žalované mesto sa ex lege (účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí) stalo 1. mája 1991 vlastníkom sporného pozemku, ktorý malo predtým v správe. Žalobcovia boli v Dohode výslovne upozornení, že právo osobného užívania k spornému pozemku vznikne až registráciou tohto právneho úkonu štátnym notárstvom. Žalobcovia, ktorí Dohodu podpísali a k dispozícii mali jeden jej rovnopis, si preto museli byť vedomí o nevyhnutnosti tejto registrácie. Objektívne teda - napriek tomu, že sporný pozemok užívali - nemohli byť presvedčení, že sú jeho oprávnenými držiteľmi. Právny poriadok pripustil transformáciu práva osobného užívania pozemku na právo vlastnícke (§ 872 ods. 1 OZ) od 1. januára 1992, avšak len v prípade, že právo osobného užívania pozemku (skutočne) vzniklo, to znamená, len ak bola dohoda o jeho zriadení registrovaná štátnym notárstvom. Žalobcovia si pri náležitej opatrnosti museli byť vedomí, že im toto právo nevzniklo. Podľa presvedčenia súdu vedeli aj to, že nespĺňajú (nesplnili) predpoklady pre vydržanie (t. j. že nie sú vlastníkmi), lebo v roku 2013 požiadali o odkúpenie sporného pozemku. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia sa nedôvodne domáhajú určenia, že sú vlastníkmi sporného pozemku.

V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a z neho vyvodil správny právny záver za náležitej aplikácie a interpretácie § 872 ods. 1 a 5 OZ. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd"), sp. zn. 4Cdo/126/1997, v zmysle ktorého Občiansky zákonník v znení pred 1. januárom 1992 nepovažoval dobu užívania pozemku na základe neregistrovanej dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku (§ 205 ods. 2 OZ) za dobu oprávnenej držby. V súlade so závermi judikatúry odvolací súd konštatoval, že omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, keď sa držiteľ chopil držby, nie je ospravedlniteľný. Pokiaľ držiteľ vstúpil do držby pozemku na základe dohody, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v dobe, keď zákon túto re