doc. JUDr. Rastislav Funta, Ph.D., LL.M.

Mnoho regulačných orgánov pre hospodársku súťaž a ochranu súkromia podporilo integrovaný prístup k dohľadu nad hlavnými online platformami. Tento prístup bol odôvodnený tým, že hospodárska súťaž a ochrana údajov sa navzájom dopĺňajú. Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) a rozhodnutie nemeckého úradu pre hospodársku súťaž (Bundeskartellamt - BKartA) týkajúce sa Facebooku možno teda považovať za pokrok vo formujúcom sa regulačnom prístupe spájajúcom trhovú silu a silu údajov. Napriek tomu sa domnievame, že princípy, ktoré Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) potvrdil vo svojom rozhodnutí vo veci Meta, zrejme neriešia tieto otázky definitívne.

Právna diskusia o zodpovednosti inteligentných agentov sa vzhľadom na jej hospodársky a sociálny význam vo veľkej miere zameriava na tému „autonómneho riadenia“. Dnes môžu autonómne vozidlá riadiť aj v zložitých dopravných situáciách na základe nezávislého vyhodnotenia údajov. Ale po niekoľkých nehodách, keď autonómne riadené vozidlo nezabrzdilo a spôsobilo škodu, došlo k určitému rozčarovaniu. Diskutovalo sa o možných príčinách a dôsledkoch. Nezistil autopilot blížiacu sa prekážku kvôli farebnému spektru a problematickému kontrastu, a preto vozidlo nespomalil? A malo by byť povolené autonómne riadenie? Aj tieto otázky je potrebné zohľadniť pri odpovedi na otázku, ako by mala vyzerať zodpovednosť pri autonómne riadenom vozidle. Given its economic and social importance, the legal debate on the responsibility of intelligent systems focuses largely on the issue of “autonomous driving”.Today, autonomous vehicles can drive even in difficult traffic situations based on independent data evaluation. But after several accidents, when the  autonomously driven vehicle did not brake and caused damage, there was some disappointment. Possible causes and consequences were discussed: Did the autopilot not detect an approaching obstacle due to the colour spectrum and problematic contrast, and therefore did not slow down the vehicle? Should autonomous driving be allowed? These questions also need to be taken into account when answering the question about liability by an autonomously driven vehicle.

Služby cloud computingu sú výzvou pri spracovaní digitálnych údajov. Tradičné digitálne forenzné postupy sa v tomto prípade nehodia kvôli použitiu technológií ukladania na vzdialených serveroch a virtualizácie. Sprístupnenie potenciálnych dôkazov sa ďalej komplikuje vývojom nových cloudových služieb.Autor skúma digitálne forenzné postupy zahŕňajúce komplexnejšie získavanie a analýzu digitálnych dôkazov v rámci systému trestného súdnictva. Cloud computing services are a challenge for digital data processing. Traditional digital forensic techniques are in this case unsuitable due to the use of remote storage and virtualization technologies. The disclosure of potential evidence is further complicated by the development of new cloud services. The author examines digital forensic practices which involve a more comprehensive acquisition and analysis of digital evidence within the criminal justice system.

Podľa čl. 4 GDPR sa údaje o polohe výslovne uvádzajú ako faktor, na základe ktorého možno osobu priamo alebo nepriamo identifikovať, a preto sa označujú ako "identifikátor" osobných údajov. Príspevok sa snaží posúdiť, či je ochrana súkromia podporovaná predvolenými nastaveniami o polohe a získaním súhlasu používateľa (schválením všeobecných zmluvných podmienok), alebo či to namiesto toho spôsobuje, že používatelia nevedomky zdieľajú lokalizačné údaje prostredníctvom mobilných zariadení. Art. 4 GDPR explicitly refers to location data as a factorby which a person can be identified, directly or indirectly, and is therefore referred to as the "identitier" of personal data. The article seeks to assess whetherprivacy is supported by default location settings and user consent (by accepting the general terms of service), or whether users unknowingly share location data via mobile devices.

Autor sa vo svojom príspevku zaoberá problematikou možného porušovania hospodárskej súťaže v dôsledku získavania osobných údajov spotrebiteľov/zákazníkov pri zlučovaní spoločností najmä v prostredí internetu. Autor poukazuje aj na rôzne rozhodnutia v prostredí EÚ, zamýšľa sa nad možnými dôsledkami takýchto fúzií a ponúka odporúčania pri preskúmaní fúzií založených na údajoch. In his contribution, the author addresses the issue of possible breaches of competition resulting from the acquisition of personal data of consumers/customers in merging companies especially in the internet environment. The author also refers to various decisions in the EU environment, reflects on the possible consequences of such mergers and offers recommendations for the review of data-driven mergers.

Digitalizácia a rýchly technologický vývoj ovplyvňujú hospodárske subjekty, spotrebiteľov a jednotlivcov. Otázkou je, či a ako by sa doktrína základných zariadení (essential facility) mala uplatňovať na údaje o používateľoch na online platformách. Z dôvodu osobnej povahy údajov a obchodného modelu poskytovateľov online platforiem tento problém vyvoláva obavy podľa existujúcich pravidiel hospodárskej súťaže. Na tento účel bude tzv. essential facility doktrína analyzovaná aj z pohľadu rozhodovacej praxe v EÚ a USA. Digitization and rapid technological development affect economic operators, consumers and individuals. The question is whether and how the essential facility doctrine should apply to user data on online platforms. Due to the personal nature of the data and the business model of the online platform providers, this problem raises concerns under the existing competition law. For this purpose, the essential facility doctrine will be also analyzed from the perspective of US and EU decision-making practice.