JUDr. Ingrid Zajacová, LL.M.

Uplatňovanie majetkového cenzu v rámci dovolacieho konania v sporoch s ochranou slabšej strany v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR podnietilo úvahy o vhodnosti aplikácie tohto cenzu len na slabšiu stranu a tým spôsobené odopretie prístupu k dovolaniu druhej strany. Majetkový cenzus je diskutabilný aj v kontexte sporov o nárok na náhradu škody na zdraví.K stavu právnej neistoty prispieva nekonzistentnosť rozhodnutí zo strany Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.

Anotácia Nadobudnutie vlastníckeho práva, prípadne vecného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, má z hmotnoprávneho hľadiska v systéme civilného práva svoje pevné miesto. Podľa pôvodnej procesnoprávnej úpravy však patrila právomoc vydávať deklaratórne rozhodnutie potvrdzujúce nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním notárom. Tento neverejný proces vykazoval v praxi relatívne vysokú mieru problémov súvisiacich najmä s neverejným charakterom tohto konania a nízkou mierou informovanosti dotknutých subjektov. Novela č. 68/2021 Z.z. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.5.2021, zaviedla do praxe nové civilné mimosporové konanie - konanie o potvrdení vydržania, v rámci ktorého je subjektom oprávneným na vydanie deklaratórneho rozhodnutia súd. Annotation The acquisition of the right of ownership or the right in rem corresponding to an easement has a firm place in the system of civil law from a substantive point of view. However, under the former procedural law, the power to issue a declaratory judgement confirming the acquisition of the right of ownership by possession belonged to the notary. In practice, this non-public process has had a relatively high level of problems, mainly due to the non-public nature of the procedure and the low level of information of the subjects concerned. The amendment to the Civil Procedure Code, which entered into force on 05/01/2021, introduced into practice a new civil extra-judicial procedure - the procedure for confirmation of possession, in the framework of which the subject entitled to issue a declaratory judgement, is the court.

Anotácia Občianske právo v Českej republike malo dlhé roky rovnaký právny základ s právom uplatňovaným v Slovenskej republike - bol ním Občiansky zákonník z roku 1964 (zák. č. 40/1964 Zb.). Po vzniku samostatnej Českej republiky a samostatnej Slovenskej republiky však postupne občianskoprávna úprava oboch štátov začala zavádzať svoje vlastné špecifiká. Najvýraznejším momentom opustenia historicky zdieľanej právnej úpravy týchto štátov bolo prijatie nového Občianskeho zákonníka č. 89/2012 Sb. v Českej republike. V kontexte týchto zmien bola do nového českého Občianskeho zákonníka zahrnutá aj úprava tzv. zvereneckých fondov, v oblasti investovovania a bankovníctva známych aj pod názvom,,trust funds". Cieľom tohto príspevku je priblížiť čitateľovi podstatu tohto inštitútu a jeho osobitosti, s dôrazom na praktické využitie a úvahy na úrovni de lege ferenda v súvislosti so zavedením tohto inšitútu aj do systému súkromného práva v Slovenskej republike. Annotation The system of the civil law applied within the territory of the Czech republic and within the territory of the Slovak republic used to share the same legal basis - The Civil code n. 40/1964. After the establishment of the independent Czech republic and independent Slovak republic, also within the civil law of these states, a several amendments and differences have occurred. One of the most significant moments representing mentioned changes was the adoption of the new czech Civil code n. 89/2012 Sb. One part of these changes was also an incorporation of the legal institute of trust funds into the legislation. The aim of this article is to introduce the reader the main aspects of trust funds, related peculiarities emphasising on practical application and considerations at the level of de lege ferenda, regarding the potential inclusion of this institute into the system of civil law of the Slovak republic.