Anotácia
Občianske právo v Českej republike malo dlhé roky rovnaký právny základ s právom uplatňovaným v Slovenskej republike - bol ním Občiansky zákonník z roku 1964 (zák. č. 40/1964 Zb.). Po vzniku samostatnej Českej republiky a samostatnej Slovenskej republiky však postupne občianskoprávna úprava oboch štátov začala zavádzať svoje vlastné špecifiká. Najvýraznejším momentom opustenia historicky zdieľanej právnej úpravy týchto štátov bolo prijatie nového Občianskeho zákonníka č. 89/2012 Sb. v Českej republike. V kontexte týchto zmien bola do nového českého Občianskeho zákonníka zahrnutá aj úprava tzv. zvereneckých fondov, v oblasti investovovania a bankovníctva známych aj pod názvom,,trust funds". Cieľom tohto príspevku je priblížiť čitateľovi podstatu tohto inštitútu a jeho osobitosti, s dôrazom na praktické využitie a úvahy na úrovni de lege ferenda v súvislosti so zavedením tohto inšitútu aj do systému súkromného práva v Slovenskej republike.
Annotation
The system of the civil law applied within the territory of the Czech republic and within the territory of the Slovak republic used to share the same legal basis - The Civil code n. 40/1964. After the establishment of the independent Czech republic and independent Slovak republic, also within the civil law of these states, a several amendments and differences have occurred. One of the most significant moments representing mentioned changes was the adoption of the new czech Civil code n. 89/2012 Sb. One part of these changes was also an incorporation of the legal institute of trust funds into the legislation. The aim of this article is to introduce the reader the main aspects of trust funds, related peculiarities emphasising on practical application and considerations at the level of de lege ferenda, regarding the potential inclusion of this institute into the system of civil law of the Slovak republic.
Kľúčové slová
Občianske právo, zverenecký fond, zakladateľ, správca, beneficient
Keywords
Civil law, trust fund, grantor, trustee, beneficiary
Úvod
Pojem "fond" je v slovenskom práve spájaný najmä s fondami v rámci finančného práva. Zverenecký fond je však starým inštitútom civilného práva, ktorý sa využíva stáročia. Hovoriť o ňom ako o,,novinke" v kontexte českého práva je tiež veľmi nepresné vzhľadom na to, že tento inštitút bol novým českým Občianskym zákonníkom (ďalej len "Občiansky zákonník (nový)") prijatým v roku 2012 len opätovne obnovený. Úpravu zvereneckého fondu totiž obsahoval už rakúsky Všeobecný občiansky zákonník z roku 1811 (ABGB). Napriek tomu toto opätovné zavedenie spôsobilo v kruhoch českej právnej i laickej spoločnosti značný rozruch. Debaty o zneužití fondu ako legálneho nástroja na anonymizáciu majetku a daňové zvýhodnenia boli podnietené najmä vtedajším predsedom vlády Českej republiky
1)
, ktorý sa sám rozhodol tento inštitút využiť. V kontexte jeho celoživotných obchodných aktivít a hodnoty nadobudnutého majetku sú tieto diskusie pochopiteľné, no je dôležité uviesť, že v tomto konktrétnom prípade sa odborníci zhodujú, že nejde o problém právnej úpravy zvereneckého fondu, no o konanie predsedu vlády, ktoré zakladá situáciu obchádzajúcu zákon č. 159/2006 Sb. o konflikte záujmov.
Pri dôkladnejšom štúdiu samotného inštitútu zvereneckého fondu naň možno nahliadať najmä ako na inštitút, ktorý môže zabezpečiť kontinuitu nadobudnutého majetku a môže slúžiť (a zvyčajne vo svete aj slúži) ako prevencia pred neuváženým nakladaním s majetkom dedičmi po poručiteľovi, prípadne ako majetková platforma pre charitatívne, či iné záujmové aktivity zakladateľa.
Cieľom tohto príspevku nie je popierať aj vyššie spomenuté roviny zvereneckého fondu (napríklad otázku daní či anonymitu majetku), no zastávame názor, že je na inštitút zvereneckého fondu potrebné nahliadať ako na celok a vziať do úvahy všetky jeho špecifiká, nie len tie, ktoré môžu vyvolávať nedôveru, osobitne ak sú,,vytrhnuté z kontextu".
V rámci slovenských odborných článkov a literatúry sa problematike zverenckých fondov doposiaľ venovalo minimum autorov a to zväčša v súvislosti s už vyššie spomenutou kauzou českého premiéra. Vzhľadom na to, že slovenská právna úprava zverenecký fond nepozná, pevne verím, že tento príspevok prinesie ucelenú predstavu o tomto občianskoprávnom inštitúte v zmysle českého Občianskeho zákonníka (nového) a ponúkne čitateľovi argumenty obhajujúce, prípadne popierajúce, vhodnosť zavedenia zvereneckých fondov aj do slovenského občianskeho práva.
I. Všeobecná charakteristika zvereneckého fondu
Zverenecký fond je v rámci českej jurisdikcie upravený v ustanoveniach § 1448 až 1474 zákona č. 89/2012 Sb. Občianskeho zákonníka (nového). Zákonodárca zaradil tento inštitút do tretej časti zákonníka, medzi absolútne majetkové práva. Výkladovými pravidlami, vzťahujúcimi sa na tento inštitút, sú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonník (nového), t.j. § 1 ods. 2
2)
a všeobecné ustanovenia tretej časti § 976 a nasl., aplikované na všetky absolútne majetkové práva. Vyplýva z nich, že absolútne majetkové práva pôsobia erga omnes pokiaľ zákon neustanovuje inak. Tieto práva sú katalogizované, pričom len zákon môže ustanoviť, ktoré práva k majetku majú absolútnu povahu.
3)
Pri samotnom paragrafovom znení obsahujúcom úpravu zvereneckých fondov sa český zákonodarca nechal výrazne inšpirovať úpravou obsiahnutou v občianskom zákonníku Quebecu
4)
. Originálny anglický výraz,,trust fund" v sebe obsahuje samotný elementárny prvok tohto inštitútu, a to dôveru -,,trust" - medzi osobami, zúčastnenými na tomto fonde.
5)
Názov, ktorý zvolil český zákonodarca, kladie dôraz skôr na samot