Anotácia
Nadobudnutie vlastníckeho práva, prípadne vecného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, má z hmotnoprávneho hľadiska v systéme civilného práva svoje pevné miesto. Podľa pôvodnej procesnoprávnej úpravy však patrila právomoc vydávať deklaratórne rozhodnutie potvrdzujúce nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním notárom. Tento neverejný proces vykazoval v praxi relatívne vysokú mieru problémov súvisiacich najmä s neverejným charakterom tohto konania a nízkou mierou informovanosti dotknutých subjektov. Novela č. 68/2021 Z.z. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.5.2021, zaviedla do praxe nové civilné mimosporové konanie - konanie o potvrdení vydržania, v rámci ktorého je subjektom oprávneným na vydanie deklaratórneho rozhodnutia súd.
Annotation
The acquisition of the right of ownership or the right in rem corresponding to an easement has a firm place in the system of civil law from a substantive point of view. However, under the former procedural law, the power to issue a declaratory judgement confirming the acquisition of the right of ownership by possession belonged to the notary. In practice, this non-public process has had a relatively high level of problems, mainly due to the non-public nature of the procedure and the low level of information of the subjects concerned. The amendment to the Civil Procedure Code, which entered into force on 05/01/2021, introduced into practice a new civil extra-judicial procedure - the procedure for confirmation of possession, in the framework of which the subject entitled to issue a declaratory judgement, is the court.
Kľúčové slová
vydržanie, notár, súd, konanie, rozhodnutie
Key words
retention, notary, court, procedure, judgement
Úvod
Už klasická rímska právna veda poznala definíciu vydržania.
Usucapio est adiectio dominii per continuationem possessionis temporis lege definiti
, alebo vydržanie je pripojenie vlastníctva v dôsledku nepretržitej držby po dobu určenú zákonom.
1)
Rímske právo vychádzalo zo situácií, ktoré nastávali v praxi a bolo nutné ich kvalifikovať inak než krádež, hoci skutkovou podstatou išlo, v zásade, o privlastnenie si cudzej veci, resp. jej užívanie nevlastníkom. Boli to najmä prípady, keď niekto nadobudol bez násilia držbu cudzieho pozemku, napríklad, ak išlo o pozemok opustený, či nedbanlivosťou vlastníka uvoľnený, nezaobstaraný. Prípadne mohla nastať situácia, keď vlastník zomrel bez právnych nástupcov. Rímske právo malo snahu nastoliť to, čo aj v dnešnej dobe konštatuje naše súdnictvo - zosúladenie právneho stavu so stavom faktickým. Laicky povedané, nikomu už nebolo na osoh, ak osoba obhospodarujúca určitý pozemok, nemala postavenie vlastníka, hoci toto postavenie neprislúchalo ani nikomu inému.Inštitút vydržania má však svoje stále miesto aj v dnešnej praxi a v aktuálnom právnom poriadku. Ešte aj v,,porevolučných rokoch" bola relatívne častým javom situácia, pri ktorej sa strany dohodli na predaji nehnuteľnosti, opomenuli však podať návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa do katastra nehnuteľností. Takúto nehnuteľnosť bez intabulácie následne v dobrej viere kupujúci užíval a v užívaní pokračovali aj jeho dedičia. Za účelom zosúladenia právneho a faktického stavu by preto nebolo spravodlivé ani účelné požadovať od držiteľov opakované odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti. Právny poriadok preto umožňuje, aby sa nadobúdateľ stal vlastníkom, avšak nie titulom kúpy, ale vydržania, ak užívateľ splní všetky predpoklady vydržania a takto nadobudnuté vlastnícke právo sa vyznačí v katastri nehnuteľností, čím sa dosiahne súlad právneho a faktického stavu.
Od 01.05.2021, kedy nadobudla účinnosť novela č. 68/2021 Z.z. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (CMP), prebral právomoc notára osvedčovať vydržanie v plnom rozsahu súd
2)
, pričom zmeny uvedenej právnej úpravy, jej ciele a prípadné úskalia budú hlavným zameraním tohto príspevku. Pre úplnosť zároveň, uvádzame, že hoci vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo aj k veciam hnuteľným, vzhľadom na to, že v praxi nastávajú problémy najmä v prípadoch vydržania nehnuteľností, bude tento príspevok primárne orientovaný na problematiku vecí nehnuteľných.
I. Občianskoprávny inštitút vydržania
Vlastnícke právo zaraďujeme medzi základné ľudské práva garantované mnohými medzinárodnými dokumentmi
3)
, ako aj Ústavou Slovenskej republiky (čl. 20). Naprieč všetkými súčasnými demokraciami je vlastnícke právo vnímané cez svoje charakteristické znaky, ktorými sú nielen právo majetok "držať" (mať ho u seba) a užívať ho, no i voľne s ním nakladať. Táto voľná dispozícia nie je absolútna, ale prirodzene naráža na medze zákona a na pom