Súdne konanie

Príspevok sa venuje aktuálnej a dynamicky sa rozvíjajúcej téme vplyvu umelej inteligencie (ďalej aj ako "AI") na súdne konanie, pričom sa zameriava predovšetkým na otázku, či a za akých podmienok môže byť odpoveď vytvorená generatívnou umelou inteligenciou - ako sú napríklad nástroje ChatGPT, Gemini či Grok 3 - považovaná za relevantný dôkazný prostriedok v rámci súdneho konania v podmienkach Slovenskej republiky aj Českej republiky. Osobitnú pozornosť venuje i existujúcej rozhodovacej praxi slovenských a českých súdov, pričom poukazuje na konkrétne prípady, v ktorých sa súdy vyjadrovali k použitiu výstupov AI ako k dôkazu, či už priamo alebo nepriamo.

Úvod Úlohou a poslaním netrestného súdneho konania je ochrana práv a právom chránených záujmov subjektov práva v situácii, keď sa subjekt práva domnieva, že jeho právo alebo právom chránený...

Anotácia Príspevok sa zaberá aplikáciou procesných inštitútov zodpovednosti strany za výsledok súdneho sporu, najmä v kontexte viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, či povinnosťou odvolacieho súdu vyjadriť právny názor, ak dospel k odlišným právnym záverom ako súd prvej inštancie. Uvedené inštitúty procesného práva konfrontujeme s inštitútmi procesného práva podľa predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), ako aj so súdnou praxou, ktorá nahliada na procesnú zodpovednosť strany v kontexte požiadavky na určitú kvalitu procesných úkonov strán odlišne. Annotation The article deals with the application of the procedural institutions of the party's responsibility for the outcome of the court case, especially in the context of the appellate court being bound by the grounds of appeal, or the appellate court's obligation to express a legal opinion if it reached different legal conclusions than the court of first instance. We confront the aforementioned institutes of procedural law with the institutes of procedural law according to the previous legislation (Act No. 99/1963 Coll. Civil Procedure Code), as well as with judicial practice, which looks at the procedural responsibility of the party differently in the context of the requirement for a certain quality of procedural actions of the parties.

Anotácia Nadobudnutie vlastníckeho práva, prípadne vecného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, má z hmotnoprávneho hľadiska v systéme civilného práva svoje pevné miesto. Podľa pôvodnej procesnoprávnej úpravy však patrila právomoc vydávať deklaratórne rozhodnutie potvrdzujúce nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním notárom. Tento neverejný proces vykazoval v praxi relatívne vysokú mieru problémov súvisiacich najmä s neverejným charakterom tohto konania a nízkou mierou informovanosti dotknutých subjektov. Novela č. 68/2021 Z.z. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.5.2021, zaviedla do praxe nové civilné mimosporové konanie - konanie o potvrdení vydržania, v rámci ktorého je subjektom oprávneným na vydanie deklaratórneho rozhodnutia súd. Annotation The acquisition of the right of ownership or the right in rem corresponding to an easement has a firm place in the system of civil law from a substantive point of view. However, under the former procedural law, the power to issue a declaratory judgement confirming the acquisition of the right of ownership by possession belonged to the notary. In practice, this non-public process has had a relatively high level of problems, mainly due to the non-public nature of the procedure and the low level of information of the subjects concerned. The amendment to the Civil Procedure Code, which entered into force on 05/01/2021, introduced into practice a new civil extra-judicial procedure - the procedure for confirmation of possession, in the framework of which the subject entitled to issue a declaratory judgement, is the court.