Mgr. Andrej Polák

Zápis poznámky v katastri má, resp. môže mať závažné dôsledky v katastrálnom konaní a eventuálne aj v oblasti občianskeho práva hmotného (ak bola totiž v katastri vyznačená napríklad poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra, dotknutá osoba sa nemôže odvolávať na to, že je dobromyseľná ohľadom toho, že jej patrí nehnuteľnosť). Napriek tejto skutočnosti odborná verejnosť venuje inštitútu poznámky minimálnu pozornosť. Aplikačnú prax pritom trápia viaceré problémy vyplývajúce z nedostatočnej právnej úpravy tohto inštitútu v katastrálnom zákone. Autori tohto príspevku analyzujú inštitút poznámky, poukazujú na nedostatky jeho právnej úpravy de lege lata a problémy aplikačnej praxe. Zároveň sa autori zmieňujú o úvahách de lege ferenda.

V druhej časti príspevku venovaného problematike neplatnosti právnych úkonov z hľadiska katastra nehnuteľností sa autori zameriavajú na ďalšie čiastkové otázky ako napríklad vymedzeniu nehnuteľnosti v právnom úkone, ktorým sa nakladá s nehnuteľnosťou. Ďalej autori prezentujú svoje stanovisko k dôsledkom porušenia obmedzení pri nakladaní s nehnuteľnosťami podľa niektorých osobitných predpisov. Následne sa pozornosť autorov obracia k otázkam posudzovania platnosti právneho úkonu v rámci katastrálneho konania.

Prístup aplikačnej praxe k posudzovaniu (ne)platnosti právnych úkonov so zreteľom na § 39 Občianskeho zákonníka je neraz poznačený nadmerným formalizmom. Autori tohto príspevku nachádzajú jednu z príčin tohto javu v stave legislatívno-technického vyjadrenia (ne)platnosti právnych úkonov. Vo svetle právnych názorov prezentovaných v judikatúre a odbornej literatúre sa autori zamýšľajú nad dôsledkami rozporu právneho úkonu so zákonom, a to s osobitným zreteľom na právne úkony, ktorými sa nakladá s nehnuteľnosťami. Autori sa zamýšľajú nad problematikou spísania viacerých právnych úkonov na jednej zmluvnej listine a otázkou práva rozhodného pre posúdenie platnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou.