Mgr. Vincent Bujňák, PhD.

Predmetná štúdia pojednáva o možnostiach zavedenia povinného očkovania proti COVID-19. Aj keď táto povinnosť v slovenskom právnom poriadku nefiguruje, v budúcnosti ju nemožno vylúčiť. Okrem toho je diskusia zaujímavá aj z pohľadu komparatívneho ústavného práva, pretože viacero krajín povinnosť očkovania proti COVID-19 v čase vrcholiaceho boja proti pandémii zaviedlo. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli poukázať na možnosti a limity zavedenia tejto povinnosti a to prizmou legality a proporcionality, ktoré musí každá povinnosť splniť v zmysle ústavy. Štúdia analyzuje aj možnú náboženskú výnimku z povinného očkovania.

Súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky je už takmer desať rokov ústavná norma, podľa ktorej má štát zabezpečiť obci alebo vyššiemu územnému celku zodpovedajúce finančné prostriedky na plnenie nových úloh ustanovených zákonom pri úprave ich pôsobnosti.Cieľom tejto ústavnej normy je chrániť finančnú stabilitu územnej samosprávy a v širšom zmysle aj ústavné právo na územnú samosprávu. Autori v článku analyzujú situácie, kedy sa ústavne zakotvená ochranná klauzula aktivuje, ako aj možnosti súdnej ochrany v prípade jej nedodržania.

Súčasťou polylegálneho ústavného poriadku Slovenskej republiky je od roku 2011 aj ústavný zákon č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti. Ústavný zákon upravuje, okrem iného, zriadenie a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a pravidlá rozpočtovej transparentnosti. Autori v článku analyzujú vybrané ustanovenia tohto ústavného zákona, ktoré sú interpretačne sporné a legislatívne nedotiahnuté, pričom viaceré z nich môžu v praxi mariť ciele ústavnej úpravy. 1)