Páchanie "toho istého trestného činu" (pokračovací trestný čin). Výrok o uznaní cudzieho rozhodnutia

I. Pre možnosť posúdenia činu ako pokračovacieho trestného činu krádeže je princíp spočítania jednotlivých škôd možný, len ak každá z týchto skôr dosiahne aspoň škodu malú, a teda každým čiastkovým útokom boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže. Spočítanie škôd má potom spravidla dopad na právnu kvalifikáciu trestného činu aj podľa jeho kvalifikovanej skutkovej podstaty.

II. Vetu za bodkočiarkou v ustanovení § 122 ods. 10 Trestného zákona. "to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia SR" treba vykladať tak, že takýto čiastkový útok nemôže tvoriť súčasť pokračovacieho trestného činu, ak ostatné čiastkové útoky boli spáchané na území Slovenskej republiky. V súlade so zásadou personality slovenského Trestného zákona vyjadrenej v § 4 Trestného zákona by takýto čiastkový útok tvoril samostatný (trestný) čin.

III. Aj keď podľa § 515 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku možno cudzie rozhodnutie uznať aj "vo výroku, ktorým bol uložený trest odňatia slobody alebo podmienečný trest odňatia slobody", neznamená to, že uznávajúce rozhodnutie bude obmedzené len na výrok o treste bez uznania výroku o vine. Výrok o treste nemôže existovať bez výroku o vine, pretože výrok o treste má podklad vo výroku o vine, bez ktorého nemožno nikomu uložiť trest a ani rozhodnúť o jeho výkone.