Dosah vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku

I. Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po poučení, v intenciách § 257 ods. 1 Trestného poriadku, vyhlási, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň je poučený podľa § 257 ods. 2, t.j. aj v rozsahu ods. 5 tohto ustanovenia, jeho vyhlásenie po primeranom postupe podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku pokrýva aj podstatu inkriminovaného skutku, vrátane subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu [§ 333 ods. 3 písm. c) Trestného poriadku], právnu kvalifikáciu skutku [§ 333 ods. 3 písm. f) Trestného poriadku], ako aj uznanie viny za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin [§ 333 ods. 3 písm. h) Trestného poriadku].

II. Ak súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného postupom podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku [§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku] v dôsledku čoho súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, zákon pripúšťa odvolanie len proti týmto výrokom, nie však proti výroku o vine, ktorý sa oznámením rozsudku stáva právoplatným, v dôsledku čoho je tiež prieskumná povinnosť (a právo) odvolacieho súdu limitovaná ustanovením § 317 ods. 1 Trestného poriadku).