Závažné porušenie pracovnej disciplíny

rozsudkom z 24. marca 2009 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že rozviazanie pracovného pomeru okamžitým skončením, dané žalovaným 28. júla 2008, je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá, priznal jej náhrady mzdy vo výške jej priemerného mesačného zárobku vo výške 15 000 Sk (497,91 €) za každý mesiac, počnúc od 28. júla 2008 do dňa, kedy jej žalovaný umožní pokračovať v práci, alebo kedy súd rozhodne o skončení pracovného pomeru ako aj náhrady trov konania. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

S odkazom na ustanovenia § 36 ods. 1, 2, § 43 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 3 a 4, § 68 ods. 1, 2 a § 79 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej aj "ZP") a výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Konštatoval, že v danom prípade žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom v liste z 8. júla 2008 skutkovo vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť tým, že sa preukázateľne neospravedlnene nedostavila do práce od 14. apríla 2008 do 8. júla 2008. Žalobkyňa mala za to, že nedostavovaním sa do práce z jej strany nedošlo k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny, keďže v pracovnej zmluve bolo dohodnuté miesto výkonu práce na adrese P. a na tomto mieste jej nebolo umožnené vykonávať prácu. Napriek opakovanému ústnemu a následne aj písomnému oznámeniu zamestnávateľa o tom, že miesto výkonu práce P. ostáva nezmenené a jej pracoviskom je kancelária žalovanej spoločnosti na B., žalobkyňa mala za to, že žalovaný jej nevytvoril adekvátne pracovné prostredie pre výkon jej práce a jednostranne zmenil miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve. Opätovne sa domáhala uzatvorenia dodatku k pracovnej zmluve, ktorým by sa upravilo miesto výkonu práce, s čím však žalovaný nesúhlasil.