Nekalá likvidácia v kontexte združovacieho práva

Hovorí sa, že zločin je vždy najmenej jeden krok pred zákonom, ako aj pred tými, ktorí jeho dodržiavanie vynucujú. Donedávna to inak nebolo ani v prípadoch hromadného, či inak povedané, aj lievikovitého zlučovania obchodných spoločností do jednej nástupníckej spoločnosti s cieľom zmarenia uspokojenia veriteľov zanikajúcich spoločností. Tento jav bol už tradične sprevádzaný súčasným osedlaním tzv. ¹⁾ do role štatutárneho orgánu nástupníckej spoločnosti. Aj keď sa s účinnosťou zákona č. 264/2017 Z. z. k 8. novembru 2017 využívanie nastrčených fyzických osôb ako štatutárnych orgánov cielené nekalé prevádzanie majetkových účastí v obchodných spoločnostiach a participovanie na nich podstatne sťažilo, poukazujeme v tomto článku na teoretickú medzeru právnej úpravy, ktorá činí z titulu svojich osobitostí občianske združenia ideálnym "Trójskym koňom" obchádzajúcim sprísnené prevádzanie majetkovej účasti v obchodných spoločnostiach. Vzhľadom na to, že najrozšírenejšou právnou formou spomedzi obchodných spoločností je spoločnosť s ručením obmedzeným, budeme v nasledujúcich častiach článku využívať terminológiu vlastnú pre túto právnu formu. Rovnako tak sa budeme spomedzi všetkých mimovládnych neziskových organizácií zaoberať len právnou formou občianskeho združenia, ktorého právna regulácia sa vyznačuje najvyššou mierou dispozitívnosti spomedzi všetkých treťosektorových organizácií, ako aj z dôvodu, že občianske združenia sú najrozšírenejšou právnou formou tretieho sektora.