Autor sa v uvedenom článku zaoberá právom migrantov na vzdelanie z hľadiska rôznych medzinárodných a regionálnych dokumentov a analyzuje rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a Európskeho výboru sociálnych práv, týkajúce sa práva na vzdelanie. V článku je tiež poukázané na prekážky prístupu práva na vzdelanie pre migrantov, uvádzané dozerajúcimi orgánmi pre príslušné medzinárodné dohovory.
The author in the article deals with a right of migrants to education from perspective of various international and regional documents and analyses decisions of the European Court of Human Rights and the European Committee of Social Rights relating to the right to education. There is partly pointed out to obstacles which prevents the migrants to access to the right to education stated by supervisory bodies under respective international treaties.
UKROPEC, A.: Právo migrantov na vzdelanie; Justičná revue, 73, 2021, č. 2, s. 194 - 207.
Úvod
Vzdelanie je ľudské právo a neoddeliteľný prostriedok realizácie iných ľudských práv. Ako splnomocňujúce právo je vzdelanie základným prostriedkom, ktorým sa finančne a sociálne marginalizované osoby môžu dostať z chudoby a získať prostriedky na plnohodnotné zúčastňovanie sa aktivít v ich komunitách. Vzdelanie má dôležitú úlohu pri posilňovaní postavenia žien, ochrany detí od zneužívajúcej a nebezpečnej práce a sexuálneho zneužívania, pri presadzovaní ľudských práv a demokracie, ochrany životného prostredia a kontrole nárastu populácie. Čoraz viac je vzdelanie považované za jednu z najlepších finančných investícií, ktorú môže štát urobiť. Pre milióny ľudí však právo na vzdelanie zostáva vzdialeným cieľom a v mnohých prípadoch sa tento cieľ stále viac vzďaľuje.
1)
Prístup k vzdelaniu je mimoriadne dôležitý pre deti migrantov a žiadateľov o azyl. Okrem výhod, ktoré vzdelanie prináša pre všetky deti, je tiež základom pre ich integráciu do novej krajiny, zvládnutie úradného jazyka a získanie potrebných spoločenských a odborných zručností.
2)
Vzdelanie ponúka deťom migrantov útočisko, ktoré umožňuje najmä zmysluplné prežívanie času a kontakt s rovesníkmi.
3)
Mnohí považujú právo na vzdelanie za samozrejmé, čo sa však môže zmeniť, ak sa ocitnú v neistej situácii, pretože musia utiecť zo svojej krajiny z dôvodu ozbrojených konfliktov. Ľudské práva získavajú význam v situáciách, keď je ich realizácia ohrozená.
4)
Práve v čase krízy môže vzdelanie poskytnúť dieťaťu stabilitu, ochranu a šancu získať kritické myslenie a zručnosti. Vzdelanie je jedna z prvých služieb požadovaná rodinami a deťmi počas krízy prílš často však ide o jednu z posledných služieb. Rodiny a deti označujú vzdelanie ako najvyššiu prioritu, prekážky na jej získanie však zostávajú hrozné.
5)
Vysoký komisár OSN pre utečencov odhaduje, že len 50 percent detí-utečencov má prístup k základnému vzdelaniu v porovnaní s celosvetovým priemerom 90 percent, len 22 percent navštevuje strednú školu v porovnaní s celosvetovým priemerom 84 percent a menej ako 1 percento navštevuje univerzitu v porovnanís celosvetovým priemerom 34 percent. Polovica všetkých utečencov je len v týchto krajinách: Čad, Demokratická republika Kongo, Etiópia, Keňa, Libanon, Pakistan a Turecko. Ide o štáty, ktoré majú problémy s uspokojovaním potrieb vlastných občanov a musia vytvoriť dodatočné miesta v školách, nájsť skúsených učiteľov a vzdelávacie materiály pre tisíce utečencov.
6)
Právo na vzdelanie pre deti nezákonných migrantov je vnútroštátnou právnou úpravou stanovené explicitne (napr. Belgicko, Taliansko), implicitne (napr. Rakúsko, Dánsko) alebo v obmedzenom rozsahu (napr. Bulharsko, Maďarsko). Vo väčšine európskych štátov je však právo na vzdelanie stanovené vnútroštátnou právnou úpravou implicitne, prostredníctvom formulácie v zmysle-každý má právo na vzdelanie.To však spôsobuje nejednoznačnosť, keďže školy sú neisté pri hodnotení situácie detí nezákonných migrantov, a niekedy váhajú alebo odmietnu ich zapísať do školy.
7)
Hoci je právo na vzdelanie všeobecne uznané právom, v niektorých štátoch nemajú nezákonní migranti k nemu prístup alebo majú prístup len kzákladnému vzdelaniu. Existujú však aj prípady, keď nezákonní migranti sa jednoducho nemôžu zapísať do verejnej školy.
8)
Je otázne, či možno rozumne očakávať, že nejaké dieťa uspeje v živote, ak je zbavené možnosti vzdelania.
9)
Nediskriminácia a rovnosť sú základné prvky medzinárodného práva týkajúceho sa ľudských práv a sú základom pre realizáciu hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv.
10)
Hranica medzi nezákonnou diskrimináciou a zákonným odlišným zaobchádzaním nie je vždy v praxi jednoznačná, najmä v prípade hospodárskych a sociálnych práv cudzincov.
11)
Deti však majú absolútne právo na vzdelanie, ktoré sa aplikuje bez akejkoľvek diskriminácie, bez ohľadu na to, či deti sú utečenci alebo žiadatelia o azyl. Žiadny štát nemôže na svojom území poprieť právo dieťaťa na vzdelanie.
12)
Naopak, štáty musia zabezpečiť prístup k právu na vzdelanie pre každého za rovnakých podmienok
13)
bez akejkoľvek diskriminácie a prijať primerané opatrenia na odstránenie prekážok, ktoré bránia efektívnemu prístupu k vzdelaniu.
14)
Rovnako by mali účinne presadzovať a ochraňovať ľudské práva a základné slobody všetkých migrantov, najmä žien a detí, bez ohľadu na ich imigračný status, v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a medzinárodnými dokumentami, ktorých sú zmluvnými stranami.
15)
Právo na vzdelanie v medzinárodných a regionálnych dokumentoch
Právo na vzdelanie je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ako aj v ďalších medzinárodných dokumentoch,
16)
v práve Európskej únie
17)
a iných regionálnych dokumentoch.
18)
Všeobecná deklarácia ľudských práv v článku 26 ods. 1 ustanovuje, že
"každýmá právo na vzdelanie. Vzdelanie je bezplatné, aspoň v začiatočných a základných stupňoch. Základné vzdelanie je povinné. Technické a odborné vzdelanie je všeobecne prístupné a vyššie vzdelanie má byť rovnako prístupné každému podľa jeho schopností'."
Na označenie základného vzdelania bol použitý pojem
"elementary1,
ktorý bol v neskôr prijatých dokumentoch nahradený pojmom
"primary1
a v Africkej charte práv a blaha dieťaťa pojmom
"basic".
S ohľadom na spôsob vymedzenia práva na vzdelanie je vhodn