Je vecná príslušnosť pri trestných činoch extrémizmu aj naďalej opodstatnená?

Vydáno: 33 minút čítania

Autor sa v príspevku zamýšľa nad súčasnou opodstatnenosťou vecnej pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a od nej odvíjajúcou sa príslušnosťou Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry pri trestných činoch extrémizmu, a to šesť rokov od jej zavedenia.Analyzuje právoplatné rozhodnutia súdu vo veciach trestných činov extrémizmu a na základe zistených skutočností konštatuje, že dôvody pre ktoré bola vecná príslušnosť zavedená, v súčasnosti neobstoja. Riešenie uvedeného problému vidí v znovuzavedení vecnej príslušnosti všeobecných súdov s možnými alternatívami v príslušnosti policajných útvarov na odhaľovanie, objasňovanie a vyšetrovanie trestných činov extrémizmu.

 In the article, the author reflects on the current validity of the substantive scope of the Specialized Criminal Court and the resulting competence of the Office of the Special Prosecutor and the National Criminal Agency in the criminal acts of extremism, six years after its introduction. It analyses the legal decisions of the court in cases of criminal acts of extremism and, based on the established facts, concludes that the reasons for which subject matter jurisdiction was introduced, do not currently hold. As the most appropriate solution, he proposes the re-introduction of responsibility for the detection, clarification and investigation of criminal acts of extremism in favour of the Regional Directorates of Police and the trial of criminal cases by general courts.

DEMOVIČ, P.: Je vecná príslušnosť pri trestných činoch extrémizmu aj naďalej opodstatnená?; Justičná revue, 75, 2023, č. 8-9, s. 1008 – 1019.

Kľúčové slová: extrémizmus, vecná pôsobnosť, špecializovaný trestný súd, odhaľovanie extrémizmu, prejednávanie extrémizmu.

Key words: extremism, substantive scope, specialized criminal court, detection of extremism, discussion of extremism.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákon č. 301/2005 Z z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov


 
Úvod
Dôvodom zavedenia vecnej pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu (ďalej aj ako "ŠTS") na trestné činy extrémizmu bola snaha o dostatočne odborné a kvalifikované prejednávanie uvedených trestných vecí, ako aj zabezpečenie ich náležitého odhaľovania a objasňovania zo strany orgánov činných v trestnom konaní.
V súčasnosti, po šiestich rokoch od jej zavedenia, by bolo vhodné zhodnotiť jej súčasnú opodstatnenosť a to najmä s ohľadom na ohlasy odbornej verejnosti i orgánov činných v trestnom konaní (ďalej aj ako "OČTK"), volajúcich po jej zmene. Problematickou sa javí skutočnosť, že Špecializovaný trestný súd prejednáva a Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra vyšetrujú rozsiahlu trestnú činnosť zločineckých skupín, korupčné kauzy či ekonomickú trestnú činnosť, no popri týchto veciach sa javí vyšetrovanie a prejednávanie extrémistických trestných činov, mimochodom často prečinov, ako neopodstatnené vzhľadom na účel zriadenia špecializovaného súdnictva.
Na základe informácií získaných analýzou 135 rozhodnutí vo veciach trestných činov extrémizmu, zverejnených od 1.1.2017 do októbra 2022 2) na webstránke Ministerstva spravodlivosti, 3) trestných činov extrémizmu podľa XII. hlavy osobitnej časti Trestného zákona sa pokúsime zhodnotiť súčasnú opodstatnenosť vecnej pôsobnosti ŠTS pri trestných činoch extrémizmu. Uvedenú vzorku doplníme o 9 rozhodnutí o trestných činoch spáchaných z osobitného motívu 4) , ktoré prejednával ŠTS.
 
1 Úvod do problematiky
Trestné činy extrémizmu boli pred 1.1.2017, tak ako ich vymedzoval v tom čase účinný Trestný zákon v § 140a Trestného zákona (ďalej aj ako "TZ"), vo vecnej príslušnosti všeobecných súdov. Odhaľovaním a objasňovaním boli poverení príslušní policajti a vyšetrovatelia Krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Ich príslušnosť bola založená interným predpisom prezidenta Policajného zboru 5) , pričom ustanovenie § 200 Trestného poriadku 6) prikazovalo viesť vyšetrovanie vždy, ak išlo o trestné činy extrémizmu, teda aj v prečinoch.
V tomto období predstavovali extrémistické trestné činy najmä jednoduché prejavy sympatií ku krajnej pravici ("hajlovanie" na verejnosti, verejné sprístupňovanie extrémistickej symboliky, tetovaní a pod.), zároveň sa však prejavy extrémizmu začali postupne presadzovať aj na sociálnych sieťach. 7)
V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že práve v roku 2016 sa zhmotnili všetky politické ambície strany LSNS 8) , ktorá v parlamentných voľbách dostala približne 210 000 voličských hlasov, čo ju so ziskom 8,04% dostalo