DIGESTA - LIBER VII, TITULUS I: DE USU FRUCTU ET QUEMADMODUM QUIS UTATUR FRUATUR (pars reliqua) 7. kniha, 1. titul: O požívacom práve a o tom, ako niekto požíva (posledná časť)

Titius Maevio fundum Tusculanum reliquit eiusque fidei commisit, ut eiusdem fundi partis dimidiae usum fructum Titiae praestaret: Maevius villam vetustate corruptam necessariam cogendis et conservandis fructibus aedificavit: quaesitum est, an sumptus partem pro portione usus fructus Titia adgnoscere debeat. respondit Scaevola, si, priusquam usus fructus praestaretur, necessario aedificasset, non alias cogendum restituere quam eius sumptus ratio haberetur.

Titius zanechal Maeviovi tuskulský pozemok a fideikomisom ho poveril, že Titii poskytne požívacie právo k polovici toho istého pozemku. Maevius prestaval vekom poškodenú budovu, ktorá bola potrebná na zber a uchovanie plodov. Vznikla otázka, či je lítia povinná uznať časť nákladov podľa podielu na požívacom práve? Scaevola odpovedal, že keby (Maevius) prestaval budovu z nutnosti skôr, ako sa poskytne požívacie právo, nesmie byť nútený vrátiť, ibaže sa spraví výpočet jeho nákladov.

Titio 'cum morietur' usus fructus inutiliter legari intellegitur, in id tempus videlicet collatus, quo a persona discedere incipit.

Rozumie sa, že požívacie právo pre Titia 'keď zomrie' je odkázané neplatne, vzťahuje sa totiž na ten čas, kedy (požívacie právo) začína odchádzať od osoby.

Usu fructu relicto si tributa eius rei praestentur, ea usufructuarium praestare debere dubium non est, nisi specialiter nomine fideicommissi testatori placuisse probetur haec quoque ab herede dari.

Ak je požívacie právo zanechané a ak sa z toho majetku platia dane, niet pochýb, že ich musí platiť požívateľ, jedine že by sa dokázalo, že poručiteľ výslovne z dôvodu fideikomisu rozhodol, aby aj dane zaplatil dedič.

Si cui insulae usus fructus legatus est, quamdiu quaelibet portio eius insulae remanet, totius soli usum fructum retinet.

Ak bolo niekomu odkázané požívacie právo k domu, k