Kritické reflexie materiálneho jadra ústavy.

The author aims his attention in the text to the conception of the material core of Constitution. He evaluates critically (dis) interpretation of circumstances of beginning of this theory. The first part of the text is dedicated to the misleading belief about the stability role of this theory by its adoption to the constitutional system of Slovak Republic. In the case of the objective theory, there is a critic of the effort of returning iusnaturalism components to the (constitutional) law. The author tries to point at possible danger of its misuse by the antidemocratic movements in the society. The second part of the text concerns with concrete solutions how could be this theory compensated without its main negatives.

Problematika materiálneho jadra ústavy nie je v slovenskej ústavnej vede vôbec nová. Jej ohlasy pravidelne zaznievajú vo forme monografií, odborných článkov, študentských prác či konferenčných príspevkov. V poslednom čase sa odkazy na túto koncepciu čoraz častejšie objavujú aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (ďalej len ústavný súd).¹⁾ Povedané inými slovami, to, čo bolo doteraz výlučne predmetom teoretických diskusií, sa stáva súčasťou platného práva, a jednotlivé subjekty s touto koncepciou začínajú pracovať ako s daným faktom.²⁾ Uvádzaný posun (od teórie k praxi) tak akoby dával pomyselnú bodku za komplikovanosťou a vnútornou rozporuplnosťou koncepcie materiálneho jadra ústavy. Predkladaný článok je kritickou reakciou na tento trend. Vzhľadom na možnosti článku bude mojím cieľom (prinajmenšom) naštrbiť predstavu o charaktere, ako aj o reálnych možnostiach toho, čo právna veda nazýva materiálnym jadrom ústavy. Článok je rozdelený na dve časti.

V prvej časti článku zameriam pozornosť predovšetkým na historickoprávne otázky vzniku predmetnej koncepcie, a to z toho dôvodu, že už v tomto okamihu jej zástancovia, podľa môjho názoru, vychádzali z nepravdivých premís. Vo vzťahu k prezentovanej koncepcii sa pokúsim kriticky reflektovať jej proklamovaný (priam až spásonosný) charakter, ktorého úlohou by v demokratickej spoločnosti malo byť odvrátenie nástupu totalitných (neliberálnych) síl.

V druhej časti článku sa venujem otázkam, či možno koncepciu materiálneho jadra nahradiť inými, rovnako účinnými prostriedkami ochrany toho - ktorého ústavného systému.

Materiálne jadro ústavy je vyjadrením najpodstatnejších častí ústavy, jej základových kameňov v slovníku ústavného práva, jej a , ktoré danú ústavu charakterizujú.³⁾ V materiálnom právnom štáte pod tieto princípy zaraďujeme najmä princíp suverenity ľudu, princíp rešpektovania a ochrany ľudských práv a slobôd, princíp obmedzenej vlády, princíp ochrany menšín, princíp demokratickej legitimity, princíp zvrchovanosti ústavy, princíp legality, princíp deľby moci, princíp právnej istoty (...).⁴⁾

Akákoľvek zmena týchto (jadrových) princípov by spôsobila porušenie jedinečného charakteru danej ústavy, čoho dôsledkom by bol jej zánik, resp. jej nahradenie novou ústavou. Už v tomto okamihu možno postrehnúť, že zástancovia materiálneho jadra ústavy bez ďalšieho predpokladajú, že to, aké princípy do materiálneho jadra patria, je zrejmé, čo, priro