Pojem zamestnanec v európskej digitálnej perspektíve.

The current economic development and the dynamically evolving digitization of production bring about new types and ways of performing work, which, according to the status , do not correspond to the necessary legal characteristics of the wage labour. These new types of work are neither entrepreneurial nor the person performing them can be haracterised as self - employed. Persons working in new work models do not yet have the necessary legal protection either as employees or as self - employed workers. The emergence of new working models under the influence of digitization challenge the labour law with essential issues, which also lead to a re - evaluation of the existing legal definition of the employee or the legal definition of wage labour. The need to re - evaluate the current concept of employee is also raised in the light of the most recent case - law of the Court of Justice, which defines the term worker in a much broader sense than it is defined by the Section 1 of the Slovak Labour Code. It follows from the analysis that, from the point of view of the considerations , it would be necessary to extend the concept of employee as defined by the Slovak Labour Code as well as the concept of wage labour. The second alternative would be to define, in addition to the existing concepts of employee and wage labour under the Labour Code, the status of economically active employees, which would fall under the scope of the Labour Code, their relationship would be more flexible than the employment relationship and would be characterised by a lower level of protection compared to employees engaged in a typical employment.

Pojem zamestnanec je centrálnym pojmom slovenského právneho poriadku.¹⁾ Svojimi právnymi účinkami presahuje oblasť pracovného práva. Má určujúci význam aj pre iné právne odvetvia, najmä pre oblasť sociálneho poistenia, daňové právo, právo hospodárskej súťaže, ale aj trestné právo. Existujú rôzne prístupy k jeho objasneniu, resp. právnej interpretácie, ktoré sú ešte relatívne vzdialené od jeho jednotného používania.²⁾

Pojem zamestnanec nadobúda osobitnú aktuálnosť aj v súčasnosti, v čase rozširujúcej sa digitalizácie pracovných procesov najmä tým, že digitalizáciou výroby a s ňou spätých pracovných procesov vznikajú nové druhy a spôsoby práce, ktoré nevykazujú všetky znaky závislej práce, sú bez primeranej sociálnoprávnej ochrany a nie sú ani podnikaním.

Existujúca situácia v rozvoji atypických foriem práce na svetovom a európskom pracovnom trhu globálne znižuje podiel zamestnancov v pracovnom pomere na plný pracovný úväzok. V roku 2016 len 60 percent zamestnancov v rámci EÚ pracovalo v pracovnom pomere na plný pracovný úväzok a na neurčitý čas. Podľa štatistických údajov Európskej únie od roku 2014 vzniklo viac ako 5 miliónov pracovných miest, z toho až 20 percent tvorili nové formy zamestnania bez základnej sociálnoprávnej ochrany.

Flexibilita a nové formy zamestnania je súčasne dôvodom aj príčinou ďalšieho veľmi dynamického vytvárania pracovných miest a rastu trhu práce. Nedostatočné právne rámce atypických zamestnaní môžu pre zamestnancov predstavovať riziko nekalých praktík a sťažovať im presadzovanie vlastných práv. Z dlhodobého hľadiska: ak nové druhy a spôsoby práce nebudú dostatočne kryté primeranou sociálnou ochranou, môžu v blízkej budúcnosti ohrozovať aj udržateľnosť vnútroštátnych systémov sociálnej ochrany. Sťažený prístup k sociálnoprávnej ochrane môže spôsobiť, že čoraz väčšie skupiny obyvateľstva sa môžu ocitnúť v chudobe a budú využívať sociálne siete financované z daní pri súčasnom poklese počtu ľudí, ktoré odvádzajú príspevky aj na účely sociálnej ochrany.³⁾

Na pracovných trhoch EÚ popri štandardných pracovných pomeroch a samostatnej zárobkovej činnosti už v súčasnosti existujú rôzne iné pracovnoprávne vzťahy a formy zárobkovej činnosti bez potrebného právneho krytia. Niektoré z nich sú na trhu práce známe už dlhší čas, niektoré vznikli len nedávno. Ich význam na začiatku 21. storočia stále rastie. Ak by tieto radikálne nové druhy a spôsoby prác neboli regulované pracovným právom, bolo by to v rozpore s ochrannou funkciou pracovného práva.

V porovnaní s predchádzajúcimi desaťročiami už nejde o také atypické formy prác, akou sú domáca práca, telepráca či čiastočný pracovný úväzok. Digitalizáciou pracovných procesov vznikajú kvalitatívne odlišné druhy a spôsoby prác, uskutočňované napr. pomocou digitálnych platforiem, ale aj o rôzne druhy jednorazových prác, napr. práca na vyžiadanie, práca na poukážky, crowdworking, smartworking, ktoré vykonáva fyzická osoba jednorazovo či s vysokým stupňom samostatnosti a s výrazným oslabením subordinačného princípu. Na rozdiel od podstatnej väčšiny záväzkových právnych vzťahov, ktoré sú dvojstrannými právnymi vzťahmi, v obchodom právnom modeli kolaboratívnej ekonomiky prostredníctvom online platforiem fungujú tri subjekty - poskytovatelia služieb, používatelia služieb a sprostredkovateľ služieb -, ktorým je konkrétna kolaboratívna platforma. Ide ešte o závislú prácu, ktorú zamestnanec vykonáva v pracovnom pomere? V právnej veci C-434/15 Súdny dvor EÚ nevylúčil priznanie online pôsobiacej platforme UBER status zamestnávateľa a fyzickej osobe vykonávajúcej prácu taxikára status zamestnanca hlavne z dôvodu, že okrem sprostredkovateľskej činnosti kolaboratívna platforma reálne vykonáva aj dopravnú službu. Súdny dvor EÚ súčasne dekla