Po niekoľkých rokoch sa situácia znova opakuje. Opäť sa stávame svedkami vzostupu dizajnérskych drog. Tieto návykové látky majú za cieľ napodobňovať účinok zákonom regulovaných látok. Kým v minulosti dominovalo kopírovanie účinkov pervitínu, extázy a marihuany, tak v súčasnosti dominuje akýsi šedý trh s polosyntetickými a syntetickými kanabinoidmi. Tieto látky sú umelo vytvárané v laboratóriách a môžu mať vážny dosah na ľudské zdravie. Hrozí však postih za prechovávanie či obchodovanie s týmito látkami, a reagujeme vôbec dostatočne rýchlo na reguláciu týchto nových psychoaktívnych látok?
After a few years, the situation repeats itself again.Once again, we are witnessing the rise of designer drugs. These addictive substances are intended to imitate the effects of legally regulated substances. While in the past the focus was on copying the effects of meth, ecstasy and marijuana, a kind of grey market with semi-synthetic and synthetic cannabinoids is currently dominating. These substances are artificially created in laboratories and can have a serious impact on human health. But is there a threat of punishment for possession or trading these substances and are we reacting quickly enough to regulate these new psychoactive substances?
ZÁBRENSZKI, T.: Vzostup nových konopných dizajnérskych drog; Justičná revue, 76, 2024, č. 12, s. 1267 – 1283.
Kľúčové slová: marihuana, THC, HHC, psychotropné látky, návykové látky, ostatné látky.
Key words: marijuana, THC, HHC, psychotropic substances, drugs, other substances.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších prepisov; zákon č. 300/2005 Z. z.Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Úvod
Významný nárast výskytu dizajnérskych drog sme v Slovenskej republike zaznamenali približne pred pätnástimi rokmi. Bolo to obdobie, kedy vznikali aj kamenné predajne označované ako "crazy shop". V týchto predajniach sa predávali synteticky vyrobené látky, ktoré svojimi účinkami pripomínali zákonom regulované látky, najmä marihuanu (rôzne bylinné zmesi), pervitín (soli do kúpeľa) či extázu (forma tabletky). Predávajúci označovali tieto látky ako darčekový predmet, ktorý nie je určený na konzumáciu alebo iné použitie a predaj týchto "darčekových" predmetov bol možný len osobám nad 18 rokov. Netrvalo dlho a tieto látky sa dostali do prílohy č. 1 zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o OPL"). Vzhľadom na to, že tieto látky sa stali zákonom regulované, došlo aj k zatvoreniu kamenných predajní a na pár rokov bol relatívny pokoj. Minimálne z hľadiska väčšej komerčnej dostupnosti a predaja takýchto látok.
V posledných rokoch však nastal obrovský boom v dostupnosti polosyntetických a syntetických kanabinoidov a dizajnérske drogy zaznamenali značný návrat na scénu. Sme svedkami rôznych automatov, prostredníctvom ktorých si prakticky ktokoľvek, bez ohľadu na vek, môže tieto látky zadovážiť. Tieto laboratórne vyrábané kanabinoidy, najčastejšie vo forme destilátov, sú stále dostupné. Pri týchto látkach sa pohybujeme v akejsi šedej zóne, keďže kým nie sú zakázané, dovtedy sa voľne predávajú. Aj vo vzťahu k týmto látkam platí základný princíp ekonomiky, ktorým je ponuka a dopyt. Pokiaľ jednu látku zakážeme, výrobcovia sa vynájdu a prinesú nový "vzorec", ktorý však už pod zákonnú reguláciu nespadá.
V tomto článku poukážeme na fenomén, ktorý sa týka práve dizajnérskych drog imitujúcich marihuanu, resp. delta-9-tetrahydrocannabinol (ďalej len "THC"). Ministerstvo zdravotníctva SR nedávno podniklo kroky na reguláciu umelo vytvorených kanabinoidov a navrhlo zaradenie týchto látok medzi psychotropné látky. Napriek neskoršej reakcii zo strany štátu dochádza k istej regulácii, ale rieši to komplexne tento problém?
1 Čo sú to dizajnérske drogy?
Pomenovanie "dizajnérske drogy" predstavuje nový druh syntetických látok, ktoré sú dostupné aj na území Slovenskej republiky. Ide o legálne alternatívy tradičných drog. Svojimi účinkami sú veľmi podobné tradičným drogám, avšak môžu byť omnoho nebezpečnejšie a ich užívanie prináša vysoké zdravotné riziká. Výskyt takýchto látok monitoruje tzv. Early Warning System
1)
a medzi hlavné dizajnérske látky od roku 2005 patria napr.:
-
fenyletylamíny,
-
tryptamíny,
-
katinóny,
-
piperazíny,
-
syntetické kanabinoidy.
Treba podotknúť, že pri dizajnérskych drogách ide o syntetické látky, ktoré boli vytvorené v posledných desaťročiach. Tieto látky sa postupne regulujú po celom svete a nie sú uvedené v Jednotnom dohovore OSN o omamných látkach z roku 1961 a ani v Dohovore OSN o psychotropných látkach z roku 1971. Tieto látky však svojimi účinkami napĺňajú definíciu podľa § 2 ods. 3 písm. a) a písm. b) zákona o OPL, keďže ide/pôjde o psychotropné látky, na ktoré sa nevzťahujú medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná a predstavujú minimálne také isté riziko ako látka, ktorá je dohovormi upravená.
Priekopníkom prvých syntetických kanabionoidov, tzv. JWH, bol americký profesor organickej chémie John W. Huffman. So svojím výskumným tímom syntetizoval cez 450 JWH kanabinoidov. Úsilie profesora Huffmana nebolo vytvoriť legálnu, resp. dočasne legálnu alternatívu k THC. V osemdesiatych rokoch minulého storočia bolo úsilie vytvoriť nové možnosti terapie na ochorenia ako skleróza multiplex či HIV a znížiť negatívne účinky chemoterapie prostredníctvom pôsobenia látok na endokanabionoidné receptory v mozgu. A tak začali vznikať prvé syntetické kanabinoidy. Začiatkom roku 2000 sa v Nemecku začali objavovať prvé syntetické kanabinoidy JWH ako legálne alternatívy k zakázanej marihuane
2)
. Podľa EMCDDA
3)
sa začali vyskytovať syntetické kanabinoidy vo vyššej miere okolo roku 2008, kedy zaznamenali častý výskyt syntetického kanabinoidu JWH-018. Odvtedy sa objavilo na trhu viac než 180 syntetických kanabinoidov
4)
.
1.1 Dizajnérske drogy z pohľadu Trestného zákona
Zák. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný zákon") explicitne nevymedzuje pojem droga a už vôbec nie pojem dizajnérska droga. Absenciu vymedzenia pojmu droga v Trestnom zákone konštatovala aj Komisia Európskych spoločenstiev v rámci vyhodnotenia implementácie Rámcového rozhodnutia Rady 2004/757/SVV
5)
. Na vymedzenie pojmu droga nereaguje ani posledná veľká