In the article, the author focuses on the presentation of views on the issue of drug crime in the context of the Slovak Republic, especially on selected criminal and social aspects.The introduction addresses the legal framework of anti-drug policy from the European Union perspective, including existing concepts from the treatmentof drug users to their punishment. Further attention is given to criminal liability for unlawful offenses. The author concludes that there is a clear inclination of the Slovak Republic towards retributive justice, suggesting a greater inclination towards restorative justice, especially the combination of imposing protective treatment alongside punishment (in the case of drug users). The author advocates for strict punishment of drug manufacturers, smugglers, distributors, and dealers, which is also the direction of the current legal regulation (Act No. 40/2024 Coll.); however, this is not sufficient, and the author identifies suggestions for its improvement.
Kľúčové slová: drogy, protidrogová politika, trestný čin, organizovaná skupina, zločinecká skupina, retributívna justícia, restoratívna justícia.
Key words: drugs, anti-drug policy, crime, organized crime group, criminal organization, retributive justice, restorative justice.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Trestný zákon v znení neskorších predpisov; zákon č. 40/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony; zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
1 Úvod
Recentný stav problematiky
Nedovolené (neoprávnené) nakladanie s omamnými a/alebo psychotropnými látkami (ďalej spravidla "omamné a/alebo psychotropné látky" alebo "drogy") je negatívnou súčasťou spoločenského a sociálneho života ľudskej spoločnosti. Táto problematika sa týka tak jednotlivcov, ktorí s omamnými a psychotropnými látkami nedovolene obchodujú a distribuujú ich (obchodníci, výrobcovia, díleri), ako aj tých, ktorí nedovolene prechovávajú tieto látky pre vlastnú potrebu (konzumenti). Konzumenti sú často problémovými osobami v občianskom spolužití, čo môže viesť k ich vylúčeniu zo spoločenského života. Títo vplývajú aj na ďalších, na konzumácii týchto látok nezúčastnených jednotlivcov, pričom ich zdravie a život môžu byť ohrozené.
1)
V rámci vedeckého skúmania sme konštatovali, že v dôsledku páchania drogovej trestnej činnosti prichádza k vytvoreniu podmienok pre rast organizovaného zločinu, v rámci ktorého sa vytvárajú organizované/zločinecké skupiny, ktoré ohrozujú základy právneho štátu. Nebezpečenstvo páchania drogovej trestnej činnosti je o to závažnejšie, že prekračuje hranice štátov, pričom obchodníci s týmito látkami využívajú podiely zo zisku na destabilizáciu vlád korupciou, zastrašovaním a násilím. Tomuto nebezpečenstvu musí zodpovedať aj adekvátna odpoveď medzinárodného práva ako nástroja medzinárodného spoločenstva štátov.
2)
Vzhľadom na obrovský rozsah drogovej kriminality a na jej závažnosť sa ako prirodzený dôsledok tohto vývoja ukázala medzinárodná spolupráca. Medzinárodnoprávny základ tvoria najmä dohovory Organizácie Spojených národov, v ktorých sa prejavuje celosvetová filozofia riešenia tohto problému.
3)
Organizácia Spojených národov prostredníctvom svojich orgánov a programov koordinuje aj aktivity v oblasti kontroly, monitorovania vývojových trendov výroby, obchodovania a konzumovania omamných a psychotropných látok na celosvetovej úrovni. Tiež zabezpečuje plnenie medzinárodných dohovorov o kontrole týchto látok a zaoberá sa globálnym bojom proti medzinárodnému organizovanému zločinu, nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami, prevenciou kriminality a uverejňovaním skúseností v týchto oblastiach.
V našej publikačnej činnosti venujeme pozornosť medzinárodnej spolupráci Slovenskej republiky ako zmluvného štátu dohovorov Organizácie Spojených národov v zmysle zásad spoločnej/zdieľanej zodpovednosti a komplexného, vyváženého a na faktoch založeného prístupu k riešeniu drogovej problematiky. Podstata tejto spolupráce spočíva v prijatí opatrení (nástrojov) zameraných na znižovanie dopytu a ponuky drog (omamných a psychotropných látok).
4)
V medzinárodnej oblasti Slovenská republika spolupracuje najmä s Úradom Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu (UNODC), Komisiou Organizácie Spojených národov pre narkotické látky (CND), Medzinárodným úradom pre kontrolu omamných látok (INCB) a so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). V rámci tejto spolupráce sme sa pravidelne zúčastňovali na zasadnutiach CND vo Viedni a získané poznatky sme uplatňovali pri tvorbe slovenskej legislatívy (právneho rámca) a vypracovaní vyjadrení k protidrogovej politike Slovenskej republiky.
2 Právny rámec protidrogovej politiky
Slovenská republika pri formulovaní právneho rámca protidrogovej politiky vychádza z článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý ustanovuje, že oblasť nedovoleného obchodovania s drogami je predmetom okruhu trestných činov, v rámci ktorých môže Európsky parlament a Rada EÚ
"v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom smerníc ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom vyplývajúcim z povahy alebo dôsledkov týchto trestných činov alebo z osobitnej potreby bojovať proti nim na spoločnom základe".
Ďalej článok 168 ods. 1 ustanovuje, že:
"Pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia
", pričom EÚ zároveň dopĺňa činnosť členských štátov
"pri obmedzení škôd na zdraví korelujúcich s drogami spolu s informačnou a preventívnou činnosťou".
Napriek odlišným prístupom, kultúrnym tradíciám a politickým reakciám sa protidrogové politiky členských štátov EÚ čoraz viac zbližujú v záujme rešpektovania princípu jednoty v rôznorodosti. V rámci zbližovania protidrogových politík členských štátov EÚ dlhodobo vnímame
ústup od represívneho modelu, ktorý je nahradzovaný najmä v prípade konzumentov prístupmi, ktoré sú označované ako "
