Drogy

§ 2 ods. 1 § 122 ods. 12 a § 173 Trestného zákona § 172 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 § 228 Trestného poriadku Trestnoprávny postih páchateľa trestnej činnosti za tzv. dílovanie drog nie je viazaný len na konečný predaj drog konzumentovi, ale na všetky konania páchateľa smerujúce k distribúcii drog. Inými slovami, pod z trestnoprávneho hľadiska relevantné tzv. dílovanie drog možno podradiť komplexný súbor viacerých činností distribútora alebo dílera drog, medzi ktoré patrí predovšetkým zadováženie si omamnej látky alebo psychotropnej látky (dovozom, vývozom, prevozom, kúpou, výmenou alebo iným spôsobom), držba takejto omamnej alebo psychotropnej látky (jej prechovávanie do ďalšej distribúcie alebo odovzdania konečnému konzumentovi), ako aj konečný predaj tejto látky ďalšiemu distribútorovi, dílerovi alebo priamo konzumentovi. Pokiaľ dôjde až k samotnému predaju drogy konzumentovi, odsúdenie páchateľa za trestný čin podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 ho nepostihuje len za samotný predaj drogy, ale aj za všetky ďalšie trestnoprávne relevantné činnosti, ktoré samotnému predaju drogy konzumentovi z povahy veci museli predchádzať [porovnaj všetky činnosti vyjadrené v § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022]. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo/78/2024

Po niekoľkých rokoch sa situácia znova opakuje. Opäť sa stávame svedkami vzostupu dizajnérskych drog. Tieto návykové látky majú za cieľ napodobňovať účinok zákonom regulovaných látok. Kým v minulosti dominovalo kopírovanie účinkov pervitínu, extázy a marihuany, tak v súčasnosti dominuje akýsi šedý trh s polosyntetickými a syntetickými kanabinoidmi. Tieto látky sú umelo vytvárané v laboratóriách a môžu mať vážny dosah na ľudské zdravie. Hrozí však postih za prechovávanie či obchodovanie s týmito látkami, a reagujeme vôbec dostatočne rýchlo na reguláciu týchto nových psychoaktívnych látok?

V článku autor venuje pozornosť prezentovaniu názorov k problematike drogovej trestnej činnosti v podmienkach Slovenskej republiky, najmä vybraných trestnoprávnych a spoločenských aspektov. V úvode sa zaoberá právnym rámcom protidrogovej politiky z pohľadu EÚ, existujúcimi koncepciami, od liečenia konzumentov drog až po ich trestanie. Ďalej je venovaná pozornosť trestnoprávnej zodpovednosti za protiprávne delikty. Autor konštatuje, že je evidentný výrazný príklon SR k retributívnej justícii, pričom navrhuje väčší príklon k restoratívnej justícii, hlavne v kombinácii ukladania ochranného liečenia popri trestoch (v prípade konzumentov drog). Vyslovuje sa za prísne trestanie výrobcov drogy, jej pašerákov, distribútorov, obchodníkov s ňou, k čomu smeruje aj novelizovaná právna úprava (zákon č. 40/2024 Z. z.); táto však nie je dostatočná a identifikuje námety na jej zlepšenie.

Otázka pozmeňovania chemických vzorcov omamných a psychotropných látok uvedených v jednotlivých prílohách osobitného zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, motivovaná primárnym cieľom vyhnúť sa trestnoprávnym postihom v častom kumulatívnom spojení s akýmsi nižšie nákladovým "upgreatom" drogy, je spojená s problematikou klasifikovania takýchto látok ako drog. Uvedené nás podnietilo k hĺbavejšiemu glosovaniu už anticipovaného s osobitným akcentom na nadnárodný boj proti drogám a s tým súvisiacu otázku kooperácie príslušných orgánov aplikácie práva, vrátane reflektovania aktuálnej Národnej protidrogovej stratégie Slovenskej republiky.

V článku autor reflektuje na najčastejšie pochybenia policajtov „prvého kontaktu“, policajtov v postavení orgánu činného v trestnom konaní a operatívnych pracovníkov vo vzťahu k drogovej trestnej činnosti, pričom hĺbavo analyzuje relevantné právne aspekty imanentné právnej úprave z hľadiska de lege lata a poukazuje na jej značné nedostatky identifikované aplikačnou praxou, ktoré následne podrobuje kritike, vyjadruje k nim svoje subjektívne právne názory a ponúka návrhy de lege ferenda.