Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí pléna 18. decembra 2024 rozhodol podľa § 13 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o zjednotení právnych názorov I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyjadrených v uznesení č. k. I. ÚS 533/2020-7 z 1. decembra 2020, a odchylného právneho názoru III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. III. ÚS 37/2024.
I.1. Právny názor vyjadrený v uznesení č. k. I. ÚS 533/2020-7 z 1. decembra 2020.
Podľa právneho názoru uznesenia Ústavného súdu č. k. I. ÚS 533/2020-7 z 1. decembra 2020 je podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o Ústavnom súde") zjavne neopodstatnená ústavná sťažnosť sťažovateľa (žalobcu v civilnom spore) pre porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") uznesením okresného súdu, ktorým mu bolo uložené nahradiť žalovanému trovy konania o sťažnosti podanej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania. Absencia úpravy trov sťažnostného konania neznamená, že náhradu trov za sťažnosť, ktorá je opodstatneným a účelne vynaloženým výdavkom súvisiacim s bránením práva podľa § 251 Civilného sporo