Charakter návrhu prijatého v referende

The is part of the constitutional arrangements from the adoption of the Constitution of the Slovak Republic since 1992. Practical experience is except from one of a only related to referendums, which were not valid. The and its place and importance in the Slovak constitutional system is of interest of constitutional law, political science, sociology, as well as the media and the public. Individual elements of constitutional arrangement are evaluated in terms of their contribution to meeting the spirit of the , respectively if they create barriers to its effective use in the public life of the Slovak Republic. The contribution is based on the basis that constitutional arrangement of the is essentially right and focuses on the outcome of the to investigate the nature of the proposal adopted by . Author assumes that citizens in a decide on important issues of public interest. The result of the is announced in the Collection of Laws. From a constitutional arrangement the author based of the decisional activity of the Constitutional Court concludes that the result of a is a generally biding legal act. As a result of the decisions of citizens has prevail over Acts of Parliament. The proposal adopted by a can be selfexecuting, that don´t needs law for its enforcement, but also that, for the implementation of which is the adoption of a law required. In this case, the proposal adopted by is also a command to the legislative procedure of the Parliament. To emphasize the nature of the proposal adopted by , the contribution offers suggestions for amendment of the Constitution of the Slovak Republic.

Ústavné právo Slovenskej republiky by malo byť tým najkonzervatívnejším a najnudnejším odvetvím v slovenskom právnom poriadku. Tieto dve vlastnosti by malo mať z celkom jednoduchého dôvodu - pretože jeho základným prameňom je Ústava Slovenskej republiky (ďalej len "ústava"), ktorá je tuhá¹⁾ a po 23 rokoch by nás už v zásade nemala čím prekvapiť. Ak sa aj v diele z roku 1992 niečo nepodarilo, dalo by sa čakať, že po 23 rokoch a 13 priamych novelizáciách bude všetko v ústave a s ústavou v poriadku.

Skutočnosť je ale iná. V oblasti ústavného práva sme svedkami permanentného pohybu a permanentných výziev, ktoré sú výsledkom politických útokov na ústavu. V demokratickej spoločnosti to v zásade nie je problém, pretože je to práve ústava, ktorá politický boj jednak umožňuje a súčasne ho aj reguluje a predstavuje záruku a garanciu riešenia politických problémov, a to aj vtedy, ak ide o problémy fiktívne.²⁾

Na druhej strane ale existujú problémy, ktoré nie sú fiktívne, ale majú reálne jadro, mnohé nie sú nové, ale ústava na ich riešenie pripravená nie je alebo nie dostatočne,³⁾ čo jej pozíciu základného zákona štátu oslabuje a vystavuje ju ďalším útokom zo strany politickej reprezentácie, médií a tiež verejnosti.

Jedným z ústavných inštitútov, ktorý napriek 23ročnej existencii vyvoláva pomerne veľa otázok, je aj . Tomuto sa dokonca dlhodobo venuje aj veda ústavného práva.⁴⁾ Aj napriek zmenám ústavy, niekoľkým rozhodnutiam Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") a doktrinálnym výstupom je stále s referendom spojených mnoho otázok. Tieto nie sú, podľa mňa, primárne výsledkom, resp. dôsledkom zlej alebo nedostatočnej ústavnej úpravy referenda, ako skôr jej nepochopenia, resp. jej neschopnosti napĺňať a podporovať aktuálne politické požiadavky. Keďže ale práve toto úlohou tuhej ústavy nie je, budem ústavnú úpravu referenda obhajovať ako v zásade správnu a dostatočnú a dostatočne jasnú aj v otázke, ktorá asi najviac zarezonovala po ostatnom referende, a to otázke charakteru návrhu prijatého v platnom referenda. Na druhej strane som si vedomý toho, že ak ústavná úprava dlhodobo vyvoláva množstvo otázok, čistým riešením je jej revízia a úprava. V závere príspevku preto ponúkam niektoré návrhy týkajúce sa zabezpečenia rešpektovania výsledkov referenda.

Ústavným princípom, ktorý predstavuje východisko k referendu a má vplyv aj na charakter návrhu v ňom prijatom, je princíp suverenity ľudu. V princípe suverenity ľudu sa stretáva subjektívne právo na účasť na demokratickej tvorbe vôle pri zachovaní rovnosti šancí s možnosťou inštitucionalizovanej praxe štátnoobčianskeho sebaurčenia danou objektívnym právom.⁵⁾ Princíp suverenity ľudu a jeho vyjadrenie v ústave je naplnením demokratickej podstaty Slovenskej republiky. Podľa č