Autonómia vôle predstavuje elementárnu podmienku fungovania právneho štátu. Ustanovenie čl. 2 ods. 3 Ústavy SR zaručuje základné právo jednotlivca na to, aby verejná moc rešpektovala autonómne prejavy jeho osobnosti vrátane vôľových prejavov, ktoré majú odraz v jeho konkrétnom konaní, pokiaľ nie je zákonom výslovne zakázané.

Ústavnému súdu nemožno odňať právomoc kasačného zásahu do hodnotenia dôkazov všeobecnými súdmi vtedy, keď je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, spôsobilej postaviť konanie a jeho výsledok do pozície nespravodlivosti a neobjektívnosti.

Nesprávnym procesným postupom podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku je aj také odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, v rámci ktorého došlo k porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov.

Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 376/2024 - upravený na publikačné účely

Z odôvodnenia

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu SR (ďalej aj "ústavný súd") 24. augusta 2023 domáhal vyslovenia porušenia svojich základných práv, a to práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj "Ústava SR"), práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na rovnosť účastníkov konania podľa