Prevzatie diela investorom (objednávateľom) bez výhrad vo vzťahu ku generálnemu dodávateľovi (zhotoviteľovi) samo osebe nezakladá domnienku včasného a riadneho splnenia záväzku subdodávateľa voči jeho zmluvnému partnerovi, generálnemu dodávateľovi diela. Princíp "totum pro parte" je použiteľný len pri takých vlastnostiach celku, ktoré sa nevyhnutne a bez ďalšieho prenášajú na každú jeho časť, nie však pri samostatných záväzkových vzťahoch založených odlišnými zmluvami s rozdielnymi podmienkami plnenia, odovzdania, vzniku nároku na cenu diela a uplatňovania vád.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obdo 15/2025
Skutkový stav
Súd prvej inštancie rozsudkom z 28. októbra 2020 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie 139 801,28 eur podľa zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami, pozostávajúci z časti zádržného vo výške 75 837,29 eur a z neuhradeného zostatku ceny diela vo výške 63 963,99 eur. Žalobca tvrdil, že dielo vykonal riadne a včas, a preto mu vznikol nárok na zaplatenie ceny diela. Žalovaný právny základ ani výšku nároku nespochybňoval, odmietal však plnenie z dôvodu zániku pohľadávky v dôsledku započítania vlastných pohľadávok voči žalobcovi.
Súd prvej inštancie považoval za sporné najmä otázky omeškania žalobcu s vykonaním diela, nároku žalovaného na zmluvnú pokutu za toto omeškanie, platnosti protokolov o odovzdaní a prevzatí diela, existencie a výšky ušlého zisku