Úverový podvod - § 222 Trestného zákona (ZSP 18/2026)

Vydáno: 21 minút čítania
I. Trestný čin úverového podvodu je dokonaný momentom vyplatenia finančných prostriedkov (úveru) do dispozície dlžníka, ak výška úveru prevyšuje hranicu malej škody podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko už v tomto okamihu, bez ohľadu na úmysel dlžníka - riadne splácať úver a jeho ďalší postup - riadne splácanie úveru, možno konštatovať naplnenie všetkých znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu.
II. Podvodné konanie páchateľa spojené s vylákaním úveru aspoň v malom rozsahu (vznik škody malej) je protiprávne bez ohľadu na to, či páchateľ zamýšľal poskytnutý úver riadne splácať alebo nie (trvalo sa obohatiť). Riadne splácanie pohľadávky veriteľa úverovým dlžníkom nastáva až po dokonaní trestného činu a z hľadiska trestnej zodpovednosti páchateľa je bez významu, pričom splácanie úveru po jeho poskytnutí je relevantné len z hľadiska určenia konkrétnej výšky náhrady škody v adhéznom, resp. civilnom konaní.
II. Z hľadiska právnej kvalifikácie a určenia konkrétnej výšky škody ako zákonného znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu je potrebné vychádzať z toho, že škodu tvorí jednak vylákaná čiastka úveru a súčasne tiež úroky dojednané medzi úverovým veriteľom a úverovým dlžníkom, resp. úroky, za ktoré sa peňažné prostriedky v poskytnutej výške v čase a mieste činu obvykle poskytujú.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo/68/2025