Príspevok si kladie za cieľ skúmať možnosti a prípadné limity vykonania verejných súdnych zasadnutí v trestnom konaní formou videokonferencie, a to s ohľadom na nadnárodnú i národnú legislatívu vrátane judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a vnútroštátnych súdov. Zároveň ponúka vlastné návrhy v rovine de lege ferenda.
The article aims to examine the possibilities and possible limits of conducting public court sessions in criminal proceedings via videoconference, with regard to supranational and national legislation, including the case law of the European Court of Human Rights and national courts. At the same time, it offers its own proposals at the de lege ferenda level.
MIHÓK, M.: Možnosti a limitácie realizácie hlavného pojednávania a verejného zasadnutia formou videokonferencie; Justičná revue, 78, 2026, č. 5, s. 518 - 536.
1)
Kľúčové slová:
hlavné pojednávanie, verejné zasadnutie, trestné konanie, videokonferencie.
Key words:
main hearing, public session, criminal proceedings, videoconference.
Právne predpisy/legislation:
zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky; zákon č. 214/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony; zákon č. 236/2017 Z.z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok.
Úvod
Predovšetkým v súčasnosti, v dobe výrazného technického rozvoja (tzv. éra digitálnej revolúcie) vystupuje do popredia potreba realizácie trestného konania aj technickými prostriedkami, v dôsledku čoho videokonferenčné spojenia naberajú na význame.
Videokonferencie sú nástrojom, ktorý má v priestore Európskej únie a jeho 27 členských štátov veľký potenciál. Mnohé členské štáty majú bohaté praktické skúsenosti s organizovaním videokonferencií medzi orgánmi v jednotlivých regiónoch tej istej krajiny alebo s inými krajinami. V rámci európskej elektronickej justície sa členské štáty Európskej únie dohodli, že budú spolupracovať na presadzovaní využívania videokonferencií a výmeny skúseností a osvedčených 100 postupov. Táto práca sa vykonáva v existujúcom právnom rámci a zohľadňuje procesné záruky na úrovni členských štátov a Európskej únie.
2)
V oblasti európskeho spoločenstva štátov sa videospojenia využívajú od konca 90-tych rokov, najmä však v súvislosti s poskytnutím videokonferenčného svedectva.
3)
S ohľadom na stále sa zvyšujúcu mieru digitalizácie spoločnosti a prudký vzostup vedy a techniky je potrebné pripustiť prenikanie a postupné rozširovanie týchto nových fenoménov aj v priestore trestného práva. Aktuálnou otázkou však zostáva existencia nadnárodnej a vnútroštátnej právnej úpravy, umožňujúcej realizáciu hlavného pojednávania a/alebo verejného zasadnutia využitím technického spojenia. Cieľom explicitnej úpravy takéhoto procesno-technického prevedenia súdneho zasadnutia môže byť zníženie neúmerne vysokých výdavkov štátu na eskortu obvinených či odsúdených vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, ďalej záujem na ochrane národnej bezpečnosti, záujem na zrýchlení súdneho trestného konania, na ochrane ľudských práv a slobôd osôb zúčastnených na konaní a podobne.
1 Existujúci legislatívny rámec úpravy videospojenia
Pre naplnenie účelu tohto príspevku - zistenie a definovanie prípadných možností a limitov realizácie súdnych zasadnutí v oblasti trestného konania formou videospojenia, je najskôr nevyhnutné preskúmať možnú a vhodnú právnu bázu ako správne podpolie (podložie) pre exaktnú úpravu tohto inštitútu. Nepopierajúc význam a vplyv medzinárodných zmlúv a európskej legislatívy na národný právny poriadok a právnu prax vnútroštátnych orgánov, javí sa ako vhodné a potrebné vziať do úvahy nielen právne predpisy Slovenskej republiky, ale aj medzinárodno právne dokumenty.
Za prvý potenciálne prínosný medzinárodno právny dokument môžeme označiť
Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959
, v znení Druhého dodatkového protokolu z 8. novembra 2001. Podľa čl. 9 ods. 1, ods. 8 tohto európskeho dohovoru:
"Ak osoba sa nachádza na území jednej zmluvnej strany a má sa
(Zvýraznené autorom M. M.; toto platí pre celý článok.)vypočuť ako svedok alebo znalec
justičnými orgánmi inej zmluvnej strany, táto zmluvná strana môže požiadať v prípadoch, ak nie je žiaduce alebo možné, aby sa osoba, ktorá má byť vypočutá, dostavila osobne na jej územie, aby sa výsluch uskutočnil formou videokonferencie podľa ustanovení odsekov 2 až 7. Zmluvné strany môžu podľa vlastnej úvahy uplatniť ustanovenia tohto článku vo vhodných prípadoch a so súhlasom príslušných justičných orgánov
aj na výsluchy obvineného alebo podozrivého formou videokonferencie.
V tomto prípade je rozhodnutie o tom, že sa vykoná výsluch formou videokonferencie, a o spôsobe, akým sa vykoná, podmienené dohodou medzi zainteresovanými zmluvnými stranami podľa ich vnútroštátneho právneho poriadku a použiteľnými medzinárodnými zmluvami.
Výsluch obvineného alebo podozrivého možno uskutočniť len s jeho súhlasom".
Ďalším právnym dokumentom so široko spektrálnymi právnymi účinkami a možnou spôsobilosťou pre exaktnú úpravu nastolenej otázky sa javí byť
Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ
, vypracovaný Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o EÚ, dobre známy aj ako
MLA 2000
. Z jeho čl. 10 ods. 1, ods. 9 je zistiteľné, že:
"Ak sa osoba nachádza na území jedného členského štátu a má sa
vypočuť ako svedok alebo znalec
justičnými orgánmi iného členského štátu, tento členský štát môže požiadať v prípadoch, ak nie je žiaduce alebo možné, aby sa osoba, ktorá má byť vypočutá, dostavila osobne na jeho územie, aby sa výsluch uskutočnil formou videokonferencie podľa ustanovení odsekov 2 až 8. Ak je to vhodné, členské štáty môžu podľa vlastnej úvahy uplatniť ustanovenia tohto článku a so súhlasom príslušných justičných orgánov
aj na výsluchy obvineného formou videokonferencie.
V tomto prípade je rozhodnutie o tom, že sa vykoná výsluch formou videokonferencie, a o spôsobe, akým sa vykoná, podmienené dohodou medzi dotknutými členskými štátmi podľa ich vnútroštátneho právneho poriadku a použiteľnými medzinárodnými zmluvami vrátane Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950.
Výsluchy možno uskutočniť iba so súhlasom obvineného".
Nepatrí sa opomenúť ani
Smernicu Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov,
podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) ktorej:
"Ak sa rozhodovací orgán rozhodne v súlade s právom svojho členského štátu
vypočuť žiadateľa alebo
akúkoľvek inú osobu ako
napríklad svedka alebo experta
, môže kontaktovať asistenčný orgán, aby zabezpečil, že osoba (osoby) bude vypočutá priamo rozhodovacím orgánom v súlade s právom jeho členského štátu,
prostredníctvom použitia
najmä telefónnej konferencie alebo
videokonferencie".
Taktiež možno dať do pozornosti
Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze (EVP) v trestných veciach
(ďalej aj