K časovým aspektom zmeny judikatúry najvyšších súdnych autorít o povahe náhrady za vecné bremeno zriadené podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.

Vydáno: 27. 07. 2026 25 minút čítania

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí pléna 15. apríla 2026 rozhodol podľa § 13 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

vo veci zjednotenia právneho názoru

vysloveného II. senátom Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze č. k.

II. ÚS 369/2025-49

z 24. septembra 2025 a odlišného právneho názoru, ku ktorému dospel III. senát Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn.

III. ÚS 185/2026.

I.1 Konanie sp. zn. II. ÚS 369/2025

Ústavnému súdu bola 6. septembra 2024 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľov, ktorou sa domáhali vyslovenia porušenia čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 (vety prvej a druhej) a ods. 4 Ústavy a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dodatkový protokol") postupom a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len "krajský súd")

č. k. 9Co/18/2023-431 z 22. mája 2024.

Navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovatelia sa proti žalovanému mestu Košice (ďalej aj "žalovaný") domáhali zaplatenia 908,87 eur s príslušenstvom z titulu opakovanej náhrady za zákonné vecné bremeno, ktoré vzniklo k pozemkom v ich podielovom spoluvlastníctve podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 66/2009 Z. z."), a neskôr z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

Súd prvej inštancie rozsudkom

č. k. 40C/51/2019-365 z 19. októbra 2022

žalobu sťažovateľov v celom rozsahu zamietol pre žalovaným uplatnené premlčanie. K náhrade za zriadené zákonné vecné bremeno poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, uviedol, že je zásadne jednorazová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Zákonné vecné bremeno vzniklo účinnosťou zákona 1. júla 2009 a od tohto dátumu začala plynúť trojročná doba, v ktorej sa právo na náhradu premlčí. O odvolaní sťažovateľov rozhodol krajský súd rozsudkom

č. k. 9Co/18/2023-431 z 22. mája 2024

tak, že prvoinštančný rozsudok súdu potvrdil ako vecne správny a dostatočne odôvodnený.

Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podali sťažovatelia ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentovali:

porušením princípu legitímnych očakávaní a princípu právnej istoty v tom, že súdy rozhodnú rovnako ako v skutkovo a právne obdobných veciach (s poukazom na dlhoročnú konštantnú judikatúru súdov o opakujúcej sa odplate vo forme renty za zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z., poukazujúc v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu vo veci <

Máte predplatné? Prihláste sa