Príspevok skúma hranice slobody umeleckého prejavu vo vybranej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Navrhuje kritériá rozpoznania umeleckého rozmeru prejavu a posudzovania jeho obmedzení. Osobitnú pozornosť venuje ochrane morálky, náboženskému cíteniu a vyvažovaniu práv detí a rodičov v kontexte slovenského ústavného rámca.
The article examines the limits of artistic freedom of expression in selected European Court of Human Rights cases. It proposes criteria for identifying the artistic dimension of expression and assessing restrictions. Particular attention is given to public morals, religious feelings, and balancing children's and parents' rights within Slovakia's constitutional framework.
GARAYOVÁ, L.
2)
- ERDŐSOVÁ, A.:
3)
Umenie, ktoré znepokojuje: sloboda prejavu, umelecká autonómia a hranice tolerancie v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva;
1)
Justičná revue, 78, 2026, č. 10, s. 873 - 890.
Kľúčové slová:
sloboda prejavu, umelecký prejav, čl. 10 Dohovoru, rúhanie, obscénnosť, ochrana maloletých, Dohovor o právach dietaťa, estetická autonómia, Riefenstahl, Macate proti Litve.
Key words:
freedom of expression, artistic expression, Article 10 ECHR, blasphemy, obscenity, protection of minors, Convention on the Rights of the Child, aesthetic autonomy, Riefenstahl, Macate v. Lithuania.
Právne predpisy/legislation:
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.; Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.); Dohovor o právach dieťaťa (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb.).
Úvod
Umenie znepokojuje moc - a preto ho moc odjakživa reguluje.
4)
V desiatej knihe Platónovej Ústavy vystupuje Sokrates ako postava dialógu, prostredníctvom ktorej Platón skúma aj miesto básnictva v ideálnej obci. Predmetom kritiky je najmä mimetická poézia: umelecké napodobňovanie, ktoré podľa tejto argumentácie vytvára obrazy vzdialené poznaniu pravdy a oslovuje citovú zložku duše na úkor rozumového úsudku. Nejde pritom o odmietnutie každej básne; v obci zostáva miesto pre hymny bohom a chválospevy na dobrých ľudí. Pre našu tému je podstatná otázka, ktorá z tejto úvahy vyplýva: oprávňuje predpokladaný výchovný účinok umenia verejnú moc na to, aby rozhodovala, s akými dielami sa smie publikum stretnúť?
5)
Od tejto scény sa európske myslenie o slobode umeleckého prejavu vlastne nikdy neoslobodilo. Menili sa len znaky, o ktoré išlo: obraz v amfiteátri, rukopis v tlačiarni, román v obchode, film v distribúcii, punková modlitba v katedrále, rozprávka o dvoch princoch v knižnici. Menila sa aj sofistikovanosť argumentov, ktorými štát vysvetľuje, prečo je práve toto konkrétne dielo neúnosné. Nemenilo sa však jadro dilemy: ak umeniu priznáme silu meniť svet, nemôžeme sa tváriť, že jeho regulácia je len technická otázka.
Predkladaný článok je prvým z pripravovanej série venovanej rôznym podobám slobody prejavu. Jeho cieľom je na vybraných rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj "ESĽP" alebo "Súd") preskúmať, aký význam majú umelecká forma, kontext sprístupnenia a povaha dotknutých práv pri posudzovaní obmedzení prejavu. Neponúkame úplný prehľad judikatúry ani tvrdenie o jej nevyhnutnom, jednosmernom vývoji. Hľadáme opakujúce sa argumentačné kritériá a zároveň poukazujeme na napätia medzi jednotlivými rozhodnutiami.
Výber rozhodnutí sleduje štyri typy konfliktov: ochranu morálky, ochranu náboženskej slobody a citov, politickú kritiku a prístup detí ku kultúrnym dielam. Zahŕňa prípady, v ktorých Súd porušenie Dohovoru zistil, aj prípady s opačným výsledkom. Slovenský rozmer zastupujú veci
Feldek
a
Klein
a osobitné posúdenie ústavného rámca výchovy a vzdelávania. Historické a súčasné príklady spojené s Riefenstahlovou, Lukjanenkom či Gergijevom používame ako ilustrácie odlišných právnych otázok, nie ako judikatúru ESĽP.Metódou je doktrinálna analýza vybraných rozhodnutí, ktorá odlišuje skutkové okolnosti, právne závery súdu a vlastné hodnotenie autoriek. Filozofické východiská dopĺňame návrhom analytického rámca na rozpoznanie umeleckého rozmeru prejavu a na posúdenie jeho obmedzení. Americké rozhodnutia
Miller, Brandenburg
a
Mahmoud
slúžia ako ohraničené komparatívne kontrasty; nejde o systematické porovnanie nadnárodných súdov ani o prenášanie amerických ústavných testov do dohovorového systému. Po filozofických a doktrinálnych východiskách sa venujeme náboženstvu, politike a historickej pamäti, potom právam detí a rodičov a napokon preventívnym zásahom a satirickej kritike.1 Filozofické východiská: prečo si Európa nikdy nevystačila s jedinou vetou o slobode umenia
Platónova kritika napodobňujúcej poézie má poznávací aj výchovný rozmer. Obraz podľa nej nie je totožný s poznaním zobrazovanej veci a schopnosť básnika vyvolať súcit či obdiv sama osebe nezaručuje správnosť úsudku. V desiatej knihe Ústavy sa preto spája otázka pravdivosti zobrazenia s otázkou jeho pôsobenia na usporiadanie duše. Pripustenie hymnov a chválospevov zároveň ukazuje, že nejde o jednoduchý zákaz tvorivosti, ale o normatívny výber prípustných účinkov básnictva.
6)
Pre právnu analýzu z toho vyvodzujeme problém paternalizmu: kto má určovať, ktoré účinky umeleckého diela sú pre jeho adresáta prijateľné, a na základe akých dôvodov?
Miltonova Areopagitica z roku 1644 presúva ťažisko od výberu správnych diel k podmienkam ich zverejnenia. Jej bezprostredným predmetom je predbežné licencovanie tlače. Milton namieta, že zákaz stretnutia s omylom nevytvára cnostného čitateľa a že poznávanie si vyžaduje možnosť rozlišovať medzi konkurenčnými názormi. Jeho obhajobu však nemožno stotožniť s dnešnou univerzálnou slobodou prejavu: samotný text obsahuje výhrady voči tolerovaniu katolicizmu a toho, čo autor pokladal za bezpodmienečne bezbožné či zlé -
"I cannot praise a fugitive and cloister'd vertue".
7)
Pre nás je rozhodujúca užšia myšlienka, že predbežné povolenie prenáša moc nad verejnou diskusiou z autora a čitateľa na povoľujúcu autoritu.Kantovo rozlíšenie estetického súdu od súdu o užitočnosti alebo mravnej správnosti predmetu ponúka odlišný argument. Nezainteresovanosť neznamená ľahostajnosť k následkom diela; označuje osobitý charakter záľuby v krásnom, ktorá nie je založená na túžbe predmet vlastniť alebo využiť. Ani z pojmu účelnosti bez účelu nevyplýva právna imunita umenia voči ochrane iných práv.
8)
V právnej rovine nám však toto rozlíšenie pomáha vysvetliť, prečo nemožno román, obraz či satiru vyhodnotiť iba ako doslovné tvrdenie autora. Zobrazenie násilia ešte nie je jeho schvaľovaním a výrok literárnej postavy ešte nie je autorovým pokynom adresátovi.<
Máte predplatné? Prihláste sa
Ups, zatiaľ ste si prečítali len začiatok...
Celý odborný obsah z tejto oblasti je dostupný predplatiteľom portálu.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu a získajte prístup na 10 dní zdarma, stačí sa len zaregistrovať.
Vďaka registrácii získate prístup aj k vybranému obsahu:
- Odborné články z časopisov
- Monitoring predpisov
- Moja kancelária – osobná zóna pre sledovanie vašich obľúbených kategórií portálu, autorov, predpisov
Chcete vedieť viac o predplatnom ?