Aplikácia inštitútu skráteného legislatívneho konania v procese tvorby práva

An accelerated legislative procedure is a special institute in the legislative process. Its use is often criticized.The article deals with theoretical analysis of an accelerated legislative procedure, and justify its position in the legislative process, its relationship to the principles of law. Particular attention is paid to current legislation shortened legislative proceedings in Slovak law, the statutory conditions of use and procedure for its application. The article analyzed using a practical application of an accelerated legislative process in the National Council of the Slovak Republic. Aseparate section deals with the determination of the Constitutional Court of the Slovak Republic from the perspective of the use of accelerated legislative procedures in the Slovak National Council. The conclusions are formulated some proposals that could eliminate several shortcomings and errors in the application of expedited legislative procedure in the legislative process.

V procese tvorby práva môže nastať situácia, keď je potrebné urýchlene prijať právnu normu upravujúcu určitý dôležitý okruh právnych vzťahov. Keďže ide o mimoriadnu situáciu, sú potrebné aj mimoriadne dôvody, a tie by mali byť predvídané zákonom. V Slovenskej republike nazývame právny inštitút, ktorý umožňuje zákonodarcovi použiť pri tvorbe práva mimoriadnu procedúru, skráteným legislatívnym konaním. Český právny poriadok pozná pre obdobnú situáciu právny inštitút s názvom ¹⁾

Jedným z dôležitých znakov skráteného legislatívneho konania je fakt, že tento inštitút vlastne popiera niektoré zásady, ktoré formuluje teória práva v procese normotvorby. Ide teda o tú povestnú výnimku, ktorá potvrdzuje pravidlo. Zásada systému práva priamo od zákonodarcu vyžaduje, aby každá nová právna norma bola systémová, teda aby do právneho poriadku vstupovala po riadnom uvážení a aby do neho celkom harmonicky zapadla.²⁾ Na naplnenie tejto zásady sa preto vyžaduje, aby proces normotvorby prebiehal bez časového tlaku a aby sa počas tejto procedúry k navrhovanej právnej norme vyjadrili všetky relevantné subjekty. Z tohto pohľadu je inštitút skráteného legislatívneho konania skoro v podstatnej kontradikcii k uvedenej zásade, aj keď existujú prípady, keď sa pri aplikácii skráteného legislatívneho konania postupovalo súladne so zásadou systému práva. V skrátenom legislatívnom konaní sa však priamo z podstaty tohto inštitútu eliminuje priestor na to, aby právna norma bola systémová, o čom svedčia aj mnohé prípady z legislatívnej praxe.

Ďalšou dôležitou zásadou teórie tvorby práva, ktorá je skráteným legislatívnym konaním porušovaná, je zásada stability práva. Podstata tejto zásady spočíva v tom, že právne normy majú byť koncepčné, komplexné, kvalitné a adekvátne. Požiadavka stability právnych noriem znamená, že právne normy nemajú byť menené náhodne a účelovo.³⁾ Práve prehnaný subjektivizmus a voluntarizmus znižujú kvalitu právneho systému a negatívne ovplyvňujú právnu istotu v spoločnosti, ako aj zákonnosť. Právne normy by mali byť aj predvídavé, čo je predpoklad toho, že sa nebudú sústavne meniť a novelizovať. Množstvo zmien právnych noriem a frekvencia týchto zmien nesmie znižovať prehľadnosť systému právnych noriem a jeho zrozumiteľnosť.⁴⁾ Z tohto pohľadu je skrátené legislatívne konanie vo svojom účele podstatne rozdielne. Právna norma, ktorá sa prijíma v skrátenom legislatívnom konaní, je prijímaná voluntaristicky, len kvôli účelovej zmene, neraz rieši len čiastkový okruh právnych vzťahov, teda nie je komplexná, rýchlosťou prijímania zvyšuje právnu neistotu v spoločnosti a svojou účelovosťou zapríčiňuje aj svoju nekoncepčnosť.

Hoci teda skrátené legislatívne konanie významne protirečí dvom právnoteoretickým zásadám tvorby práva, práve v tom spočíva jeho podstata. Skrátené legislatívne konanie je prioritne určené na rýchle a účelové prijímanie právnych noriem. Popretie zásad tvorby práva je kompenzované vysokou spoločenskou potrebou prijať právnu normu v zrýchlenej procedúre. Spoločnosť sa týmto inštitútom pripravuje na situáciu, keď si spoločenská potreba vyžiada prijatie dôležitej právnej normy, a nebude k dispozícii čas na riadnu legislatívnu procedúru. V takomto prípade je lepšie prijať aj menej kvalitnú normu, no včas, ako neskoro prijať normu kvalitnejšiu. Ide teda o klasickú kolíziu zásady systému práva a zásady stability práva so zásadou vhodnosti práva a zásadou dynamiky práva. Keďže v prípade tejto kolízie je zrejmé, že víťazí zásada vhodnosti a dynamiky práva, je potrebné stanoviť aj podmienky, ktoré musia nastať, aby mohla byť použitá mimoriadna legislatívna procedúra. Zväčša právna teória hovorí o mimoriadnej situácii, ktorá nastáva, ak je ohrozená bezpečnosť štátu, jeho ekonomika alebo práva a slobody jeho občanov.⁵⁾

Aj keď skrátené legislatívne konanie predstavuje neštandardný postup tvorby práva, je správne požadovať, aby aj pri aplikácii tohto inštitútu bola dosahovaná efektívnosť právnej úpravy. Znamená to, že výsledok skráteného legislatívneho konania je ten istý ako výsledok riadneho legislatívneho procesu, a tým výsledkom je platná a účinná právna norma. Aby takáto právna norma mala zmysel, musí byť efektívna, čo znamená, že schválená právna norma musí dosiahnuť svoj účel. Jednou z najdôležitejších podmienok pre efektívnosť právnej úpravy je obsahová a formálna kvalita právnej normy. Obsahová kvalita zabezpečuje, že právna norma má jasne vymedzený cieľ úpravy, formálna kvalita zabezpečuje také legislatívno-technické spracovanie normy, ktoré nevyvoláva nijaké nejasnosti o svojom obsahu, naopak, je zrozumiteľné, úplné a bezrozporné.⁶⁾ Aj v skrátenom legislatívnom konaní musia byť tieto podmienky efektívnosti právnej úpravy splnené, inak je skrátené legislatí