Vývoj práva nekalej súťaže na našom území

Kreovanie národných právnych úprav práva proti nekalej súťaži. Francúzsky a nemecký model. Prvý československý zákon o ochrane proti nekalej súťaži. Právna úprava nekalej súťaže v rokoch na území Slovenska 1918 - 1938. Právna úprava nekalej súťaže na území Slovenska v rokoch 1938 - 1990. Právna úprava nekalej súťaže na území Slovenska po roku 1990.

Hospodárska súťaž bola právne regulovaná už v starej Číne.¹⁾ Na území Európy nájdeme právne úpravy hospodárskej súťaže v stredoveku v právach miest (napríklad mestské právo Augšburské z roku 1276).²⁾

Právo proti nekalej súťaži, tak ako ho poznáme v dnešnej právnej podobe, historicky vznikalo najmä v rámci odvetvia súkromného práva. Myšlienka zákona proti nekalej súťaži sa prvýkrát objavila vo Francúzsku okolo roku 1850.³⁾ Zákon napokon prijatý nebol a francúzske súdy vyvinuli obsažný a účinný systém ochrany pred nekalou súťažou odvodený od článkov 1382 a 1383 francúzskeho občianskeho zákonníka,⁴⁾ aj bez osobitnej právnej úpravy.⁵⁾ Judikatúra dokonca vytvorila na základe svojich rozhodnutí v našom ponímaní špecifické skutkové podstaty nekalej súťaže.⁶⁾ Druhý spôsob riešenia problematiky ochrany pred nekalou súťažou bolo vypracovanie osobitného zákona. Ako vzorový možno označiť nemecký zákon č. 499/1909,⁷⁾ ktorý platil v Nemecku takmer 100 rokov.⁸⁾ Nesmierne veľký vplyv na kreovanie jednotlivých národných právnych úprav v tejto oblasti mala revízia Parížskeho únijného dohovoru o ochrane priemyselného vlastníctva (ďalej len "Dohovor").⁹⁾ Už na prelome 19. a 20. storočia, teda v pomerne skorom období vývoja národných úprav hospodárskeho, respektíve obchodnoprávneho charakteru, bola aj na medzinárodnej úrovni nastolená požiadavka určiť legislatívnou formou "pravidlá hry" vzťahujúce sa na súťažné aktivity. Táto požiadavka našla svoje stelesnenie v článku 10bis Dohovoru, ktorý bol do neho inkorporovaný po jeho bruselskej revízii v roku 1900.¹⁰⁾ Normy súťažného práva mali za úlohu chrániť pred spoločensky nežiaducimi deformáciami súťažných vzťahov. Poskytovali ochranu súkromných záujmov vo vzájomných vzťahoch medzi súťažiteľmi proti takým konaniam, ktoré vykazovali známky rozporu s dobrými mravmi či zásadami slušnosti a ku ktorým dochádzalo pri obchodovaní alebo pri výkone podnikateľskej činnosti súťažiteľov.

Rakúsko-Uhorsko bolo od 1.1.1900 jedným z členských štátov Dohovoru, z čoho mu vyplýval právny záväzok legislatívne upraviť zákaz nekalej súťaže. Vtedajšia legislatíva sa preto dlhodobo pokúšala o prijatie samostatného zákona proti nekalej súťaži. Aj napriek dvom pripraveným osnovám zákona, k prijatiu zákona nedošlo.¹¹⁾

Novo vznikajúci československý štát výslovne pristúpil k Dohovoru dňa 5.10.1919,¹²⁾ a tým aj k povinnosti včleniť úpravu práva proti nekalej súťaži do československého právneho poriadku. Podľa článku 1 Dohovoru pod pojem ochrany živnostenského (v súčasnosti priemyselného) vlastníctva spadala aj ochrana označenia pôvodu a potláčanie nekalej súťaže. Z článku 10bis tohto Dohovoru vyplývala povinnosť zaistiť účinnú ochranu proti nekalej súťaži príslušníkom únijných štátov. Pokiaľ však neexistoval osobitný zákon zameraný na potláčanie nekalej súťaže, tento medzinárodný záväzok ČSR nebol ešte naplnený. Priebežne mohla byť právna ochrana proti nekalým konkurenčným praktikám poskytovaná iba podľa všeobecných ustanovení občianskeho, resp. obchodného zákonníka. Československo pristúpilo aj k Madridskému dohovoru o potieraní nesprávnych údajov pôvodu tovaru,¹³⁾ na základe ktorého prijalo zákony v tejto oblasti.¹⁴⁾

Vo fáze príprav prvého československého zákona o nekalej súťaže boli postupne vypracované dva návrhy budúcej právnej úpravy. Prvý návrh zákona z roku 1923 vychádzal z výlučného uplatnenia princípu generálnej klauzuly. Obsahoval všeobecne formulovaný zákaz každého súťažného konania, ktoré bol v rozpore s dobrými mravmi. Či ide alebo nejde o takéto konanie, mal rozhodovať zvláštny znalecký zbor podľa voľnej úvahy pri zohľadnení všetkých okolností prípadu.¹⁵⁾

Podobu zákona dostal až druhý návrh zákona z roku 1925,¹⁶⁾ ktorý čerpal z osvedčeného vzoru nemeckej právnej úpravy, ktorá bola postavená na vymedzení jednak generálnej klauzuly nekalej súťaže, jednak osobitných skutkových podstát najtypickejších nekalosúťažných konaní.¹⁷⁾ Nemecká právna úprava v rámci generálnej klauzuly nekalej súťaže zakazovala konania realizované v hospodárskom styku za účelom s