Intertemporalita

Príspevok sa zaoberá konkrétnou kontrolou ústavnosti právnych predpisov, ak návrh podáva všeobecný súd. Autor kriticky hodnotí judikatórny posun Ústavného súdu SR v tejto oblasti, pri čom poukazuje na normatívne rozdiely medzi čl. 125 a čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, ako aj právnu úpravu zákona o ústavnom súde. Okrem toho sa autor snaží vyvrátiť prezentované argumenty, ktoré viedli k reštriktívnemu vnímaniu návrhovej kompetencie všeobecných súdov v konaní o súlade právnych predpisov a argumentuje pri tom aj rozdielmi medzi intertemporalitou a retroaktivitou práva.

Autorka reaguje na článok JUDr. Ing Milana Budjača, PhD., "Použitie noriem Občianskeho zákonníka na absolútny úverový vzťah spotrebiteľa založený zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka, uzavretou pred 1. májom 2014 (1. aprílom 2015)", publikovaný v časopise Súkromné právo č. 8/2015. Autor podrobne rozoberá rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 M Cdo 12/2014, a v tejto súvislosti sa venuje viacerým problematickým otázkam aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka. Príspevok reaguje na autorovu obhajobu tézy vyslovenej v uvedenom judikáte, že "pokiaľ novelizovaná právna úprava (hmotnoprávne ustanovenie) nemá intertemporálne ustanovenie, znamená to, že od jej účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom účinnosti".

Nedávna zmena pravidiel rozhodcovského konania a nová úprava spotrebiteľskej arbitráže zásadným spôsobom zasiahla aj do už existujúcich právnych vzťahov. Príspevok sa zameriava na jednotlivé situácie, v ktorých dochádza ku kolízii medzi starou a novou právnou úpravou rozhodcovského konania, a snaží sa navrhnúť ich riešenie, alebo aspoň alternatívy možných riešení. Skúmaný je vplyv novej úpravy na rozhodcovskú zmluvu a na právomoc určeného rozhodcovského súdu, na prebiehajúce rozhodcovské konanie, ako aj na rozsah následnej súdnej ingerencie podľa nových pravidiel do rozhodcovských rozsudkov vydaných podľa starej právnej úpravy, a to tak pre "obchodnú", ako aj pre "spotrebiteľskú" arbitráž.

1) V ostatnom období bola odborná literatúra obohatená o viaceré odborné príspevky týkajúce sa intertemporality právnych noriem, či už všeobecne, alebo v súvislosti s tzv. novými civilnými procesnými kódexmi.2) Súčasťou tejto odbornej tvorby sú aj príspevky, ktoré sa venujú výkladu právnych účinkov intertemporálnych noriem zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), pričom tieto majú snahu teoreticky objasniť a prakticky domyslieť dopady vybraných ustanovení v aplikačnej praxi.3) V súvislosti s úvahami o právnych účinkoch intertemporálnych právnych noriem by sme radi do odbornej diskusie prispeli týmto príspevkom a ponúkli v istom zmysle na teleologickom základe založené odchylné nazeranie na zákonodarcom zamýšľaný účel a výklad vybraných intertemporálnych ustanovení Exekučného poriadku.