Korporačné právo

Ak stanovy spoločnosti určujú, že v mene spoločnosti musia konať spoločne najmenej dvaja členovia predstavenstva, člen predstavenstva môže udeliť individuálnu plnú moc na konkrétny právny úkon inému členovi predstavenstva. Je však neprípustné, aby pri takomto spôsobe konania v mene spoločnosti členovia predstavenstva udelili len jednému z nich generálnu (všeobecnú) plnú moc alebo plnú moc, rozsah ktorej je vymedzený iba druhom právnych úkonov.

Rekodifikácia korporačného práva je príležitosťou pre paradigmatické zmeny právnej úpravy a vnímania právneho odvetvia. Článok prináša zahraničný pohľad na riziká a príležitosti rekodifikácie práva obchodných spoločností aj s ohliadnutím na skúsenosti s rekodifikáciou v Českej republike.

Akcionárske dohody predstavujú v praxi čoraz častejšie využívaný nástroj úpravy vzájomných práv a povinností spoločníkov vyplývajúcich z ich účasti na spoločnosti. Naďalej sú aktuálnou témou, ktorá rezonuje tak v oblasti právnej vedy, ako aj v aplikačnej praxi. Akcionárske dohody majú svoje výhody aj nevýhody. Tieto sú dané ich povahou ako zmluvného nástroja regulácie, ktorý vychádza so záväzkového práva, no má slúžiť aj na reguláciu vzťahov, ktoré sú typicky korporačného charakteru. Prvá časť príspevku sa zameral na akcionárske dohody zo všeobecného uhla pohľadu, ako aj na vybrané otázky týkajúce sa kategórií akcionárskych dohôd, úpravy ich obsahu a formy. Druhá časť bude zameraná na vzájomný vzťah akcionárskych dohôd a základných korporačných dokumentov (spoločenská zmluva, stanovy), ako aj dôsledkov umiestnenia úpravy vybraných otázok týkajúcich sa účasti na spoločnosti do akcionárskej dohody, resp. do spoločenskej zmluvy či stanov.