Korupcia

Cieľom tohto príspevku je nadviazať na článok "Trestný čin prijímania úplatku verzus podvod"1), ktorý sa zaoberal konaním osoby, ktorá úplatok žiada alebo prijme, hoci od počiatku koná v úmysle, že z titulu svojej funkcie, resp. postavenia nebude vyvíjať žiadne aktivity, a to z pohľadu, či takéto konanie napĺňa znaky trestného činu podvodu podľa § 221 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len "TZ"). S poukazom na závery tohto článku je ďalej dôvodné zaoberať sa aj vyriešením otázky, ako právne kvalifikovať konanie osoby, ktorá požaduje poskytnutie úplatku, alebo ho aj príjme, je pritom osobou, ktorá má určitý status, alebo dosah na obstarávanie veci všeobecného záujmu, avšak od počiatku nemá v úmysle vo veci nič protiprávne vykonať, alebo svoju protiprávnu aktivitu len predstiera. Súčasne je pri právnom posudzovaní trestného činu nepriamej korupcie dôvodná aj otázka, ako správne kvalifikovať konanie osoby, ktorá je prijímateľom úplatku a má pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.

Previerky sudcov, prípadne prokurátorov sa stávajú stále častejším nástrojom na „očistu“ justície, osobitne v posttotalitných štátoch. Európsky súd pre ľudské práva mal možnosť po prvýkrát sa vyjadriť k charakteru (trestný alebo civilný) previerkových konaní, ako aj k ich spravodlivému procesu. Precedenčné pôsobenie tohoto rozhodnutia je limitované tým, že ide o senátne rozhodnutie a týka sa Albánska s osobitnými kultúrnymi a historickými tradíciami.

Korupcia patrí medzi tie spoločensky negatívne javy, ktoré majú historicky dlhodobý globalizačný charakter. V rámci rozhodovacej činnosti súdov a prokuratúry sa začali objavovať značné názorové rozdiely pri vymedzení úplatku, resp. výšky jeho hodnoty. Autor sa venuje všeobecným otázkam subsidiarity trestnej represie, uplatňovaniu materiálneho korektívu pri prečinoch a predstavuje relevantnú judikatúru. V závere predstavuje legislatívny návrh, v zmysle ktorého by sa podplácanie úplatkami nepatrnej hodnoty malo postihovať ako priestupky. Corruption is socially negative phenomena thathave historically long-term globalizing character. In the context of the decision-making activities of the courts and prosecution services, significant differences in the definition of a bribe of its value have begun to emerge. The authorpays attention to general issues of subsidiarity crim inal repression, application ofthe material element in cases of minor offences and presents relevant case-law. In conclusion, he introduces a legislative proposal in terms of which, minor bribes should be penalised as petty offences.